
Čo sú džinovia? Korán, Iblís a ľudové príbehy
Čo hovorí Korán o stvorení džinov, poslucháčoch v súre al-Džinn a Iblísovi? Prečítajte si príslušné verše a odlíšte ich od ľudových príbehov.
V islame sú džinovia stvorené bytosti, ktoré opisuje Korán. Tvoria skupinu odlišnú od ľudí. V koránskom podaní môžu počuť zjavenie a reagovať naň rozlične. Verš 18:50 označuje Iblísa za jedného z džinov. Súra al-Džinn opisuje skupinu, ktorá počúvala Korán a uverila. Pri otázke, či slovo džin samo osebe označuje zlého ducha, pomáha začať týmito dvoma miestami.
Slovenský čitateľ sa môže s podobnou postavou stretnúť v rozprávke o duchovi z lampy. Takéto príbehy majú vlastné dejiny. Ak je otázka o islame, začnite troma koránskymi miestami. Verše 55:14–15 hovoria o stvorení, 72:1–15 obsahujú reč poslucháčov a 18:50 uvádza menovanú postavu Iblísa. Úryvky majú odlišné témy. Keď ich čítate spolu, dajú sa z nich vyvodiť presnejšie poznatky ako zo zoznamu vlastností prevzatého z jedného prerozprávania.
Čo hovorí Korán o stvorení džinov
V Koráne 55:14–15 dva po sebe idúce verše opisujú stvorenie človeka z hliny a stvorenie džinov z ohňa. Preklady sa môžu líšiť v tom, ako vyjadrujú povahu plameňa. Porovnanie je v časti venovanej Božej tvorivej moci a hovorí o pôvode týchto bytostí v koránskom podaní. Otázka vzhľadu je samostatná. Ani v jednom verši sa neuvádza ich tvar, farba ani fyzické znaky, ktoré možno vidieť na ilustráciách. Ak porovnávate dva preklady, zapíšte si rozdiel v slovách označujúcich oheň a až potom posudzujte, čo úryvok skutočne opisuje.
Korán 51:56 uvádza ľudí a džinov spoločne a za účel ich stvorenia označuje uctievanie Boha. Popri otázke pôvodu sa tak objavuje otázka, čo sa od týchto bytostí očakáva. Verš zároveň pripravuje na čítanie súry, v ktorej sa k počutému posolstvu vyjadria samotní džinovia. O zjavení, anjeloch a poslednom dni v širšom rámci píše sprievodca šiestimi článkami islamskej viery.
V slovenčine možno označiť jedného člena slovom džin a skupinu slovom džinovia. Preklad môže zachovať arabský výraz, pretože slovo duch môže vyvolať predstavu inej bytosti, napríklad duše zosnulého človeka. Keď si robíte poznámky, zapíšte si názov skupiny a kto v danom verši hovorí. Potom zvážte, či jednoduché slovenské synonymum zachová rovnaký význam.
V poznámkach k stvoreniu môžete zapísať dva oddelené riadky. V prvom uveďte, z čoho boli bytosti stvorené, a odkaz 55:14–15. V druhom uveďte účel stvorenia a odkaz 51:56. Tento zápis jasne ukáže, ktoré tvrdenie sa opiera o ktoré miesto. Vlastnosti známe z obrázkov možno viesť osobitne ako údaje z ilustrácie alebo príbehu.
Čo sa deje v súre al-Džinn
Súra al-Džinn, čiže Džinovia, je 72. súra Koránu. Na začiatku uvádza, že Prorok sa cez zjavenie dozvedel o skupine džinov, ktorí počúvali recitáciu. Poslucháči opisujú, čo počuli, hovoria, že to vedie k správnemu konaniu, a vyslovujú svoju vieru. Odmietajú pridružovať kohokoľvek k svojmu Pánovi. Prečítajte si spolu 72:1–2, pretože druhý verš objasňuje, prečo poslucháči venujú recitácii takú pozornosť.
