Tri druhy hadždžu: tamattu, kirán a ifrád

Tri druhy hadždžu: tamattu, kirán a ifrád

Muslim Post Editorial Desk@muslimpost

Porovnajte úmysel, vstup do stavu ihrámu, jeho ukončenie a podmienky obety podľa Koránu 2:196 a oficiálnych príručiek.

Tri druhy hadždžu sa nazývajú tamattu, kirán (Qiran) a ifrád. Pri tamattu pútnik vykoná umru, ukončí ihrám a v tej istej sezóne vstúpi do ihrámu znova, tentoraz na hadždž. Pri kiráne spája umru a hadždž v jednom súvislom stave ihrámu. Pri ifráde vstupuje do ihrámu iba na hadždž. Pútnická obeta sa nazýva hady. Spravidla sa vzťahuje na tamattu a kirán, ak pútnik spĺňa podmienky uvedené ďalej. Samotná voľba ifrádu takúto povinnosť nezakladá.

Rozlíšiť názvy pomáhajú dve otázky. S akým úmyslom pútnik vstúpil do ihrámu? Ukončil tento stav po umre a pred hadždžom? Sprievodca Nusuk obradmi hadždžu predstavuje tri formy podľa uvedených rozdielov. Anglická príručka pre pútnikov zo Spojeného kráľovstva je dostupná na webe saudského ministerstva pre hadždž a umru. Rovnaké rozdiely vysvetľuje pri vstupe do ihrámu a pripomína ich na začiatku obradov hadždžu.

Čím sa líšia tri druhy hadždžu?

  • Tamattu. Najprv umra, potom ukončenie ihrámu a neskôr nový vstup na hadždž. Obeta hady je spravidla potrebná, ak sú splnené podmienky.
  • Kirán. Umra a hadždž sa spoja. Ihrám pokračuje aj pri začatí obradov hadždžu. Medzi oboma púťami sa neukončí. Obeta hady je spravidla potrebná, ak sú splnené podmienky.
  • Ifrád. Ihrám sa týka výlučne hadždžu a trvá pri začatí jeho obradov. Samotná forma si nevyžaduje hady.

Ihrám je stav obradného zasvätenia, do ktorého človek vstupuje na púť. Sprievodcovia používajú slovo aj pre odev, ktorý v tomto stave nosí. Tu ním označujeme stav súvisiaci s úmyslom a obmedzeniami. Obliecť si bielu látku pri príprave a vstúpiť do ihrámu sú dva rozdielne kroky. Míkát je určené miesto alebo hranica vstupu do ihrámu na príslušnej príchodovej trase. Pri použití usmernenia záleží na ceste a okolnostiach daného pútnika.

Umra má vlastné obrady. Patrí k nim tawáf, obchádzanie Kaaby, a sa‘í, cesta medzi Safá a Marwou. Súčasťou hadždžu je napríklad pobyt na Arafáte v určenom čase. Hadždž a jeho hlavné obrady sú súčasťou všetkých troch foriem. Text o piatich pilieroch islamu vysvetľuje miesto hadždžu v náboženskom živote moslimov.

Názov jedného obradu v programe ešte neprezradí formu púte. Tawáf sa môže objaviť v návode na umru aj v návode na hadždž. Pri porovnávaní dvoch podobných programov, zistite, do akého úseku ten obrad patrí, aký bol prvý úmysel a či došlo k ukončeniu ihrámu medzi dvoma púťami.

Tamattu má dva vstupy do ihrámu s prestávkou

Prvým úmyslom pri tamattu je vykonať umru počas mesiacov hadždžu. Druhým je vykonať hadždž v tom istom roku. Pútnik dokončí obrady umry a ukončí stav ihrámu. Medzitým sa spravidla môže vrátiť k činnostiam, ktoré sú v ihráme obmedzené. Keď sa začne hadždž, vstúpi do tohto stavu znova. Nusuk vysvetľuje druhý vstup z Mekky v prípade človeka, ktorý už umru vykonal a v Mekke čaká na hadždž.

Predstavte si pútnika v Mekke, ktorý dokončil umru, ukončil ihrám a čaká na obrady hadždžu. Krok, ktorý tamattu umožňuje rozpoznať, je opätovný vstup do ihrámu s úmyslom vykonať hadždž. Sprievodca umrou od ihrámu po dokončenie obradov vysvetľuje prvú časť postupu. Prestávku v tomto porovnaní určuje ukončenie ihrámu a obnovený úmysel. Jej dĺžka sa môže líšiť.

