Čo je lauh? Drevené tabuľky na písanie pri výučbe Koránu

Čo je lauh? Drevené tabuľky na písanie pri výučbe Koránu

Muslim Post Editorial Desk@muslimpost

Šesť múzejných predmetov ukazuje, ako sa lauh používal opakovane a čo hovoria stopy zotretého písma, rúčky a otvory na zavesenie.

Lauh (lawh) označuje dosku alebo tabuľku. Pri výučbe Koránu môže znamenať drevenú plochu na písanie počas hodiny. Úryvok sa dal zapísať atramentom, naučiť sa a neskôr zmyť. Na tú istú plochu bolo potom možné napísať ďalší úryvok. British Museum uchováva tabuľku z 19. storočia s viditeľným písmom a stopami po staršom, zotretom úryvku. Ukazuje, že jeden kus dreva môže zachovať stopy po viacerých použitiach.

Niektoré zbierky používajú miestne názvy. Allen Memorial Art Museum označuje svoj exemplár od Hausov slovom allo a spája ho s arabským al-lawh. Rúčka potiahnutá kožou a oblý spodný okraj poskytujú ďalšie informácie o použití popri samotnom písme na povrchu. Allen Memorial Art Museum, allo 2002.2.

Ako sa tabuľka používala opakovane počas vyučovania

Metropolitan Museum of Art opisuje učiteľov, ktorí písali úryvky trstinovým perom a atramentom, čo sa dal neskôr zmyť. Učenie arabských písmen a recitovanie textu uvádza ako súčasti výučby. Ich poradie sa mohlo líšiť podľa žiaka. V opise raného vyučovania múzeum uvádza, že niekedy sa začínalo už v piatich rokoch. Spomína prvú súru Al-Fátiha aj to, že niektorí žiaci najskôr poznávali písmená. Je to učebný kontext, ktorý múzeum opisuje pri predmete. Vek ani poradie hodín konkrétneho používateľa nie sú v karte uvedené.

Tabuľka ponúka plochu, ku ktorej sa žiak môže vrátiť. Na hodine umožňuje sledovať písmená, čítať nahlas alebo opakovať úryvok. Pri opise vyučovania múzeum ukazuje aj dva snímky predmetu. Karta neuvádza všetkých ľudí, ktorí tabuľku držali alebo na ňu písali. The Met, koránová tabuľka 2025.579.

Nástroje a učebné činnosti poskytujú odlišné stopy. Trstinové pero, nazývané aj kalam má hrot na písanie. Atrament zanecháva znaky na dreve a tabuľka slúži ako podklad. Slová mohli byť časťou súry, čiže kapitoly Koránu. Hodina sa mohla zamerať na písanie, čítanie alebo recitovanie. Zo samotnej dosky sa len zriedka dá zistiť, čomu žiak venoval najviac času. Sprievodca učením naspamäť a recitovaním vysvetľuje dve súvisiace činnosti.

Fotografia zachytáva vzhľad písma v čase snímania. Pri opakovane používanej tabuľke môže ukazovať najnovší stav zápisu. Ak vidno slabú čiaru, pozrite si aj kresbu dreva, tvar tabuľky a osvetlenie. Môžu ovplyvniť, čo sa na snímke dá rozpoznať. Dokumentovaný prepis alebo výklad múzea pomáha identifikovať viditeľné stopy.

Čo prezrádza zotretý úryvok na tabuľke British Museum

Tabuľka 2011,6037.1 v British Museum je predmet zo západnej Afriky z 19. storočia. Je obdĺžniková so zaobleným vrchom, vysoká 32 centimetrov a široká 13. Múzeum eviduje arabské písmo na prednej aj zadnej strane v sudánsko-maghrebskom štýle. Poznámka k nápisu identifikuje súru Kurajš (Quraysh), kapitolu 106, na jednej strane. Rozpoznáva aj stopy súry Al-Máún, kapitoly 107, po zotretí. Čísla označujú kapitoly. Záznam neurčuje poradie, v akom sa ich učil konkrétny žiak. British Museum, tabuľka na písanie 2011,6037.1.