Pokračujte na 72:11 a 72:14–15. Rečníci tu opisujú rozdiely medzi príslušníkmi skupiny. Niektorí sú čestní, kým iní sa vydávajú iným smerom. Neskoršie verše rozlišujú medzi tými, ktorí sa podrobujú Bohu, a tými, ktorí sa odkláňajú od spravodlivosti. Jednovetové tvrdenie, že sa všetci džinovia búria, by obišlo výpoveď poslucháčov, ktorých úryvok necháva hovoriť o svojom druhu. Názov skupiny má preto zachytiť aj rozdielne postoje jej členov.
V súre sa mení hlas. Prorok sa v úvode dozvedá, čo má oznámiť, a veľká časť prvých veršov uvádza, čo povedali poslucháči. Neskôr sa text vracia k Božím pokynom a výrokom o poslovi. Ku každej vete, ktorú chcete citovať, si zapíšte, kto ju vyslovuje alebo komu je určená. Je rozdiel medzi tým, čo o sebe povedali džinovia, a príkazom adresovaným Prorokovi. Príručka k odkazom na súry a verše ukazuje, ako zapísať odkaz, ktorý čitateľ nájde aj v inom vydaní.
Poslucháči v súre al-Ahkáf
Korán 46:29–32 obsahuje ďalšiu správu o počúvaní džinov. Navzájom sa vyzývajú, aby pozorne počúvali. Po recitácii sa vracajú k svojmu ľudu, aby ho varovali. Počuté považujú za Písmo zjavené po Mojžišovi, ktoré potvrdzuje skoršie zjavenie a vedie k pravde. Vyzvú svoj ľud, aby odpovedal tomu, kto volá k Bohu. Sled udalostí sa dá prečítať v texte od počúvania cez návrat až po odovzdanie posolstva.
Porovnajte otvorenie súry al-Džinn s veršami 46:29–32. V súre 72 sa podrobnejšie uvádza reč poslucháčov, vrátane ich slov o rozdieloch medzi džinmi. Súra 46 sleduje poslucháčov po návrate k ich ľudu. Pri príprave výkladu možno uviesť verš o počúvaní z každého úryvku a okolitými veršami vysvetliť rozdiel medzi nimi. Na porovnanie netreba dopĺňať presný dátum ani meno člena skupiny. Keď ich uvádza neskorší zdroj, pripíšte tieto údaje k nemu.
Je Iblís džin alebo anjel?
Korán 18:50 označuje Iblísa za jedného z džinov. V tom istom verši sa anjelom prikazuje pokloniť Adamovi a Iblís je v tejto scéne výnimkou. Preto môže jeho zaradenie vyvolať otázky. Keď verš citujete, ponechajte v poznámkach aj scénu s anjelmi, aj zmienku o tom, že Iblís je jedným z džinov.
Pomáha porovnať Iblísa s poslucháčmi zo súry 72. Iblís je meno jednej postavy, ktorej odmietnutie je súčasťou príbehu o Adamovi. Skupina v súre 72 opisuje vieru a podrobenie medzi svojimi členmi. V inom kontexte sa objavuje označenie diabli. Korán 6:112 hovorí o diabloch medzi ľuďmi a džinmi v súvislosti s klamlivou rečou. Pri výpisku k veršu možno použiť výraz, ktorý používa text. Pri úryvkoch o džinoch ako celku alebo o určitých poslucháčoch používajte širšie označenie skupiny.
Ak porovnávate skupiny zo svätých textov, začnite ich opisom v každom konkrétnom úryvku. Ak sa text odvoláva na hadís o anjeloch či inej téme, spýtajte sa na presnú zbierku a podanie. Sprievodca znením a odovzdávaním hadísov vysvetľuje rozdiel medzi číslom podania a odkazom na kapitolu a verš Koránu. Číslo bez označenia zbierky alebo druhu prameňa môže nasmerovať čitateľa na iný text.
Pri porovnaní 18:50 a 6:112 pomáha mať pri každom verši poznámku o tom, koho identifikuje. Prvý menuje Iblísa za člena skupiny, zatiaľ čo druhý hovorí o klamlivej reči a používa označenie diablov medzi ľuďmi a džinmi. Spoločná zmienka o džinoch dáva dôvod oba verše porovnať. Každý však odpovedá na inú otázku.
