
Čo je zarf? Držiak šálky na kávu z osmanského obdobia
Zarf je vonkajší držiak malej šálky na kávu bez uška. Múzejné predmety z mosadze, striebra a zlata ukazujú, ako šálka zapadá do držiaka.
Zarf je vonkajší držiak na malú šálku na kávu bez uška. Pri podávaní kávy v osmanskom období sa šálka z keramiky alebo skla, často označovaná ako fincan, mohla vložiť do samostatného držiaka, ktorý sa dal uchopiť prstami. Zachovali sa jednoduché mosadzné držiaky v tvare pohárika aj zlaté obruby zdobené smaltom a drahými kameňmi.
Dva okraje na múzejnej fotografii môžu patriť dvom predmetom zasunutým do seba. Vnútri je šálka, do ktorej sa nalieva káva. Vonkajší držiak ju podopiera a poskytuje plochu, za ktorú možno dvojicu uchopiť. V niektorých katalógoch sú obe časti spolu. V iných je zaznamenaný držiak, ktorý sa zachoval samostatne.
Ako šálka sedí v držiaku
Pri pohľade zboku majú mnohé zarfy duté telo, ktoré je hore širšie a smerom k nôžke sa zužuje. Vnútorná stena podopiera spodnú časť šálky. Ayman M. Edris skúmal sedem mosadzných držiakov z depozitára Al-Ashmunein v egyptskom Mallawi. Na jeho nákrese vidno šálku uloženú nízko v držiaku a časť jej boku, ktorá sa dotýka vnútornej steny. To, koľko zo šálky vidno nad kovovým okrajom, závisí od rozmerov aj tvaru oboch predmetov. Ayman M. Edris, štúdia mosadzných držiakov šálok na kávu, Shedet 4
Metropolitné múzeum umenia uchováva šálku a držiak z 19. storočia, ktoré pripisuje Turecku. Maľovaná glazovaná porcelánová šálka 89.2.2162a má výšku 3,5 cm a priemer 5,6 cm. Prelamovaný, rytý a vykladaný strieborný držiak 89.2.2162b má výšku 4,1 cm a priemer 5,4 cm. V katalógu je priemer šálky väčší než priemer držiaka. Ide o celkové rozmery samostatných predmetov. Ich spojenie pochopíme porovnaním užšej spodnej časti šálky s otvorom a vnútornými stenami držiaka. Katalóg neuvádza priemer šálky vo výške, kde sa držiaka dotýka. Metropolitné múzeum umenia, šálka a držiak, 89.2.2162a, b
Písmená a a b v katalógových číslach označujú aj diel, ku ktorému patrí jednotlivý údaj o výške. Ak chceme poznať výšku zloženej dvojice, potrebujeme vedieť, ako hlboko šálka zapadá do držiaka. Spodná časť šálky je vnútri, takže výšky sa čiastočne prekrývajú. Na bočnej fotografii môžeme hľadať hranicu, kde sa končí striebro a nad okrajom vidno porcelán.
Na čo slúžil držiak pri podávaní horúcej kávy
Sprievodca výstavou Britského múzea Life in a cup opisuje, ako ľudia vkladali jednu porcelánovú šálku do druhej, aby si chránili prsty. Podľa sprievodcu sa malé kovové držiaky začali šíriť v 18. storočí. Šálku bolo možné zdvihnúť za vonkajší diel bez priameho dotyku tenkej steny, ktorá bola v styku s horúcou kávou. Po položení na stôl nôžka podopierala oba diely. Zachované predmety ukazujú tvar plôch, ktoré sa dali uchopiť. Katalógy neuvádzajú merania teploty týchto plôch po naliatí kávy. Britské múzeum, Life in a cup, príprava a podávanie kávy
Na mosadzných príkladoch z Edrisovho výskumu je nôžka dole širšia než hore. Výskumník tento tvar spája so stabilitou držiaka. Vysvetľuje tiež, ako časť šálky vyčnieva nad jeho okraj. Pri pohľade na telo aj nôžku sa dá lepšie predstaviť, ako ľudia šálku dvíhali a odkladali. Miesta, kde sa ľudia stretávali pri káve, približuje článok o osmanských kaviarňach a verejnom živote. Edris, konštrukcia a použitie držiakov z Al-Ashmuneinu
