Čo je fez alebo tarbuš? Tvar, dejiny a múzejné príklady

Fez spoznáte podľa plochého vrchu, plsti a strapca. Múzejné predmety ukazujú rozdiely medzi osmanskými vojenskými čiapkami a miestnym odevom.

Fez, nazývaný aj tarbuš, je čiapka bez striešky, obyčajne z plsti. Jej známa podoba má plochý vrch a strapec pripevnený uprostred alebo neďaleko stredu. Bežná je červená farba. Zachované čiapky však majú rôzne odtiene, rozličnú výšku a strapce rôznych farieb. Mení sa aj textília, ktorá sa môže nosiť ovinutá okolo čiapky. Tieto rozdiely lepšie vidno pri skúmaní fezu ako súčasti konkrétneho odevu.

Vrch, strapec a názov

Pri pohľade zboku pripomína bežný fez nízky valec s mierne zúženou stenou. Zhora sa jeho vrch javí ako plochý kruh. Dolný okraj ohraničuje otvor, ktorý dosadá na hlavu. Tvar obrysu určuje sklon steny a podoba vrchu. Okraj pritom nevyčnieva do strán. Voľne visiaci strapec dodáva pohyb pevnému telu čiapky.

Anglické katalógy používajú slovo fez. Podoby tarboosh a tarbush sú anglické prepisy názvu používaného v arabsky hovoriacom prostredí. Britské múzeum pri jednej čiapke z Palestíny uvádza názvy fez aj tarbush. V turečtine sa používa slovo fes. Hülya Tezcan v Encyklopédii islamu TDV spája západný názov s marockým mestom Fez, označovaným aj Fès. Vysvetľuje to názov, ktorý sa objavuje v katalógoch. Každý predmet má pritom vlastný záznam o výrobe a získaní.

Aj pri rovnakom názve sa proporcie predávaných či vystavených čiapok môžu značne líšiť. Nízky fez sa ľahšie čiastočne zakryje látkou, ak je ovinutá okolo čiapky. Pri vysokom kuse bočná stena viac vynikne. Meniť sa môže aj jej sklon. Prvý vojenský typ v opise Tezcan dosahoval výšku asi 20 až 25 centimetrov a smerom nahor sa mierne rozširoval. Pri porovnávaní fotografií z boku je teda užitočné pozrieť sa na šírku čiapky pri hlave aj pri plochom vrchu.

Tvarovanie plsti a pripevnenie strapca

Tezcan opisuje historický osmanský postup, pri ktorom sa vlna najprv upravila do podoby vrecka. Plstenie za mokra a ďalšie spracovanie ju zhutnili a zmenšili. Po farbení a ďalšej úprave remeselník čiapku vytvaroval na forme a dokončil jej povrch. Tvar na forme určoval proporcie hotového predmetu. Výstuha vo vnútri pomáhala udržať podobu vysokého raného modelu. Červená plsť a hodvábny strapec vznikali z rôznych materiálov a vyžadovali odlišnú prácu.

Podľa Tezcan sa po farbení používala ešte ďalšia úprava vodou. Rozpracovaná čiapka sa pri nej zmenšovala, potom sa pripravoval povrch a až v ďalšom kroku prišla na rad forma. Vnútrajšok vysokého raného modelu vystužoval kartón. Plsť, hodváb a skrytá výstuha tak mali v tom istom predmete odlišnú funkciu. Z vonkajšej fotografie je výstuha viditeľná len vtedy, keď záber zachytí aj vnútro čiapky.

Tá istá autorka uvádza remeslo, ktorého cieľom bolo obnovovať tvar zdeformovaných fezov. Remeselníci najprv pracovali s drevenými formami. Neskôr v mestách ako İzmir a Istanbul používali nahriate mosadzné formy. Očíslované formy im dávali na výber medzi rôznymi veľkosťami a tvarmi. Tezcan opisuje číslovanie od nuly po šestnásť. Menší alebo kolmejší profil teda môže odrážať výber formy pri výrobe aj úpravu už nosenej čiapky.

