Čo je výšivka suzani? Švy, stehy a príklady z múzeí

Zistite, ako sa kreslil a vyšíval vzor na jednotlivých pásoch suzani. Porovnajte múzejné kusy z Buchary a Nuraty podľa podkladu, stehov a kompozície.

Suzani je vyšívaná textília spojená so Strednou Áziou. Na mnohých zachovaných kusoch tvorí vzor hodvábna výšivka na pásoch tkanej látky. K historickým príkladom z dnešného Uzbekistanu a Tadžikistanu patria prikrývky, závesy a ďalšie textílie pre domácnosť. Pásy sa mohli spojiť na kreslenie jedného vzoru, oddeliť pri vyšívaní a potom znovu zošiť. Ak sa dve polovice kvetu pri šve mierne rozchádzajú, tento posun môže naznačiť, ako bola rozdelená práca.

Svadobná textília, ktorá mohla zariadiť miestnosť

Múzeum umenia v Clevelande odvodzuje názov od slova suzan, ktoré v perzštine a tadžičtine znamená ihla. Označuje tradíciu výšivky zahŕňajúcu rôzne veľké textílie s rôznymi spôsobmi použitia. Veľký kus mohol prikryť posteľ, visieť na stene alebo rozdeliť miestnosť. Metropolitné múzeum umenia, známe ako Met, uvádza, že na svadbách v Nurate sa závesmi zdobili interiéry a vymedzovali miesta pre hostí. Vyšívaná textília mohla počas oslavy vytvoriť dočasnú priečku alebo zdobiť trvalú stenu.

V prípadoch doložených múzeami patrili suzani aj do výbavy nevesty. Pri kuse zo Šachrisabzu opisuje Clevelandské múzeum matky a dcéry, ktoré pripravovali výšivky a vystavovali ich pri osobitných príležitostiach. V kapitole publikácie UNESCO Dejiny civilizácií Strednej Ázie uvádzajú L. Carmel a M. Niyazova veľké aj malé bytové textílie, ako aj látky na obaľovanie predmetov a zakrývanie výklenkov v stenách. Katalógový názov „nástenný záves“ či „záves alebo prikrývka na posteľ“ ukazuje, ku ktorému druhu zariadenia múzeum kus zaraďuje. Na určenie konkrétnej miestnosti, majiteľa alebo udalosti treba poznať dejiny daného predmetu.

Prečo sa vzor pri šve môže posúvať

Pri príprave veľkého motívu sa mohlo niekoľko úzkych pásov dočasne spojiť v takom poradí, v akom mali zostať na hotovej látke. Skúsený člen rodiny alebo profesionál nakreslil vzor na spojené pásy. Podľa opisu Met sa profesionálna kresliarka nazývala kalamkesh. Pásy sa potom mohli rozdeliť a ženy z rodiny mohli vyšívať rôzne časti. Po opätovnom zošití bol vzor zasa na jednej ploche. Tam, kde sa stretli dva hotové pásy, sa čiary alebo farby mohli trochu posunúť.

Na nástennom závese 1940.602 z Múzea umenia v Clevelande vidno stopy tohto postupu. Múzeum ho datuje do rokov 1850–1899 a ako možné miesta pôvodu uvádza Bucharu alebo Šahr-i Sabz. Pred nakreslením vzoru bolo voľne spojených päť bavlnených pásov. Na látke sú stále viditeľné zvyšky čierneho atramentu. Katalóg zaznamenáva hodvábnu výšivku a retiazkový steh tamburovou technikou. Opis vysvetľuje, ako sa mohla práca rozdeliť v domácnosti a hotové časti opäť spojiť. Rumunské národné múzeum umenia uvádza štyri zošité bavlnené diely na suzani 93207 / 942 z 19. storočia. Látka s hodvábnou výšivkou má dĺžku 194 cm a šírku 146 cm. Podľa štýlu ju múzeum pripisuje Buchare.

Keď stonka vyzerá prerušená, najprv nájdite šev v podkladovej látke. Ak sa obe polovice listu stretávajú na šve v rôznych výškach, pozrite sa bližšie, ako sú pásy pospájané. Doložený príklad ponúka suzani 2016.89 z Clevelandu, pravdepodobne vyšívané v Šachrisabze v rokoch 1800–1850. Katalóg uvádza šesť pásov bavlny v plátnovej väzbe. Múzeum vysvetľuje posunuté motívy pri švoch ako stopy po oddelenom vyšívaní pásov a ich neskoršom zošití.