Čo príbeh o Šalamúnovi hovorí o skrytom poznaní
V Koráne 34:12–14 pracujú niektorí džinovia pre Šalamúna s Božím dovolením. Keď Šalamún zomrie, tvor prehryzie jeho palicu, a keď spadne, jeho smrť vyjde najavo. Samotný verš uzatvára, čo z toho vyplýva o skrytom poznaní. Ak by džinovia poznali neviditeľné, uvedomili by si, čo sa stalo, a nepokračovali by za okolností opísaných vo verši vo svojej práci.
Táto príhoda opisuje povolenie konať aj hranice poznania. Určití džinovia pracovali pre Šalamúna s Božím súhlasom, no nevedeli o rozhodujúcej udalosti vo svojom okolí. Ak z tohto príbehu niekto vyvodzuje, že džinovia zvyčajne poznajú skryté veci, prečítajte si aj verš 14. Začiatok úryvku opisuje, čo mohli vykonať. Záver ukazuje, čo nevedeli. Pri porovnaní pomáha poznačiť si zvlášť ich úlohy a zvlášť moment, keď sa smrť prejavila.
Prečo sa džinovia a duchovia z lampy objavujú v odlišných prameňoch
Anglické genie je časté v príbehoch ovplyvnených prijatím rozprávok Tisíc a jedna noc. V slovenčine sa takáto postava môže nazvať duchom z lampy. Ak preklad alebo spracovanie použije džina v príbehu, konanie postavy patrí k tomu príbehu. V knihe Islam, Arabs, and the Intelligent World of the Jinn Amira El-Zein skúma džinov v rôznych náboženských a kultúrnych tradíciách. Opis vydavateľstva ukazuje, prečo kultúrne dejiny môžu využívať aj materiál mimo Koránu a aké rôzne pramene sa v takom výskume dajú študovať.
Zachovaný predmet vypovedá o inom druhu skutočnosti. Záznam Princeton Geniza Project pre T-S Ar.34.153 opisuje fragment arabského rukopisu, ktorý uchováva knižnica Cambridgeskej univerzity. Súpis uvádza odkazy na džinov, diablov a koránsky jazyk. Signatúra určuje konkrétny fragment a odlišuje ho od iných predmetov v zbierke. Katalóg ukazuje, ktoré slová a odkazy sa v rukopise objavujú. Ak sa pýtate na znenie koránskeho miesta, nájdite priamo verš a označte príslušný preklad.
Aj múzejný katalóg môže obraz datovať alebo prisúdiť určitému prostrediu. Obraz ukazuje, ako postavu podal autor alebo dielňa. Pred porovnávaním s náboženským textom si všimnite druh predmetu a datovanie. Prehľad ľudí a zvierat v islamskom umení ukazuje, aké údaje môže doložiť múzejný záznam. Číslo predmetu tak slúži na dohľadanie konkrétnej veci, kým odkaz na súru určuje miesto v texte.
Čitateľ môže naraziť na rovnaké slovo v názve rozprávky, v poznámke ku koránskemu textu a v katalógu. Pri každom z nich sa dá zapísať, či ide o názov postavy, o výraz v citovanom verši alebo o slovo zaznamenané v rukopise. Tak vzniknú tri dohľadateľné odkazy.
Kde začať čítať o džinoch
Na krátke čítanie využite 55:14–15 a 51:56. Zapíšte rozdiel medzi výrokom o stvorení a výrokom o účele uctievania. Potom čítajte 72:1–15 a nájdite aspoň dva spôsoby, akými sa skupina opisuje. Z 46:29–32 zistíte, čo poslucháči spravia v tomto úryvku po recitácii. Na záver prečítajte 18:50 a 34:12–14. Prvý úryvok určuje totožnosť jednej postavy, druhý ukazuje obmedzenie poznania v inom príbehu.
Veďte si dva druhy poznámok. Pri Koráne či hadíse zaznamenajte číslo a kontext úryvku. Pri výskume, rukopise alebo literárnom spracovaní zaznamenajte autora, vydanie či inštitúciu a napíšte, o aký prameň ide. Ak niekto opisuje dej, menuje bytosť alebo jej prisudzuje schopnosť, poznámky ukážu, či informácia patrí ku koránskemu textu, k historickému výkladu alebo k príbehu šírenému za iných okolností.