Džábirovo podanie v Sahíh Muslim 1218a hovorí o skupine, ktorá vykonala obrady ako umru, ukončila ihrám a neskôr doň vstúpila na hadždž. Spomína tiež, že Prorok a ľudia, ktorí priviedli obetné zvieratá, vtedy zostali v ihráme. Takto Džábir opisuje okolnosti danej púte. Podmienky, podľa ktorých sa od pútnika vyžaduje hady, riešia osobitne súčasné náboženské príručky.

Pri čítaní Džábirovho podania si možno označiť miesto, kde opisuje ukončenie ihrámu, aj miesto, kde skupina vstupuje do ihrámu na hadždž. Obe miesta pomáhajú nájsť prestávku v príbehu. Údaj o ľuďoch, ktorí zotrvali v ihráme, ostane viditeľný v opise ich situácie.

Kirán spája umru a hadždž v jednom pokračujúcom ihráme

Podľa bežného výkladu kiránu pútnik vstupuje do ihrámu s úmyslom spojiť umru a hadždž. Stav zasvätenia trvá aj pri začatí obradov hadždžu. Dvaja ľudia môžu prísť skôr a obaja vykonať umru aj hadždž. Pútnik, ktorý spojí obrady a zotrvá v ihráme, si vybral inú formu ako ten, kto ukončí umru, opustí ihrám a potom doň vstúpi znova.

Egyptský úrad Dar al-Ifta v opise troch foriem zahŕňa aj človeka, ktorý začne ihrám pre umru a pridá úmysel vykonať hadždž. Jeho prehľad obradov vysvetľuje, že k tomu dôjde pred začatím tawáfu umry. Podrobnosti pri konkrétnej zmene úmyslu patria do príslušného náboženského usmernenia. Základnou črtou je spojenie oboch pútí pred ukončením ihrámu.

Pri spoločných obradoch hadždžu môžu kirán a ifrád vyzerať podobne. V oboch zostáva pútnik v ihráme vo chvíli, keď pútnik pri tamattu vstupuje do ihrámu znovu. Rozdiel je v úmysle a spravidla v obete. Prehľad obradov hadždžu a umry úradu Dar al-Ifta opisuje, kedy sa robí sa‘í a do ktorého obradu sa počíta. Rozlišuje aj medzi čiastočným a úplným ukončením ihrámu pri hadždži. Obidve sú jeho etapami. Úplné ukončenie po umre pri tamattu je skoršia, odlišná udalosť.

Pri ifráde sa do ihrámu vstupuje iba na hadždž

Pútnik pri ifráde vstupuje do ihrámu výlučne na hadždž a zostáva v ňom na začiatku obradov. Voľba ifrádu sama osebe neznamená povinnosť priniesť hady. Dobrovoľná obeta alebo náhrada za inú okolnosť obradu má vlastné pravidlá. Nusuk definuje ifrád podľa úmyslu vykonať iba hadždž. Dar al-Ifta uvádza, že niektorí znalci náboženského práva opisujú aj samostatnú umru po hadždži. Iní nazývajú ifrádom hadždž bez následnej umry. Obe vysvetlenia začínajú ihrámom len na hadždž.

Malajzijský úrad pre islamský rozvoj ukazuje ifrád ako príklad vo svojom úvode do hadždžu v malajčine. Začína sa úmyslom na míkáte a vysvetľuje, ako pútnik zostáva v ihráme pri obradoch vrátane pobytu na Arafáte. Ide o postup, ktorý približuje ihrám výlučne na hadždž.

Podanie Aiše v Sahíh al-Buchárí 1562 spomína rôzne úmysly ľudí, ktorí sa vydali na Rozlúčkovú púť. Jedni vstúpili do ihrámu na umru, iní na obidve púte a ďalší na hadždž. Zbierka podanie uvádza v kapitole o troch formách. Pri citovaní uvádzajte nadpis a Aišino rozprávanie osobitne. Podanie zaznamenáva úmysly a hovorí, dokedy v ihráme zostali tí, ktorí mali v úmysle vykonať hadždž alebo obidve púte.