Pri prezeraní fotografie pomáha sledovať hranicu pásu spolu s motívom. Hranica hovorí, kde sa končí jeden kus látky a začína ďalší. Motív ukáže, ako sa dve časti listu alebo kvetu na tomto mieste stretávajú. Na malom výreze nemusí byť zreteľné oboje. Na fotografii celého kusa možno zistiť, kam šev pokračuje, a potom sa vrátiť k detailu. Pri 2016.89 dáva takému pozorovaniu oporu katalógový opis pásov a spojov.

Ako odlíšiť podklad od vyšívacej nite

Podklad je tkaná látka, ktorá nesie vzor. Vyšívacia niť látkou prechádza alebo je prichytená k jej povrchu. Carmel a Niyazova opisujú bavlnu v plátnovej väzbe ako častý podklad na konci 18. storočia a v 19. storočí. Uvádzajú aj ľan. V príkladoch, ktorými sa zaoberajú, bol najbežnejšou vyšívacou priadzou hodváb, no používala sa aj bavlna a vlna. Zápis „hodváb na bavlne“ uvádza dva materiály a ich odlišné úlohy na tom istom kuse. Článok o materiáloch a výšivke pokrývky kiswah ukazuje inú textilnú tradíciu, v ktorej sa na tkaný plášť pridávajú vyšívané pásy.

Názvy stehov prezrádzajú ďalšie podrobnosti o výrobe vzoru. Retiazkový steh tvorí rad navzájom prepojených slučiek. Kráľovská škola vyšívania opisuje tamburovú techniku ako prácu jemným háčikom na napnutej látke a retiazkový steh označuje za jej najbežnejší steh. Pri prišívaní položenej nite, po anglicky couching, pridržiavajú malé stehy niť rozloženú na povrchu. Pri 2016.89 uvádza Cleveland na výplň kanda xajol a miestami bosma, na obrysy ilmoq. Tieto názvy ukazujú úlohu konkrétnych stehov na danom kuse.

Detail okvetného lístka môže ukázať výplň aj čiaru vymedzujúcu jeho okraj. Celkový pohľad prezradí, či lístok patrí do kvetinovej vetvičky, medailónu alebo bordúry. Dve mierky pomáhajú pochopiť, prečo katalóg pri jedinej textílii uvádza viacero techník. Na bavlnenom podklade závesu pripisovaného Nurate zo začiatku 19. storočia Met identifikuje štyri postupy. Ide o prišívanie položenej nite, retiazkový steh, plný steh a steh na obšívanie gombíkových dierok.

Prikrývka pripisovaná Buchare s ľanovým podkladom

Prikrývka 21.114.3 z Metropolitného múzea umenia pochádza zo začiatku 19. storočia a je pripisovaná Buchare v dnešnom Uzbekistane. Meria 161,9 cm na výšku a 241,3 cm na šírku. V kolónke materiálu je uvedená hodvábna výšivka na ľane. V opise všeobecného výrobného postupu múzeum spomína aj pásy látky z bavlny spradenej doma. O podkladovom vlákne tejto konkrétnej prikrývky hovorí kolónka materiálu. Všeobecný opis vysvetľuje prípravu veľkej kompozície na niekoľkých pásoch.

V bordúre vynikajú veľké rozety a palmety, vo vnútornom poli sú stonky a úponky jemnejšie. Múzeum pri opise vyhotovenia vyzdvihuje retiazkový steh. Rozdiel vo veľkosti motívov najľahšie uvidíte, keď si najprv prezriete veľké tvary na obvode a potom tenké vetvenie vo vnútri. Článok o listoch, stáčajúcich sa stonkách a opakujúcich sa rastlinných ornamentoch ponúka ďalšie príklady pozorovania súvislostí medzi vetvami a listami, aj keď jednotlivé kvety nevieme určiť.