Ako sa tvarovali mosadzné a strieborné držiaky
Mosadzné príklady z Al-Ashmuneinu majú nôžku, telo a krátku spojovaciu časť. Na fotografii spodku jedného kusu je v strede nôžky plytká priehlbina. Edris ukazuje aj pásy vystúpených bodiek na jej okraji. Zboku sa dá rozoznať takmer kužeľovité telo a krátka nôžka pod ním. Výzdoba kopíruje plochy, ktoré umožňujú usadiť šálku a položiť dvojicu na rovný podklad. Edris, nákresy a fotografie mosadzných držiakov
V zázname o striebornom držiaku Metropolitné múzeum umenia rozlišuje prelamovanie, rytie a vykladanie. Pri prelamovaní otvor prechádza celou stenou. Rytie zanecháva na povrchu čiary alebo iné značky. Pri vykladaní sa do pripravenej priehlbiny vkladá ďalší materiál. Na jednom predmete môže byť niekoľko týchto techník. Pri pohľade do prázdneho držiaka sa dá zistiť, ako sú otvory a ozdoby umiestnené na stene, ktorá podopiera šálku. O prostredí, v ktorom sa šírili remeselné výrobky i znalosti, hovorí sprievodca po trhoch a dielňach v islamskom meste. Metropolitné múzeum umenia, záznam o striebornom držiaku
Šálky a držiaky mali vlastné cesty
Britské múzeum uvádza vo výstavnom sprievodcovi mosadzný zarf Af.373 pripisovaný Egyptu vedľa šálky Af.3495 vyrobenej v Číne a získanej v Egypte. Oba predmety datuje do rokov 1800–1860. Ďalším príkladom je fialová šálka z Meissenu, vyrobená v Nemecku v rokoch 1800–1900 pre osmanský trh. Záznamy ukazujú, že miesto výroby sa mohlo líšiť od miesta získania a že šálky na podávanie kávy prichádzali aj zďaleka. Egyptský držiak aj šálku vyrobenú v Číne daroval Henry Christy a oba predmety majú osobitné múzejné čísla. Na potvrdenie, že sa kedysi používali spolu, by bol potrebný dokument, ktorý spojí práve tieto dva predmety. Britské múzeum, výstavný sprievodca so šálkami a držiakmi
Poznáme aj šálky spájané s dielňami v osmanskom svete. Louvre eviduje pod číslom MAO 936/824 fragment šálky na kávu z Kütahye z 18. storočia. Je z keramiky bohatej na oxid kremičitý, s maľbou pod priehľadnou glazúrou. Najväčšia šírka v zázname patrí zachovanému fragmentu. Na určenie, ako šálka zapadala do držiaka, by sme potrebovali rozmery celej šálky. Záznam dokladá miesto pôvodu keramickej časti. Článok o jemenskom prístave Mokka a obchode s kávou sleduje cestu zŕn, z ktorých sa pripravoval nápoj do podobných šálok. Louvre, fragment šálky na kávu z Kütahye, MAO 936/824
Britské múzeum opisuje aj drobné glazované šálky nazývané haysi. V jemenskom hrnčiarskom stredisku Hays sa vyrábali vo veľkom množstve už v polovici 16. storočia. Rovnaký názov sa používal aj pri šálkach vyrobených na iných miestach. Sprievodca uvádza ako samostatný príklad šálku s uškom As1967,03.40, vyrobenú v Hays v päťdesiatych alebo šesťdesiatych rokoch 20. storočia. V tomto zázname je Hays miestom výroby konkrétnej šálky. Názov typu haysi mal širšie použitie. Pri zemepisnom názve na štítku si všimnite, či označuje výrobu šálky, výrobu držiaka alebo kategóriu predmetov. Britské múzeum, Life in a cup, šálky haysi
Údaje pri týchto šálkach ukazujú, že názvy miest môžu mať rôzne úlohy. Pri Af.3495 je Čína miestom výroby a Egypt miestom získania. Nemecko je miestom výroby fialovej šálky z Meissenu a osmanský trh bol jej zamýšľaným odbytiskom. Hays je doloženým miestom výroby As1967,03.40. Pri spoločnom vystavení držiaka a šálky treba tieto údaje čítať pri každom predmete osobitne.
