
Čo je mashq? Ako čítať osmanské listy s kaligrafickými cvičeniami
Osmanské listy ukazujú opakované ťahy, značky proporcií a uloženie do albumov. Diplom icazetname zaznamenáva povolenie podpisovať práce.
Mashq, v turečtine často písané meşk, znamená cvičenie v kaligrafii. Na osmanskom cvičnom liste mohol pisár opakovať písmená, ich spojenia alebo celé výrazy. Bodky a čiary mohli ukazovať proporcie. Niektoré cvičenia dostali starostlivú kompozíciu s výzdobou a podpismi a boli osadené do albumov. Značky na liste ukazujú priebeh cvičenia. Múzejný záznam pomáha určiť pisára, odlíšiť neskoršie osadenie a vysvetliť použitie konkrétnej práce.
Niekoľko diel v Múzeu Sakıp Sabancı ukazuje tieto rozdiely. Opakované výroky Ahmeda Karahisarîho sú na liste so zlatým rámom. Abdurrahman Hilmi používa v cvičení proporcií bodky a čiary. Diplom Mira Mustafu Celaleddina obsahuje potvrdenia učiteľov, ktoré mu dovoľujú podpisovať diela napísané určitými druhmi písma.
Kde na liste hľadať stopy cvičenia
Najskôr nájdite tvar alebo skupinu písmen, ktorá sa vyskytuje viackrát. Sledujte opakovanú postupnosť na liste. Všímajte si odstup medzi ťahmi, miesto spojenia dvoch písmen a zmenu voľného priestoru okolo slova. Opakovanie môže zaberať riadok alebo veľkú časť strany. V cvičení proporcií môžu značky pri písmene označovať mieru. Význam neznámej poznámky môže vysvetliť múzejný záznam. Bodka môže patriť k písmenu alebo slúžiť ako značka merania, podľa jej polohy a súvislostí na liste.
Výstava Scribbled Exercises, Practice Pages zhromažďuje práce osmanských kaligrafov z viacerých storočí. Opisy spájajú cvičenie s učením tvarov písmen, udržiavaním zručnosti a skúšaním foriem. Kaligraf píše hranou hrotu trstinového pera, čiže qalamu. Opakovanie na liste ukazuje rozdiely medzi jednotlivými ťahmi. Sprievodca arabskými kaligrafickými písmami objasňuje názvy písem uvedené v katalógoch. Múzeum Sakıp Sabancı, výstava Scribbled Exercises, Practice Pages
Na zväčšenej fotografii vyberte jednu skupinu písmen a vyhľadajte ju na snímke celého listu. Na jednom mieste môžu byť dva ťahy od seba ďalej, na inom sú písmená bližšie. Také rozdiely sa dajú opísať pred čítaním slov. Ak katalóg vysvetľuje značku alebo pomenúva opakovaný výrok, pozorovanie možno spojiť s doloženým čítaním.
Opakované výroky a zlatý rám Ahmeda Karahisarîho
Múzeum Sakıp Sabancı eviduje 190-0456-AK ako voľné cvičenie Ahmeda Karahisarîho zo 16. storočia. List má 35 × 26,3 cm. Katalóg uvádza glejený papier a čierny atrament a opisuje opakované literárne výroky a príslovia. Spomína tiež úzky zlatý rám a malé zlaté ruže medzi písmenami a slovami. Kolofón označuje kaligrafovu prácu za cvičenie. Opakovanie písma a starostlivo umiestnená výzdoba sa nachádzajú na tom istom liste. Múzeum Sakıp Sabancı, Karahisarîho cvičenie, 190-0456-AK
Porovnajte snímku celého listu s detailom. Na celkovom zábere vidno rám a tvar plochy, na ktorej je písmo. Na detaile sa ľahšie rozoznajú jednotlivé opakovania a medzery so zlatou výzdobou. Katalóg pomáha určiť, čo sa opakuje, a prečítať kolofón. Opis môže uviesť účel listu a vysvetliť, ako sú na ňom rozmiestnené písmo a ozdoby.
Pri opise rámu si na celkovej snímke všimnite, ktorú časť listu obklopuje. Detail ukazuje, kde sú malé ruže vo vzťahu k písmenám a slovám. Tieto polohy možno zaznamenať podľa fotografie. Materiál papiera a význam kolofónu treba overiť v zázname. Inventárne číslo pomôže čitateľovi nájsť rovnakú fotografiu a jej výklad.