Menilo sa aj upevnenie strapca. Na ranom osmanskom modeli bol tmavomodrý alebo čierny hodvábny strapec priviazaný k výstupku v strede vrchu. Dlhé modré hodvábne vlákna sa rozprestierali a bolo ich potrebné česať. Predpis uvádzaný k roku 1845 určoval pre vojakov skrúcané strapce a tenký mosadzný kotúčik navrchu. Kotúčik zvaný ferahî sa podľa Tezcan pripevňoval po rozložení vlákien na vrchu čiapky. Pri vojenských fezoch pomáhal tiež udržať tvar. Vzhľad závisel od tejto súčiastky aj od starostlivosti o vlákna.

Čo sa zmenilo za Mahmuda II.

Osmanská správa za sultána Mahmuda II. prijala v roku 1829 fez pre svoje nové vojsko Asâkir-i Mansûre-i Muhammediyye. Rozhodnutie nasledovalo po zrušení janičiarskeho zboru v roku 1826, v období širších osmanských vojenských a správnych zmien. Historik İsmail Hakkı Uzunçarşılı uverejnil archívnu správu a sultánovu písomnú odpoveď. Dokumenty opisujú rokovanie, na ktorom úradníci skúmali vzorky. Podľa správy sa dovtedajšie vojenské pokrývky hlavy rýchlo poškodzovali na slnku, v daždi a vo vlhku. Rokovalo sa o odolnosti, cene, používaní fezu inde aj o navrhovanej dĺžke strapca.

Rozhodnutie sa týkalo konkrétneho vojska. V uverejnenom zázname sultán schválil výber a žiadal, aby čiapky pripravili na výdaj. Článok opisuje aj vznik dielne Feshane v Istanbule v roku 1830 s remeselníkmi privezenými z Tunisu. Voľba pokrývky hlavy si vyžadovala zabezpečiť hotové čiapky aj ľudí, ktorí ich vedeli formovať. Jeden z úryvkov osmanskej kroniky citovaných Uzunçarşılım zaznamenáva objednávku 50 000 čiapok z Tunisu. Kronika dokladá objednávku a správa o dielni Feshane snahu rozbehnúť výrobu v Istanbule. Podľa Tezcan pretrvával dovoz zo zahraničia aj popri výrobe v osmanských dielňach. Turecký názov čiapky a miesto jej výroby preto mohli odkazovať na rozličné miesta.

Proporcie osmanských fezov sa ďalej menili. Tezcan uvádza menší tvar spojený s Abdülmecidom, širší spojený s Abdülazizom a kolmejší spojený s Abdülhamidom II. Tieto rozdiely sú užitočné pri porovnávaní dobre zdokumentovaných portrétov. Istota o pôvode dochovaných kusov sa môže líšiť. Ďalší príklad čítania predmetov spojených s osmanským panovníkom a správou prináša materiál o panovníckych monogramoch na osmanských listinách.

Dve čiapky z Palestíny a dve prostredia

Predmet As1966,01.236 v Britskom múzeu je mužský vidiecky fez z historickej Palestíny približne z konca 19. alebo začiatku 20. storočia. Telo je z bordovej plsti a strapec z modrého hodvábu. Výška bez strapca je 15 centimetrov a priemer 19 centimetrov. Register zaznamenáva, že sa čiapka mohla nosiť samostatne alebo s látkovým turbanom ovinutým okolo nej. Látka menila, akú veľkú časť plsti bolo zboku vidieť.

Predmet As2000,08.60 patrí k inému odevu. Je to chlapčenský obradný fez z Palestíny z 19. storočia, ktorý múzeum spája s oslavami obriezky. Má červené plstené telo, čierny strapec a vpredu ozdobnú obrubu z razených kovových žetónov v tvare mincí. Výzdobu dopĺňajú bavlnené nite a prvky ovinuté pozlátenou niťou. Bez čierneho strapca meria na výšku 11 centimetrov a jeho priemer je 18 centimetrov.

Čiapky majú priemer odlišný len o jeden centimeter, zatiaľ čo výška sa líši o štyri centimetre. Na chlapčenskej čiapke najviac vyniká ozdobená predná strana. Telo je rozpoznateľné ako tarbuš. Závesné ozdoby a múzejný záznam spájajú tento kus s konkrétnou príležitosťou. Rozmery a výzdoba vystihujú rozdiel jasnejšie než podobná farba. Obe múzejné výšky pritom nezahŕňajú strapec, takže porovnávajú samotné telo.