Zotretý úryvok dáva k tvaru tabuľky ďalší dôkaz. Hladká drevená plocha s podobnými obrysmi by mohla tiež pripomínať písaciu tabuľku. Na tomto predmete múzeum dokumentuje viditeľný atramentový zápis a rozpoznané zvyšky staršieho písma. Opis pri fotografii môže uviesť čitateľnú kapitolu, starší text rozpoznaný podľa stôp aj tvar dreva. Pri nízkom rozlíšení fotografie je možné použiť dokumentované čítanie z katalógu.

V poli výroby je západná Afrika. V poli nálezu alebo získania je londýnsky trh Portobello. Múzeum eviduje dar od Irvinga Finkela v roku 2011 a samostatne aj vystavenie na výstave arabského písma v Malajzii v roku 2004. Každý údaj patrí k inej časti histórie tabuľky. Záznam uvádza tvarovanie dreva vyrezávaním a zvlášť opisuje atramentový nápis. Karta poskytuje štyri fotografie. British Museum, údaje o výrobe a získaní.

Dve tabuľky spájané s Mali

Tabuľka 2025.579 z The Met je z dreva a atramentu. Múzeum ju datuje približne do roku 1900 a pripisuje ju Mali. Zaznamenáva výšku 43,8 centimetra a šírku 21 centimetrov. Evidenčné číslo umožňuje predmet nájsť v zbierke. Dátum výroby je uvedený nezávisle od nákupu v roku 2025. Keď opis obsahuje obidva údaje, čitateľ si môže nájsť kartu a zistiť približný vek predmetu. The Met, údaje o predmete 2025.579.

Národné múzeum afrického umenia pri Smithsonian Institution eviduje inú tabuľku pod číslom 2002-6-1. Uvádza ju pri Mali a datuje ju do polovice 20. storočia. Materiálom je drevo a atrament, rozmery sú 42,8 × 14,5 × 2 centimetre. Výška sa od tabuľky The Met líši o jeden centimeter, šírka o 6,5 centimetra. Smithsonian pridáva hĺbku, kým karta The Met udáva výšku a šírku. Záznam Smithsonian nepozná výrobcu a uvádza Lee Clarka ako darcu. Vo vyhľadávaní je tabuľka v kategórii kníh a rukopisov. Materiály majú vlastné pole. Pri porovnaní možno napísať číslo každého predmetu vedľa jeho vlastných rozmerov a overiť datovanie a regionálne zaradenie v príslušnej karte. Smithsonian, koránová tabuľka 2002-6-1.

Čo hovorí rúčka, otvor alebo oblý okraj

Allo Hausov 2002.2 v Allen Memorial Art Museum je spojené s Nigériou a datované do tridsiatych alebo štyridsiatych rokov 20. storočia. Celkové rozmery sú 47,9 × 19,7 × 1,3 centimetra. Medzi materiálmi sú drevo, atrament, klince a koža. Múzeum vysvetľuje, že koža na rúčke uľahčovala držanie a mala aj ozdobnú funkciu. Spodný oblý okraj umožňoval pri písaní pohodlne oprieť dosku o pás alebo nohu. Obe vysvetlenia sa vzťahujú na tento predmet.

Múzeum opisuje hranaté písmo tmavohnedým atramentom a určuje ho ako časť súry Al-Muddaththir, kapitoly 74. Tabuľku kúpilo v roku 2002. Pred nadobudnutím sa pri nej uvádza Charles Jones African Art vo Wilmingtone. Údaje o Hausoch a Nigérii sú v poli výrobcu. Múzeum opisuje opätovné použitie prirovnaním k tabuľke, na ktorú možno písať kriedou a potom písmo zotrieť. Allen Memorial Art Museum, karta a vysvetlenie k allo.

Penn Museum uvádza pri tabuľke 29-201-704 z 19. storočia ako provenienciu Maroko. Je vysoká 42 centimetrov a široká 33,5 centimetra. Katalóg opisuje otvor pri strede vrchnej časti. Dal sa ním prevliecť špagát a drevo zavesiť. Múzeum rozpoznáva na povrchu aj modlitbu v arabčine. Tabuľka spojená s výučbou Koránu môže na jednej strane uchovať modlitbu. Pri opise písma sa dá uviesť číslo a záznam, ktorý určuje jeho obsah. Penn Museum, tabuľka na písanie 29-201-704.

