
Prečo moslimovia po kýchnutí hovoria alhamdulillah
Zistite, kto hovorí tri vety po kýchnutí a čo hadísy uvádzajú o tichu a opakovanom kýchaní.
Moslimovia po kýchnutí hovoria alhamdulillah, pretože hadís zaznamenáva, že Prorok Muhammad učil človeka po kýchnutí chváliť Alaha. Človek, ktorý chválu počuje, môže odpovedať yarhamukallah a prosiť Alaha, aby prejavil milosrdenstvo tomu, kto kýchol. Ten môže napokon prosiť o vedenie a nápravu pomerov poslucháča. Tri vety sa v tomto poradí nachádzajú v podaní od Abú Hurajru v Sahíh al-Buchárí.
Ten, kto kýchol, a ten, kto ho počul, majú odlišné slová. Pri učení pomáha vedieť, kto vyslovuje ktorú vetu. Samotné slovenské „na zdravie“ všetky tri úlohy nezachytí. Arabské vety a približné čítanie vychádzajú z citovaného podania. Slovenská formulácia približuje ich význam.
Čo znamená alhamdulillah po kýchnutí
Alhamdulillah znamená „Chvála patrí Alahovi“. V Sahíh al-Buchárí 6224 Abú Hurajra uvádza, že ten, kto kýchne, začne týmito slovami:
الْحَمْدُ لِلَّهِ
Približné čítanie je al-ḥamdu lillāh. Je to chvála určená Alahovi. Vetu hovorí človek, ktorý kýchol, aj keď je sám alebo nikto neodpovie. Chvála začína pred odpoveďou iného človeka. Sprievodca výrazom alhamdulillah a ďalšími známymi arabskými výrazmi vysvetľuje použitie aj pri iných príležitostiach.
Ak nájdete odlišné zápisy latinkou, porovnajte ich s arabským riadkom. Zápis ako jedno slovo alhamdulillah a oddelený tvar al-hamdu lillah môžu označovať rovnakú vetu. Preklad približuje význam a prepis pomáha pri čítaní. V poznámke pre človeka, ktorý sa učí, môžete všetky tri zapísať na rôzne riadky.
Susedný záznam Sahíh al-Buchárí 6223 uvádza prax v kapitole o kýchaní a zívaní. Pokyn o odpovedi počíta s počutím chvály. Číslo 6223 ukazuje, kde sa učenie spomína, a číslo 6224 ponúka celú výmenu. Pred zdieľaním vysvetlenia si v oboch záznamoch nájdite vety, ktoré o danom zvyku hovoria.
Ak vyhľadávate len podľa slova z prepisu, môžete nájsť chválu v úplne inom kontexte. Pri tejto otázke si preto poznačte číslo podania. K nemu možno dopísať meno Abú Hurajru a úlohu prvého hovoriaceho. Neskôr sa k správnemu zdroju dostanete, aj keď sa v inej knihe prepis trochu líši.
Pri prepisovaní si môžete vybrať jeden zápis, ktorý vám pomáha čítať, a pri ňom ponechať aj arabský riadok. Ak neskôr narazíte na iný prepis, na porovnanie slúži arabské znenie. Číslo záznamu zároveň ukáže, že v tomto prípade po chvále nasleduje rozhovor podľa konkrétneho podania.
Čo povie človek, ktorý začuje chválu
Tento hadís dáva poslucháčovi krátku prosbu. Keď niekto počuje človeka po kýchnutí chváliť Alaha, uvedená odpoveď znie:
يَرْحَمُكَ اللَّهُ
Približné čítanie je yarḥamuka llāh, bežne písané yarhamukallah. Znamená „Nech sa nad tebou Alah zmiluje.“ Poslucháč to hovorí tomu, kto kýchol. V pravidlách slušnosti sa tejto prosbe hovorí tašmít. Egyptský úrad Dar al-Ifta pojem v arabskom vyjadrení o odpovedi na kýchnutie približuje odkazom na túto výmenu.
V rozhovore pripomína miesto, kde by po slovensky zaznelo „na zdravie“. Má konkrétny význam prosby o milosrdenstvo pre osloveného. K druhej vete si pri nácviku pripíšte „poslucháč“. Kto kýchol, povedal prvú vetu. Podobné rozlišovanie hovoriacich pomáha pri iných príkladoch dua čiže osobnej prosby v obyčajnom rozhovore.