Čiapky, šatky a miestne odevy

Penn Museum eviduje pod číslom 29-165-7 červený plstený fez s vyšívanou šatkou. Katalóg ho spája s Tureckom a zaraďuje do širokého obdobia označeného ako moderné. Šatka patrí k opisu predmetu. Údaj o možnom darcovi a záznam spred roka 1929 hovoria o dejinách zbierky. Pre určenie roku výroby dávajú len obmedzené informácie. Záznam Britského múzea o látke ovinutej okolo fezu ponúka ďalší príklad toho, ako pridaná textília menila vzhľad pokrývky.

Centrum vizuálneho umenia a výskumu na Cypre eviduje pod označením cst_00803 tureckocyperský fez z 19. storočia z červenej plsti s čiernym strapcom. Záznam neuvádza výrobcu ani miesto výroby. Kultúrny opis spája čiapku s odevnou tradíciou. Mesto, kde bola zhotovená, v zázname uvedené nie je.

Fez zo Židovského múzea v Grécku pochádza z 20. storočia. Má tmavočervený zamat, strapec a žlto vyšitý nápis „Pasha“. Múzeum ho vedie medzi záznamami o odevoch a doplnkoch so sefardskými a romaniotskými zbierkovými súvislosťami. Rovnaký názov teda môže označovať čiapku z odlišnej textílie a z inej zbierky. Výšivka je zachytená ako vlastnosť predmetu. Meno výrobcu katalóg neuvádza. Porovnanie kaftanu a abáje podobne pracuje so strihom, vrstvami a materiálom pri vysvetľovaní názvov z rôznych regiónov.

Čo prezrádza strapec

Na obrázkoch fezu je známy čierny strapec. Doložené sú aj modré strapce. Modrý strapec má vidiecky fez z konca 19. alebo začiatku 20. storočia v Britskom múzeu aj nedatovaný červený plstený fez v Detroit Institute of Arts. Druhý je vedený ako turecký. Zhoda farby je dobrým podnetom na porovnanie. Doklady o čase a mieste sú pri týchto dvoch čiapkach rôzne.

Poloha strapca môže mať v konkrétnom opise význam. Register Britského múzea pri vidieckej čiapke uvádza miestnu zvyklosť, ktorá spájala usporiadanie strapca s rodinným stavom. Údaj je užitočný v súvislosti s týmto predmetom a miestnym odevom. Na inom feze môže dĺžka alebo poloha strapca súvisieť s predpisom uniformy alebo s osobitnou ozdobou, napríklad s bielymi bavlnenými prvkami chlapčenskej čiapky. Miesto, príležitosť a typ prameňa pomáhajú zistiť, čo detail znamenal pre ľudí, ktorí ho zaznamenali.

Ako čítať fez na starej fotografii

Začnite vrchom. Zapíšte, či je plochý, aká vysoká je viditeľná bočná časť a či sa stena zužuje. Všímajte si bod upevnenia strapca a prípadnú látku ovinutú okolo spodnej časti. Ak je fotografia čiernobiela, opíšte rozdiel tónu medzi čiapkou a strapcom, ako sa ukazuje na snímke. Pri porovnávaní farieb pomáha datovaný popis alebo predmet, ktorého súvis s odevom je doložený.

Potom sa pozrite na okolité oblečenie a dôvod vzniku snímky. Zdokumentovaná uniforma, vidiecky portrét a záznam o rodinnej oslave poskytujú odlišné informácie o tom istom type čiapky. Pri porovnávaní snímky so staršou ilustráciou skontrolujte okolnosti vzniku ilustrácie. Osmanské ilustrované kroniky ukazujú, ako umelci vyjadrovali postavenie odevom a rozmiestnením postáv. Fez môže mať na obraze takúto funkciu a pritom pripomínať dochovaný predmet. Vlastný popis obrázka alebo katalógový záznam poskytuje istejšiu oporu pre údaje o osobe, dátume a prostredí. Formulácia „bordový plstený fez s modrým hodvábnym strapcom“ hovorí o doložených vlastnostiach. Ak je v zázname určený nositeľ, miesto alebo príležitosť, možno doplniť aj tieto údaje.