Pri porovnávaní začnite prvkom pomenovaným v každej karte. Na tabuľke v Oberline koža pokrýva rúčku. Otvor na tabuľke Penn Museum umožňoval zavesenie. Detaily vypovedajú o tom, ako sa dosky držali alebo ukladali. Tabuľka Penn Museum je podľa údajov o 13,8 centimetra širšia ako allo z Oberlinu. Aj keď sú fotografie na obrazovke podobne veľké, záznamy pomáhajú porovnať skutočné proporcie. Ak na inom zábere chýba rúčka či okraj, najskôr opíšte to, čo je viditeľné.

Ako sa v katalógu uvádza neistý pôvod

Louvre opisuje AFI 1765 ako koránovú tabuľku z vyrezávaného dreva a atramentu. Najväčšia výška je 47,3 centimetra, najväčšia šírka 23,5 centimetra. Hrúbka je 1,1 centimetra. Kvôli deformácii sa uvádza ešte hĺbka 2,5 centimetra, ktorú predmet zaberá v priestore. V poli proveniencie sú Maghreb a subsaharská Afrika, pri oboch s otáznikom. Katalóg má dve fotografie a ponecháva pôvod otvorený. Louvre, koránová tabuľka AFI 1765.

Predmet je vedený v oddelení islamského umenia. Klasifikácia ho uvádza ako písomný dokument a predmet náboženského určenia. Tieto údaje pomáhajú záznam vyhľadať. Geografická proveniencia je uvedená v inom poli. Pri porovnávaní je dôležité zachovať formulácie katalógov. The Met pripisuje jednu tabuľku Mali. Penn Museum uvádza Maroko. Louvre má dve možné oblasti s otáznikmi. Uloženie predmetu v múzeu, pripisované miesto výroby, miesto nálezu alebo získania a miesto použitia na hodine označujú rozličné údaje. V opise možno zachovať pôvodnú formuláciu aj neistotu.

Čím sa tabuľka líši od listu rukopisu

Na tabuľke aj v rukopise sa môže zachovať arabské písmo. Ich forma napovedá, ako sa používali. Tabuľka je drevená plocha, ktorú možno držať, obrátiť a pripraviť na ďalšie písanie. Mushaf je písomný exemplár Koránu, ktorého strany alebo časti sa dajú čítať v rámci knihy. Na samostatnom liste rukopisu sa možno pozrieť na linkovanie, číslo strany alebo poradie textu. Pri tabuľke si všímajte okraj, písmo na oboch stranách a možnosť opakovaného použitia.

Rozdiel sa prejaví aj v opise fotografie. Keď je viditeľná jediná strana, opíšte ju. Pri snímkach prednej a zadnej strany porovnajte hrany aj usporiadanie riadkov. Fotografia ukazuje, čo na dreve zostalo. Titulná ilustrácia v tomto článku zobrazuje zaoblenú drevenú tabuľku vedľa trstinového pera. Pri tvrdení o písme, rúčke alebo závese konkrétneho múzejného predmetu je možné odkázať na jeho vlastný snímok a záznam. Číslo pri snímke umožní čitateľovi porovnať opis s katalogizovanými údajmi. Určenie kapitoly alebo čítanie čiastočne zotretého textu sa opiera o dokumentovaný prepis alebo výklad múzea.

Čo si zaznamenať pri prehliadke drevenej tabuľky

Začnite evidenčným číslom, materiálom a rozmermi. Vyhľadajte rúčku, otvor alebo oblúk, ktorý múzeum spomína. Overte, či záznam identifikuje písmo na jednej alebo na oboch stranách a odlišuje čitateľné riadky od stôp. Dátum výroby napíšte oddelene od evidenčného čísla a v poli proveniencie zachovajte otázniky. Pomôže to stručne opísať výrobu, možné použitie a znaky, ktoré sa zachovali. Pri viacerých fotografiách priraďte ku každej evidenčné číslo, aby sa detail alebo rozmer dal overiť v správnej karte.

Múzejné záznamy na porovnanie