Čo je bidri? Zinková zliatina, čierna patina a kovová intarzia

Čo je bidri? Zinková zliatina, čierna patina a kovová intarzia

Muslim Post Editorial Desk@muslimpost

Spoznajte tmavú zinkovú zliatinu a svetlú výzdobu bidri. Porovnajte podnos z Bidaru, dózu na pan, podstavec s kosatcami a kanvicu z 19. storočia.

Bidri je indická technika zdobenia kovu, v ktorej stmavená zliatina s vysokým obsahom zinku tvorí podklad pre svetlý kovový ornament. Kontrast vzniká v kove aj na povrchu. Úzku čiaru môže tvoriť vsadený drôt, široký list môže byť vyrezaný z plechu a matná čierna plocha okolo nich je patina. Katalógy a konzervátorské štúdie pomáhajú jednotlivé časti rozoznať. Na fotografii je dobré začať miestom, kde sa ornament dotýka tmavého poľa. Všímajte si, či sa pri zmene uhla svetla dá sledovať aj okraj vložky.

Názov pochádza z Bidaru v Dekane. Múzeum ho môže použiť pri predmete vyrobenom v Bidare, pri predmete pripísanom tomuto mestu alebo pri kuse s úplne iným možným miestom výroby. Je to začiatok skúmania. Podnos, dóza, fľaša a kanvica môžu patriť k rovnakej kovospracujúcej tradícii a líšiť sa pôvodom, úpravou a konštrukciou. Ak techniku a miesto zapíšeme do samostatných polí, pri každom ostane zachovaná miera istoty z katalógu.

Kde hľadať základný kov, patinu a intarziu

Začnite telom nádoby. Tvar je odliaty zo zliatiny s vysokým podielom zinku. Povrchová úprava stmaví okolitý kov. Svetlý ornament zaberá časť povrchu. Opis dvoch predmetov bidri v zbierkach SOAS vysvetľuje odlievanie a prípravu plochy, vyrezanie vzoru a vloženie drôtu alebo plechu. Potom sa stmaví podklad, aby ostal ornament zreteľný. Pri čítaní postupu možno odlíšiť tvar odliatku, vyhĺbenie pre ozdobu a konečný povrch. Každá z týchto informácií opisuje inú časť práce.

Na fotografii hľadajte hladkú tmavú plochu, obrys ornamentu a širšiu časť toho istého motívu. Sledujte, ako odrážajú svetlo. Dve lesklé plochy môžu mať odlišnú farbu, no teplé osvetlenie môže biely kov zafarbiť dožlta. Na určenie materiálu použite záznam múzea. Ak hovorí o kove zlatej farby alebo ponúka dve možnosti, zachovajte toto znenie. Aj pri neurčenom zložení sa dá presne zaznamenať poloha a tvar tenkej čiary. Viditeľný obrys a navrhnuté zloženie môžu byť v popise samostatnými údajmi.

Ako drôt, vložený a povrchovo priložený plech vytvárajú vzor

Tenký drôt môže sledovať úzku líniu. Vyrezaný plech môže vyplniť širší okvetný lístok alebo plochu. Priložený plech môže vytvoriť široký motív na tele nádoby. Záznam Múzea umenia okresu Los Angeles o podnose M.73.5.160 uvádza kombináciu vsadeného plechu, povrchovej aplikácie a drôtu. Podnos bol podľa katalógu vyrobený v Bidare okolo rokov 1650–1700. Má nízky profil a priemer o niečo väčší než 45 centimetrov. Katalóg pomenúva viacero postupov na jednom predmete. Na detailnej fotografii sa dá sledovať obrys motívu a potom samostatne pozorovať jeho výplň.

Ak na detailnom zábere vidno okraj, sledujte zmenu výšky povrchu a tvar vložky. Okolitá zliatina, vyhĺbená drážka a ornament môžu byť v jednom zábere. Opotrebovanie môže zjemniť okraje, preto si techniku overte v katalógu. Sprievodca nádobami na kadidlo porovnáva samostatne doložené kovové telá, pokrievky a povrchové úpravy. Sprievodca drevenou intarziou chátam ukazuje drobné diely pripravené na drevený podklad. Všeobecné označenie intarzia si žiada údaj o podklade aj konštrukcii. Pri porovnaní možno najskôr zaznamenať materiál povrchu a potom spôsob, akým je ozdoba osadená.