Cvičenie proporcií Abdurrahmana Hilmiho
Pre list 190-0522-ARE používa múzeum výraz ölçülü talim meşki. Datuje ho do druhej polovice 18. storočia a uvádza rozmery 18,5 × 26 cm. Bodky a čiary opisuje ako pomôcky na znázornenie veľkosti a tvaru písmen a ich spojení. Niektoré medzery medzi písmom vypĺňajú malé kvety a listy. Podľa múzea pravdepodobne išlo o ukážku na vyučovanie. Kolofón uvádza ako Hilmiho učiteľa Mehmeda Rasima Efendiho z Eğrikapı a múzeum uvádza, že vyučoval aj Hilmi. Múzeum Sakıp Sabancı, cvičenie proporcií 190-0522-ARE
Pri porovnávaní s Karahisarîho listom sa pozrite, čo je doložené pre každú prácu. Jeden záznam opisuje opakované výroky, podpis a zlaté ruže. Druhý objasňuje značky proporcií a menuje učiteľa v kolofóne. Oba listy sú príkladom cvičenia s odlišnými viditeľnými podrobnosťami. Určenie konkrétneho využitia pri výučbe sa opiera o záznam o danom predmete.
V popise Hilmiho fotografie možno uviesť, pri ktorých písmenách vidno bodky a čiary, a potom doplniť funkciu, ktorú im pripisuje múzeum. Kvety a listy opíšte podľa ich polohy v medzerách. Meno učiteľa pochádza z kolofónu. Čitateľ tak môže každú informáciu overiť na snímke alebo v zázname.
Ako sa cvičné listy dostávali do albumu
Múzejný Kaligrafický album 120-0243-SH má rozmery 30 × 21,7 cm. Obsahuje práce Şeyha Hamdullaha. Záznam rozlišuje kaligrafické kompozície kıt’a a cvičenia meşk, zhromaždené v murakka, čiže albume. Farebné a mramorované papiere na okrajoch, výzdobu listov a väzbu datuje do 18. storočia. Album teda spája písmo kaligrafa, ktorý zomrel v roku 1520, s neskoršou úpravou. Múzeum Sakıp Sabancı, album 120-0243-SH
Pri opise strany albumu sledujte najprv oblasť s písmom, potom papier okolo nej a väzbu. Dátum pri jednej časti môže platiť len pre tú časť. Článok o rukopisných dielňach približuje rôzne práce pri výrobe knihy. Sprievodca rozetami šamsa ponúka ďalší príklad toho, prečo záleží na umiestnení zdobenej plochy. Cvičný list mohol dostať v albume nové usporiadanie dlho po napísaní.
Pri tomto albume možno 18. storočie uviesť pri papieroch na okrajoch, výzdobe a väzbe. Meno Şeyha Hamdullaha patrí k písmu. Záber celej strany ukáže prechod medzi písmom a okolitým papierom. Snímka albumu zvonka zasa ukáže väzbu. Tieto pohľady pomáhajú priradiť dátum zo záznamu k správnej časti.
Ako diplom zachytáva povolenie podpisovať práce
Múzeum eviduje 110-0597 ako icazetname Mira Mustafu Celaleddina z roku 1270 hidžry, teda z rokov 1853–1854. Má rozmery 27 × 36,5 cm. Žiakovo písmo je sülüs a nesih, turecké názvy pre thuluth a naskh. Pod ním sú v dvoch oválnych kartušiach potvrdenia Aliho Rızu z Manisy a Abdullaha Zühdîho napísané písmom rıka. Katalóg vysvetľuje, že žiak smel podpisovať diela napísané oboma druhmi písma, ktoré použil. Obsah a poloha potvrdení dokladajú funkciu tohto listu. Múzeum Sakıp Sabancı, diplom Mira Mustafu Celaleddina, 110-0597
Kolofón môže uvádzať meno osoby, ktorá písala na list. Potvrdenie učiteľa v diplome môže zaznamenať povolenie. Ak chcete určiť druh zápisu, overte si, koho múzeum uvádza, čo bolo podpísané a kde je poznámka. Sprievodca provenienciou a kolofónmi rukopisov uvádza ďalšie príklady toho, ako meno alebo poznámka dokumentujú úlohu človeka.