Smaltované držiaky vyrobené v Ženeve
Khalili Collections pod číslom SW 180 evidujú tri zarfy vyrobené v Ženeve v polovici 19. storočia. Medzi materiálmi skupiny uvádzajú pozlátené a maľované opálové sklo, smaltované zlato a drobné perly. Podľa opisu mohli zlatníci pridávať na kovovú obrubu smaltované platničky, prelamované prvky či drahé kamene. Zbierka zasadzuje tieto výrobky do kontextu vývozného obchodu. Na rovnakom štítku sa preto môže objaviť názov osmanskej súčasti kávového servisu a švajčiarske miesto výroby. Khalili Collections, tri zarfy, SW 180
Iný ženevský zarf v Museum Collection má výšku 5,7 cm. Podľa katalógu ho vyrobili pre turecký trh v prvej tretine 19. storočia. Prelamované zlaté telo má oválne polia s hudobnými nástrojmi na farebnom smaltovom podklade. Puzdro z červenej kože je vystlané textilom a prispôsobené tvaru držiaka. Puzdro sa zatvára okolo držiaka a slúži na jeho uloženie. Pri podávaní kávy sa šálka vkladá do zlatého držiaka. Museum Collection, ženevský zarf s tvarovaným puzdrom, MC1178
Príklad zo sultánovej zbierky
Zarf OA 8032 z Louvru je zlatý držiak z 19. storočia na nízkej nôžke. Je vysoký 5 cm a má priemer 5,2 cm. Katalóg uvádza, že vinuté rady osadené smaragdmi sa striedajú s vinutými radmi diamantov brúsených do ružice. Nad nimi sú kvetinové ozdoby z diamantov. Pod výzdobou je stále viditeľné telo pre šálku a nôžka. Predmet ukazuje, koľko detailov sa dalo umiestniť na malý držiak. Louvre, zarf so smaragdmi a diamantmi, OA 8032
Podľa toho istého záznamu patril zarf do zbierky sultána Abdülhamida II. a objavil sa na predaji jeho šperkov v Paríži v roku 1911. Potom sa dostal do zbierky Georgesa Heina a v roku 1929 ho na základe závetu prevzalo múzeum. Tieto roky patria k dejinám vlastníctva. Výroba je v katalógu datovaná do 19. storočia. Záznam menuje niekdajších vlastníkov a uvádza predaj. Meno výrobcu sa v ňom nenachádza. Louvre, história vlastníctva OA 8032
Čo si všímať na výstave o podávaní kávy
Začnite pri okraji šálky a hľadajte hranicu, kde sa keramika alebo sklo dotýka kovu. Potom si predmet pozrite zboku. Ak šálka vyčnieva nad krátke prelamované telo na nôžke, pravdepodobne je vložená do samostatného držiaka. Keď je držiak prázdny, snímka jeho vnútra môže ukázať, kam dosadala spodná časť šálky. Pred odhadom rozmerov z obrázka si overte katalógové čísla. Výška zloženej dvojice a výška každého dielu sú odlišné údaje.
Historická ilustrácia môže ukázať, kde sa držiak nachádza vo vzťahu ku kanvici, podnosu a ďalším súčastiam servisu. Na ilustrácii z 19. storočia, ktorú reprodukuje Edris, vidno šálku vloženú do držiaka aj oba predmety oddelene. Obe usporiadania pomáhajú rozoznať vonkajšiu časť. Článok o ilustrovaných osmanských kronikách a obradoch uvádza príklady, ako čítať polohu a zoskupovanie predmetov na historických obrazoch. Múzejný záznam potom dopĺňa materiál a doloženú históriu konkrétneho predmetu. Edris, obr. 1, historické zobrazenie kávového servisu
Zdokumentovaná je aj živá tradícia. Medzivládny výbor UNESCO v roku 2013 zapísal kultúru a tradíciu tureckej kávy na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Rozhodnutie opisuje podávanie kávy v malých šálkach s vodou a stretávanie pri nápoji. Zápis sa týka tohto zvyku. Materiál, datovanie a doložených vlastníkov určitého držiaka možno nájsť napríklad v katalógu Louvru alebo Metropolitného múzea umenia. UNESCO, rozhodnutie 8.COM 8.28
Múzejné záznamy a výskum zarfov
- Metropolitné múzeum umenia, šálka a držiak uvádza rozmery a materiály porcelánovej šálky a strieborného držiaka samostatne.
- Ayman M. Edris, mosadzné držiaky šálok na kávu porovnáva konštrukciu siedmich predmetov uložených v Egypte.
- Britské múzeum, Life in a cup opisuje šálky, držiaky a ich vystavenie v časti o príprave a podávaní kávy.
- Khalili Collections, tri zarfy uvádzajú materiály ženevskej skupiny a jej spojenie s vývozným obchodom.
- Museum Collection, zarf s hudobnými nástrojmi dokladá smaltovanú výzdobu, miesto výroby a puzdro.
- Louvre, zarf OA 8032 uvádza rozmery, materiály a dejiny vlastníctva.