LACMA v poli techniky uvádza názvy tarkashi a tehnishan. Kurátorský opis rozlišuje drôt, plech vsadený do kovu a plech uložený na povrchu. Katalóg podnosu poskytuje rozmery a technické údaje. Fotografie predmetov z Metu ukazujú, kde sú ornamenty a iné súčasti. Použite podklady dostupné pre konkrétny kus. Čiara, ktorá sa zdá ukončená pri okraji fotografie, môže pokračovať po boku alebo obrube. Popis môže označiť viditeľnú časť a celý vzor prenechať inému pohľadu alebo kurátorskej poznámke. Priemer podnosu opisuje celý predmet, kým detailný záber môže ukázať iba jeho výsek.

Čím sa líši dóza z Bidaru a podstavec s kosatcami

Dóza na pan 1996.3a, b z Metropolitného múzea umenia sa pripisuje Bidaru a datuje od začiatku do polovice 17. storočia. Meria približne 9,9 centimetra na výšku a 13,6 centimetra na šírku. V poli materiálu je odliata a rytá zinková zliatina so striebornou a mosadznou intarziou. Múzeum ponúka viacero pohľadov. Porovnajte výzdobu na tele a veku a zistite, čo zachytáva vybratá fotografia. Názov múzejnej karty určuje typ nádoby. Pri porovnaní snímok sa môžete orientovať podľa okraja veka.

Podstavec s kosatcami 1984.221 z Metropolitného múzea umenia je pripisovaný Bidaru na konci 17. storočia. Je vysoký 17,5 centimetra a jeho priemer je 16,5 centimetra. Záznam opisuje mosadznú intarziu v odliatej a rytej zinkovej zliatine. Podstavec kedysi niesol ďalšie časti vodnej fajky. Na múzejnom zábere sa popisuje samotný podstavec. Porovnajte údaj o materiáli s ornamentom na podstavci a pre pôvodné zostavenie si prečítajte poznámku kurátora. Dóza a podstavec majú rozdielne tvary, datovanie aj zoznam materiálov. Šírka dózy a priemer podstavca sú samostatné druhy rozmeru, ktoré majú byť pomenované.

Čo o povrchu ukazujú dva predmety z výučbovej zbierky

Fľaša LDSAC 2021.1.9 zo SOAS má zaoblené telo a dlhé úzke hrdlo. Pochádza z 19. storočia a chýba jej pôvodný uzáver. Správkyňa zbierky opisuje leštený povrch a pravdepodobnú kombináciu strieborného drôtu a plechu v pásoch. Porovnáva fľašu s kusmi pripisovanými Purnei v Biháre, pričom miesto výroby ostáva otvorené. Podobnosť možno citovať ako porovnanie z katalógu aj pri neznámej dielni. Tvar hrdla, lesk povrchu a chýbajúci uzáver sú tri rôzne údaje, ktoré sa dajú zapísať vedľa seba.

Druhý kus SOAS, LDSAC 2021.1.10, má tmavý povrch jemnejšieho vzhľadu a menšej rovnomernosti. V súčasnosti je opísaný ako pravdepodobné malé pľuvadlo. Predtým ho evidovali ako kamennú misu. Široká zlatistá vložka môže byť z mosadze alebo zlata a menšie ozdoby sú strieborné. Starší názov patrí k dejinám zbierky a pravdepodobná funkcia k súčasnému popisu. Sprievodca pútnickými fľašami ukazuje, ako telo nádoby a súčasti prispievajú k jej určeniu. Chýbajúca časť môže obmedziť poznanie z jedinej fotografie. Pri opise teda možno presne zachytiť tvar a povrch aj vtedy, keď funkcia ostáva predbežná.