Ak sa v programe uvádza umra po hadždži, možno overiť, či ide o samostatný obrad. Jej neskorší dátum sám osebe nehovorí o úmysle na začiatku prvého ihrámu. Pri porovnávaní podaní al-Buchárího a Muslima sprievodca textami a odovzdávaním hadísov vysvetľuje, ako spolu zaznamenať názov zbierky, číslo a osobu, ktorá rozpráva.

V poznámke k ifrádu môžete uviesť prvý úmysel na jednom riadku a prípadnú neskoršiu umru na druhom. Prvý záznam vysvetľuje, na čo sa vzťahuje prvý ihrám. Druhý záznam odpovedá na osobitnú otázku, čo má nasledovať po skončení hadždžu.

Kedy sa uplatňuje hady a čo hovorí Korán 2:196

Korán 2:196 hovorí o dokončení hadždžu a umry pre Alaha a rozoberá viacero situácií. Jedna časť opisuje prípad, keď prekážka znemožní dokončiť obrady. Neskôr sa píše o umre pred hadždžom a o obete. Pre človeka, ktorý ju nemôže zaobstarať, úsek uvádza tri dni pôstu pri hadždži a sedem po návrate. Je tam aj podmienka týkajúca sa ľudí, ktorých rodina býva pri Posvätnej mešite.

Vo výklade vydanom egyptským úradom Dar al-Ifta Alí Gomaa uplatňuje obetu a náhradný pôst v prípade, že obetu nemožno získať, na tamattu a kirán. Uvádza výnimku pre obyvateľov Mekky. Údaje o obete, pôste a bydlisku nájdeme vo verši. Výklad ukazuje, ako ich inštitúcia vzťahuje na pomenované formy. Prehľad Dar al-Ifta uvádza ďalšiu podmienku pre tamattu. Opísaná povinnosť sa týka človeka, ktorý nemá bydlisko v Mekke a medzi umrou a hadždžom sa nevrátil do svojej krajiny. Presné podmienky pobytu, cesty a času pôstu patria do náboženského usmernenia, ktorým sa pútnik riadi.

Hady tu znamená obetu spojenú s púťou. Udhíja je obeta na sviatok Íd al-Adhá a má vlastné pravidlá. Vysvetlenie udhíje od Dar al-Ifta ju odlišuje od obetí pri tamattu a kiráne. Úvod k dvom sviatkom Íd opisuje širšie súvislosti. Korán 22:36–37 hovorí o sýtení ľudí v núdzi a o význame zbožnosti pri obete.

Ak si robíte poznámku z 2:196, vyznačte, či citujete text o prekážke alebo o umre pred hadždžom. Obeta sa spomína v oboch situáciách. Čas pôstu a podmienku bydliska môžete pri overovaní hľadať pri opise poradia umry a hadždžu.

Ako čítať názory na uprednostňovanú formu

Keď niekto označí určitú formu za vhodnejšiu, pozrite sa, kto taký výklad podáva a aké podmienky berie do úvahy. Podľa Dar al-Ifta málikovskí a šáfi’ovskí znalci práva uprednostňujú ifrád, hanafíjskí kirán a hanbalovskí tamattu. Ide o preferencie, ako ich podáva táto inštitúcia. Na rozlíšenie formy slúži úmysel aj poradie vstupu do ihrámu a jeho skončenia.

Pri štúdiu alebo rozhovore o programe možno zapísať prvý úmysel, chvíľu ukončenia ihrámu a podmienku obety. Ak je v programe iba „najprv umra“, ešte treba vedieť, či pútnik ukončí ihrám a potom doň vstúpi znova. Veta „vykonáme len hadždž“ sa týka úmyslu pri tom ihráme. V kalendári môžu byť aj iné činnosti, preto je užitočné zachovať údaj o úmysle pri údajoch o termínoch.

Tri formy sa dajú odlíšiť ešte pred čítaním podrobností dňa po dni. V poznámke môžete dať vedľa seba definíciu, verš a vysvetlenie obety od inštitúcie. Ak sa pýtate na zmenu okolností, uveďte, aký úmysel ste už vyslovili, ktoré obrady sú ukončené a či ihrám ešte trvá. Pomocou týchto údajov vie druhá osoba určiť, ktorého prípadu sa otázka týka.