Múzeum Sadberk Hanım v prehľade osmanskej kaligrafie opisuje icazetname ako diplom, ktorý dostal žiak, keď ho uznali za zručného. Opisuje tiež murakka ako album z jednotlivých prác. Formát papiera a úlohu dokumentu možno preskúmať osobitne. Album zhromažďuje a uchováva diela, kým Celaleddinov diplom obsahuje potvrdenia. Dvaja učitelia a dva druhy písma uvedené v zázname spresňujú, čo povolenie zahŕňa. Múzeum Sadberk Hanım, Harmony of Line and Color
Na fotografii diplomu možno najprv určiť žiakovo písmo a potom dve oválne polia pod ním. Ich poloha pomáha prepojiť opis s konkrétnymi miestami na liste. V popise sa dá uviesť písmo potvrdení a osobitne dva druhy písma, na ktoré sa vzťahovalo povolenie. Tak zostane jasné, ktorú časť dokumentu každý údaj označuje.
Neskoré príklady a listy z iných zbierok
Múzeum Sakıp Sabancı eviduje aj voľné cvičenie Hasana Rızu 190-0580-HR. Datuje ho do roku 1298 hidžry, teda do rokov 1880–1881. Rozmery sú 23,5 × 34 cm. Datovanie poskytuje konkrétny príklad z neskorého osmanského obdobia na porovnanie so starším Karahisarîho listom. Katalóg výstavy z roku 1998, ktorý vydalo Metropolitné múzeum umenia, predstavuje cvičenia v širšej zbierke kaligrafických albumov, rukopisov a panelov. Múzeum Sakıp Sabancı, cvičenie Hasana Rızu 190-0580-HR a Metropolitné múzeum umenia, Letters in Gold
Iránsky list albumu 2016.536 od Asadulláha Šírázího v Metropolitnom múzeu umenia je samostatným príkladom na porovnanie. Múzeum ho označuje ako siyah mashq a datuje do roku 1258 hidžry, teda do rokov 1842–1843. Záznam objasňuje, ako sa opakovanie stalo znakom niektorých starostlivo zložených cvičení a ako sa takéto listy mohli osadiť a vložiť do albumov. Pri porovnaní materiálu a osadenia zachovajte iránsku atribúciu a konkrétne označenie v zázname múzea. Metropolitné múzeum umenia, list albumu s kaligrafickým cvičením, 2016.536
Zdobené okraje môžu rámovať aj iné druhy kaligrafie. Múzeum Aga Khan eviduje AKM254 ako stranu s písmom nasta‘liq a modrým a zlatým mramorovaným okrajom. Oblasť písma a okraj možno porovnať so zodpovedajúcimi časťami albumu Şeyha Hamdullaha. Názvy a opisy určujú, či sa v oblasti písma nachádza cvičenie, kompozícia alebo iný typ textu. Podobné materiály okolo písma poskytujú podklad na porovnanie úpravy. Múzeum Aga Khan, strana s písmom nasta‘liq, AKM254
Ako napísať popis k fotografii cvičného listu
Zapíšte inventárne číslo, pisára alebo údaj o atribúcii a datovanie. Potom opíšte jeden viditeľný znak, napríklad opakované slová, značky proporcií, neskôr pridaný okraj alebo potvrdenie v oddelenom poli. Ak zbierkový záznam objasňuje písmo, použite jeho opis. Pri liste z albumu označte, ktorý dátum sa vzťahuje na písmo a ktorý na osadenie alebo väzbu. Krátky popis môže odlíšiť doklady cvičenia, úpravy a vyučovania, ak pri každom tvrdení uvedie konkrétny detail. Pri viacerých snímkach zobrazte celú stranu spolu s jedným detailom, aby bol zreteľný vzťah medzi riadkami, okrajom a poznámkami.
Múzejné záznamy a výstavný katalóg
- Múzeum Sakıp Sabancı, Scribbled Exercises, Practice Pages dokumentuje osmanských kaligrafov a rôzne formy cvičenia na výstave.
- Karahisarî, 190-0456-AK zaznamenáva opakované výroky, kolofón a zlatú výzdobu.
- Abdurrahman Hilmi, 190-0522-ARE dokumentuje značky proporcií a menuje učiteľa.
- Album Şeyha Hamdullaha, 120-0243-SH opisuje cvičenia, kompozície a neskoršie spracovanie albumu.
- Mir Mustafa Celaleddin, 110-0597 identifikuje kartuše s potvrdeniami a druhy písma, na ktoré sa vzťahujú.
- Hasan Rıza, 190-0580-HR uvádza dátum a rozmery neskorého osmanského cvičenia.
- Metropolitné múzeum umenia, Letters in Gold predstavuje osmanskú kaligrafiu v zbierke Sabancı.
- Metropolitné múzeum umenia, 2016.536 dokumentuje iránsky list albumu na samostatné porovnanie.