Ako konzervátorské štúdie odlišujú tmavý povrch od tela

Štúdia z konzervátorského časopisu V&A skúmala dózu a disk bidri získané na výskum. Röntgenová fluorescencia ukázala zinok ako hlavný kov pri oboch predmetoch. Na malej vzorke zo spodnej strany dózy odhadol tím patinu na približne tri mikrometre v skúmanej oblasti. Mapovanie povrchu ukázalo, že tmavý podklad bol spravidla trochu nižšie než svetlá vložka. Nameraný rozdiel sa týka výskumnej vzorky. Hrúbka vrstvy a rozdiel vo výške povrchu sú samostatné výsledky. Zaznamenajte aj miesto odberu, aby bolo zrejmé, čo meranie opisuje. Ak máte iba fotografiu, môžete popísať odtieň a viditeľný výškový rozdiel, no hrúbku vrstvy prevezmite zo správy o skúmanej vzorke.

Samostatná povrchová analýza vzoriek z Britského múzea skúmala chemické zloženie patiny a vrstvy pod ňou. Autori navrhli model rozptýlenej fázy podobnej oxidu zinočnatému na vysvetlenie tmavého vzhľadu. Návrh priraďte k tejto štúdii. Analýza tenkého povrchu môže dať iný údaj než materiálový opis odliatku. Sprievodca keramickým lustrom predstavuje iný prípad, keď tenká vrstva mení odraz svetla. Keramický postup a povrch zinkovej zliatiny majú vlastné materiálové doklady. Z podobného tónu na dvoch fotografiách sa nedá určiť zloženie ani hrúbka ich povrchov.

Čo názov Bidar hovorí o kanvici z 19. storočia

Kanvica 2023-25 z Princeton University Art Museum je datovaná približne do roku 1850 a je vysoká 90 centimetrov. Pole materiálu uvádza bidri so striebrom, meďou a mosadzou. Ako krajina výroby sa uvádza India, ako možné mestá Surat alebo Vadodara. Vo výzdobe s postavami a stavbami múzeum rozpoznáva motívy upravené z európskych predlôh, spolu s indickými rastlinami a zvieratami v krajine. Motívy patria k zobrazenej výzdobe a geografické priradenie je v samostatnom poli. V popise sa dajú oddelene uviesť výška, približný vek a obe možné mestá.

Záznam uvádza zbierku kráľovnej Viktórie v rokoch 1851–54 a Victoria and Albert Museum od roku 1854 do roku 1946. Princeton získal predmet v roku 2023. Údaje o proveniencii ukazujú, kadiaľ kanvica prešla po vyrobení. Približný dátum výroby, možné miesto a vlastnícke záznamy s dátumom píšte na samostatné riadky. Zdokumentované dejiny vlastníctva tak možno uviesť presne a súčasne ponechať dielňu v miere istoty, ktorú uvádza katalóg.

Ako opísať predmet z múzejnej fotografie

Nájdite tmavé pole, úzku čiaru a široký tvar ornamentu. Sledujte ich cez okraj alebo do ďalšieho pohľadu, ak ho karta poskytuje. Všímajte si obrubu, veko, rukoväť či otvor a povedzte, ktorú časť záber ukazuje. Opis môže začať tvarom a povrchom. Každý materiál potom pomenujte jazykom katalógu. Inventárne číslo umožní inému čitateľovi nájsť ten istý detail. Pri viacerých záberoch možno zaznamenať aj stranu, z ktorej je ozdoba viditeľná.

Zachovajte datovanie a mieru istoty zo zbierky. Pri podnose LACMA je doložený plech, povrchová aplikácia a drôt. Pri podstavci s kosatcami Met uvádza mosadz. Pri nádobe SOAS je zlatistý odtieň pozorovaním a kov návrhom. Princetonská kanvica má možné miesto výroby a zdokumentované dejiny vlastníctva. Bidri spája príklady s jedným druhom kovového remesla. Karta každého predmetu udáva, aké tvrdenia možno doložiť pri konkrétnom kuse. Pri porovnaní s meraním napíšte, ktorá časť bola odfotografovaná a ktorá skúmaná.

Katalógy zbierok a technické štúdie