Začiatočník môže poznať práve prostredný riadok a myslieť si, že ním rozhovor začína. Pri spoločnom čítaní skúste najprv povedať chválu a až potom nechajte druhého reagovať. Tak sa dá zachytiť rozdiel medzi tým, kedy človek zachytí kýchnutie, a tým, kedy počuje aj slová, na ktoré v tomto podaní reaguje.
Ako môže odpovedať človek, ktorý kýchol
Keď poslucháč žiada Alaha o milosrdenstvo, človek, ktorý kýchol, odpovedá podľa podania prosbou za poslucháča:
يَهْدِيكُمُ اللَّهُ وَيُصْلِحُ بَالَكُمْ
Približné čítanie je yahdīkumu llāhu wa yuṣliḥu bālakum. Ide o prosbu, aby Alah viedol oslovených a dal ich záležitosti do poriadku. Niektoré vysvetlenia hovoria o zlepšení ich pomerov. Ide o rozličné možnosti, ako priblížiť tú istú záverečnú prosbu. Tretiu vetu hovorí ten, kto povedal prvú.
Ďalší zaznamenaný začiatok obsahuje chválu Alaha za všetkých okolností. V Džámiʿ at-Tirmidhí 2960 sa od Abú Ajjúba podáva dlhšie znenie a obidve odpovede. Výklad o slušnosti pri kýchaní od úradu muftiho malajzijských federálnych území rozoberá kratší i dlhší začiatok. Pri menej známej verzii si všimnite, aké podanie je uvedené ako zdroj začiatku a ktoré úlohy majú hovoriaci. Aj iné každodenné vyjadrenia chvály majú vlastné okolnosti a zdroj.
Pri príprave listu zapíšte na prvý riadok chválu človeka po kýchnutí, na druhý prosbu poslucháča a na tretí záverečnú odpoveď prvého človeka. Pri arabčine môže byť krátke vysvetlenie významu. Slová v rozhovore odznejú rýchlo. Kto si pamätá úlohy jednotlivých osôb, ľahšie výmenu sleduje.
Pri druhom čítaní si môžete vymeniť úlohy. Človek, ktorý predtým vyslovoval prosbu o milosrdenstvo, teraz prečíta prvý a tretí riadok. To zviditeľní, že posledná veta je reakcia na modlitbu druhého, aj keď prepisy dvoch modlitieb si novému čitateľovi môžu sprvu pripadať podobné.
Prečo sa občas používa dlhšia prvá veta
Niekto po alhamdulillah pridá ďalšie slová. V podaní od Abú Ajjúba sa nimi chvála rozširuje na všetky okolnosti. V Džámiʿ at-Tirmidhí 2738 Náfiʿ opisuje iný rozhovor. Človek kýchol pri Ibn Umarovi, chválil Alaha a pripojil pozdrav pokoja Poslovi. Ibn Umar vzal slová na vedomie a uviedol formulu, ktorú sa naučil na kýchnutie. Jeho dlhšie znenie hovorí o chvále Alaha za všetkých okolností.
Podania vysvetľujú význam aj pôvod slov. Oba začiatky chvália Alaha a dlhší pridáva všetky okolnosti. Krátka forma je v Buchárí 6224 a dlhšia má vlastné záznamy u at-Tirmidhího. Pri výklade jedného podania zachovajte jeho konkrétnu formuláciu. V prehľade možno oba začiatky zapísať osobitne a pri každom uviesť jeho zdroj.
V pomôcke na výslovnosť nechajte začiatky na rozličných miestach. Pri nácviku podľa Buchárího si vezmite krátky tvar a druhú možnosť označte ako obmenu na základe at-Tirmidhího. Potom ju čitateľ nebude zamieňať za reakciu poslucháča. K poslucháčovi stále patrí prosba o milosrdenstvo.
Pri citovaní dlhšej podoby si tiež poznačte, či opisujete Abú Ajjúbovo podanie, alebo rozhovor zachovaný Náfiʿom. Sú to dva odkazy a dve odlišné situácie, aj keď v otázke o výslovnosti môže byť dôležité rovnaké doplnenie. Čísla umožnia ďalšiemu čitateľovi overiť, ktorý rozhovor máte na mysli.
Čo ak počujete kýchnutie bez chvály
Sahíh al-Buchárí 6225 opisuje dvoch ľudí, ktorí kýchli v prítomnosti Proroka. Odpovedal jednému. Keď sa ho spýtali prečo, vysvetlil, že jeden chválil Alaha a druhý nie. Sahíh Muslim 2992 podáva rovnaký rozdiel v príbehu o Abú Músovi, ktorý jednému odpovedal a druhému vysvetlil svoju reakciu.