Záves pripisovaný Nurate so stredovým medailónom

Záves 07.72 z Met je takisto zo začiatku 19. storočia a pripisuje sa Nurate. Je vysoký 217,2 cm a široký 170,2 cm. Ide o hodvábnu výšivku na bavlne. Podľa múzea stredový medailón obklopujú rozkvitnuté kríky a vetvičky v pomerne jemných farbách. V kvetinových motívoch poľa múzeum vidí podobnosť s tvarmi na mughalských textíliách. Táto podobnosť sa týka vzoru. Záves je v zázname pripísaný Nurate.

Oba predmety z Met priťahujú pohľad k iným miestam. Prikrývka pripisovaná Buchare je širšia ako vyššia a veľké motívy má po obvode. Záves pripisovaný Nurate je vyšší ako širší a sústreďuje pozornosť do stredu obklopeného kvetmi. Pod hodvábom je pri prvom ľan, pri druhom bavlna. Z rozmerov vychádza, že šírka prikrývky prevyšuje výšku o 79,4 cm a výška závesu prevyšuje šírku o 47 cm. Čísla sa dajú porovnať spolu s rozložením motívov. Múzejné porovnanie kaftanov a abájí podobne skúma materiál a konštrukciu odevov podľa záznamu každého kusa.

Čo nám môže povedať regionálny štýl?

Záves alebo prikrývka na posteľ 1916.1311 z Clevelandu ukazuje, že vzor môže pripomínať práce z iného miesta, než aké je v kolónke pôvodu. Múzeum dnes tento kus zo začiatku 19. storočia eviduje ako textíliu z Ura Tube v Tadžikistane. Má bavlnený podklad v plátnovej väzbe a hodvábnu výšivku. Stredovú kyticu v tvare vejára, opakované rohové motívy a širokú bordúru múzeum porovnáva s charakteristickými znakmi prác z Buchary. Kolónka pôvodu uvádza evidované miesto. Slovný opis vysvetľuje, ktoré prvky viedli k výtvarnému porovnaniu.

Pri závese 1940.602 Cleveland ponecháva dve možné miesta pôvodu. Kvety a kvitnúce rastliny sú usporiadané v mriežke kosoštvorcov z listov. Pri sledovaní kvetov naprieč plochou vidno geometrický rámec aj rozloženie rastlinných tvarov. Článok o mriežkach, symetrii a opakujúcich sa tvaroch v islamskom umení ponúka slovnú zásobu na opis takéhoto rozloženia. Aj textília s výraznou geometrickou stavbou sa môže katalogizovať ako kvetinová výšivka. Carmel a Niyazova uvádzajú, že výšivka môže vykazovať znaky viacerých výrobných stredísk. Aj rumunský katalóg vysvetľuje úlohu štýlu pri pripísaní jeho suzani Buchare.

Čo si poznačiť pri porovnávaní dvoch suzani

Začnite materiálom, rozmermi a inventárnym číslom. Pri prikrývke pripisovanej Buchare uveďte hodváb na ľane a rozmery 21.114.3. Pri závese pripisovanom Nurate uveďte hodváb na bavlne a rozmery 07.72. Číslo pri technických údajoch pomôže neskôr nájsť správny záznam, keď prezeráte viacero podobných fotografií. V oboch prípadoch je v zázname hodváb, takže druh podkladu zistíte až z celého údaja o materiáli.

Potom slovami opíšte kompozíciu. Sú najväčšie kvety po obvode? Sú menšie tvary rozložené okolo stredu? Sledujte motív až po šev a overte, či sa niť pri prechode na ďalší pás končí alebo mení polohu. Detail môže odhaliť stopy kresby ako na clevelandskom závese z piatich pásov. Celkový pohľad pomôže určiť, či spoj prechádza jedným motívom alebo oddeľuje dva rady.

Nakoniec zachovajte mieru istoty, ktorú uvádza katalóg. „Pripisovaný Nurate“, „Buchara alebo Šahr-i Sabz“ a „porovnávaný s prácami z Buchary“ vyjadrujú rôzne zistenia. Ak katalóg ponúka viacero možných využití, poznačte ich pri danom kuse. Tkanina môže ukázať, ako ľudia vzor nakreslili, vyšili a zošili, aj keď sa o jej prvej domácnosti zachovalo málo správ.