Osobitná odpoveď poslucháča v týchto príbehoch nasleduje po chvále. Pri vedľajšom stole môžete počuť kýchnutie, no nemusíte zachytiť slová vyslovené potichu. Viete, čo ste počuli, a stále neviete všetko o tom, čo druhý urobil. Pri vysvetľovaní zvyku možno uviesť podmienku z podania a nevyvodzovať z vlastného počutia záver o správaní druhého.
Každý záznam uvádza rozprávanú situáciu a jej vysvetlenie. Krátka schéma „kýchnutie a potom na zdravie“ môže zakryť, kto hovorí a kedy. Sprievodca určením a overením hadísu opisuje, ako uviesť prameň, aby čitatelia našli aj takéto podrobnosti.
Ak otázka znie, prečo jeden človek dostal odpoveď a druhý nie, otvorte 6225. Na otázku o poradí slov sa vráťte do 6224. Vo výpisku tak môžete uviesť zrozumiteľný odkaz na konkrétnu situáciu, a zároveň sprístupniť celý rozhovor tomu, kto sa ho chce naučiť.
Ako pramene opisujú opakované kýchanie
Sunan Ibn Mádža 3714 opisuje odpoveď danú až trikrát a potom opakovanú situáciu podáva inak. Úrad muftiho v Malajzii používa toto podanie pri diskusii o odpovedi poslucháča. Po opakovanom kýchaní uvádza modlitbu za zdravie. Chvála je naďalej vetou človeka, ktorý kýchol.
Egyptský Dar al-Ifta zhromažďuje podania a právne výklady, ktoré spomínajú dve alebo tri odpovede. Po tomto bode hovorí aj o prosbe za uzdravenie. Skontrolujte, ktoré slová sa pri počítaní myslia. Úvodná chvála patrí človeku po kýchnutí a uvedený počet sa týka opakovania obvyklej odpovede poslucháča. Zdroje opisujú zdvorilosť pri odpovedi. Samotné počítanie odpovedí neurčuje zdravotný stav druhého človeka.
V jednej rodine si niekto môže pamätať dve odpovede a niekto tri. Použite záznam Ibn Mádžu pre znenie s tromi a Dar al-Ifta pre vysvetlenie viacerých podaní. V poznámke sa tým zachová zdroj počtu. Samotné krátke znenie sa dá súčasne učiť z príslušného hadísu.
Pri spoločnom čítaní si podčiarknite úlohu osoby, ktorá odpovedá. Vedľa čísla môžete poznamenať, že sa počíta obvyklá reakcia poslucháča. Keď potom v texte príde na rad modlitba za zdravie, je jednoduchšie zistiť, o ktorý krok ide, a nespojiť ho s počtom vyslovení chvály.
Rovnaký počet môže mať v ústnom podaní rozličný pôvod. Ak niekto pri učení uvedie dva, v poznámke sa dá odkázať na výklad úradu Dar al-Ifta bez toho, aby sa číslo pripísalo vydaniu Ibn Mádžu. Tak zostane jasné, čo pochádza z jednotlivého textu a čo z ich porovnania.
Zakrytie tváre pri kýchnutí a ohľaduplnosť
V Džámiʿ at-Tirmidhí 2745 Abú Hurajra uvádza, že si Prorok zakryl tvár rukou alebo odevom a tlmil zvuk kýchnutia. Podanie opisuje samostatný príklad ohľaduplnosti. Hovorí o tom, čo sa deje počas kýchnutia. Buchárí 6224 uvádza slová po ňom.
Pri učení môže byť jedna poznámka o zakrytí tváre a ďalšia o trojici viet. Prvá smeruje k záznamu 2745 a druhá k 6224. Tak sa dá v skupine odpovedať aj na otázku, odkiaľ pochádza gesto, aj na samostatnú otázku, kto komu odpovedá.
Pri opakovaní prejdite celú výmenu raz. Prvý človek prečíta chválu, druhý prosbu o milosrdenstvo a prvý odpovie záverečnou prosbou. Otvorte Buchárí 6224 a porovnajte poradie. Pri otázke na ticho alebo opakovanie uveďte prameň týkajúci sa danej situácie. Čitateľ tak rozozná záznam s tromi vetami a záznam so zvláštnym prípadom.





