
Ako funguje kanun: struny, kobylka, brnkadlá a páčky
Porovnajte historické a moderné kanuny a zistite, ako skupiny strún, kobylka na membránach, prstové brnkadlá a malé páčky ovplyvňujú zvuk.
Na zreteľnej fotografii zhora vidno hlavné časti. Najprv nájdite šikmý okraj s ladiacimi kolíkmi. Ak má nástroj páčky, ich kovové rady sú pri kolíkoch. Sledujte struny cez rezonančnú dosku ku kobylke. Jej nožičky na opačnom konci spočívajú na napnutých membránach. Kanun 89.4.330 v Metropolitnom múzeu umenia ukazuje toto usporiadanie a odkazuje na nahrávku modernej hry.
Prečo má rezonančná skriňa tvar lichobežníka
Telo je dosť široké, aby sa naň zmestili struny rôznych dĺžok, a dosť plytké, aby mohlo ležať na kolenách alebo na stojane. Mnohé nástroje majú obrys pravouhlého lichobežníka. Šikmý okraj umožňuje zoradiť miesta uchytenia strún podľa prechodu od dlhých ku krátkym. Kanun patrí k citarám, pretože struny vedú ponad telo nástroja. V sprievodcovi ujgurskými hudobnými nástrojmi možno porovnať rawap a dutar ako brnkacie nástroje s krkom. Majú vlastné herné techniky a repertoár.
Metropolitné múzeum uvádza pri 89.4.330 dĺžku 96,6 a šírku 39,4 centimetra. Pri tureckom kanune 89.4.1248 z konca 19. storočia uvádza dĺžku 34 palcov a šírku 14 palcov. Najskôr skontrolujte jednotky a inventárne čísla. Obe karty majú rovnakú nahrávku, ktorá predstavuje hru na modernom nástroji. Nahrávku možno počúvať pri každom z predmetov ako ukážku súčasného prednesu.
Karta 89.4.330 navyše uvádza hĺbku 9,3 centimetra. Medzi materiálmi sú drevo, pergamen a črevové struny, ako aj dekor z perlete, slonoviny, kosti a ebenu. V karte 89.4.1248 sú ako materiály uvedené drevo a kov. Miera podrobnosti teda nie je pri oboch opisoch rovnaká. Pri porovnaní tvaru hľadajte v záberoch rovnaký uhol a pri porovnaní materiálov priraďte údaje ku konkrétnemu inventárnemu číslu.
Ako počítať struny a skupiny
Skupina strún predstavuje jednu tónovú pozíciu. Trojitá skupina pridá do celkového počtu tri struny a do usporiadania jednu pozíciu. Metropolitné múzeum pri svojom príklade uvádza 72 strún v 24 skupinách. Egyptský kanun 0845118 v Kunstmuseum Den Haag má 78 strún v 26 trojiciach. Turecké ministerstvo kultúry a cestovného ruchu opisuje 24, 25 alebo 26 skupín po dvoch či troch strunách. Celkový počet býva okolo 75. Pri porovnávaní nástrojov sú dôležité oba údaje.
Aj v rámci jedného nástroja sa môže usporiadanie líšiť. Záznam W 9 študijnej zbierky Würzburskej univerzity opisuje kanun od Turhana Tezelliho s 24 skupinami nylonových strún. Najhlbší tón má dve struny, ostatné skupiny po tri. Kmitajúca dĺžka siaha od 775 do 148 milimetrov. Pred počítaním na fotografii porovnajte dlhý a krátky koniec. Počet ladiacich kolíkov a počet tónových pozícií odpovedajú na rozličné otázky.
Záznam o W 9 uvádza aj maximálnu dĺžku tela 990 milimetrov a šírku 406 milimetrov. Tieto rozmery opisujú nástroj, kým 775 a 148 milimetrov sa týka kmitajúcich úsekov strún. Z opísaných 23 trojíc a jednej dvojice vychádza 71 strún. Číslo sa vzťahuje na usporiadanie W 9. Pri Met 89.4.330 vedie rovnaký počet skupín k celkovému počtu 72 strún. Práve najhlbšia skupina vysvetľuje rozdiel medzi týmito dvoma záznamami. Würzburský sprievodný text uvádza pri viacerých konštrukciách celkovo 63 až 84 strún a spomína črevové, nylonové a fluorokarbónové struny. Ide o širší opis, kým konkrétny údaj pri W 9 je nylon. Podobne číslo 75 v materiáli ministerstva charakterizuje časté usporiadanie a počet pri danom kuse treba odčítať z jeho karty.
Na čo slúžia kobylka a membrána
Po brnknutí struna kmitá a prenáša pohyb cez kobylku. Nožičky kobylky môžu byť uložené na napnutých membránach vsadených do hornej plochy. Metropolitné múzeum opisuje tento prvok pri svojom tureckom exemplári a spomína rybiu kožu ako tradičný materiál. Würzburský záznam hovorí o pergamenových membránach a pri W 9 uvádza kobylku so štyrmi nožičkami. Doklady pomáhajú nájsť membránu aj opísať materiál príslušného nástroja.
Predhovor ku knihe A Treatise on Qanun Musical Ornaments opisuje nástroj s kobylkou podopretou nad piatimi obdĺžnikovými úsekmi z rybej kože. Na fotografii nájdite najprv dlhú kobylku a jej viditeľné nožičky. Potom si všimnite, či sa dá plocha pod nimi odlíšiť od drevenej dosky. Vyrezávaná rozeta patrí k inej časti konštrukcie. Svetlo pomáha rozpoznať, kde sa jednotlivé prvky nachádzajú. Na presné určenie materiálu je zvyčajne potrebný záznam k predmetu. Pri detailnej fotografii skúste sledovať líniu kobylky a miesta, kde sa dotýka napnutej plochy. Počet nožičiek pri W 9 a počet kožených plôch v predhovore zachytávajú rôzne znaky dvoch príkladov. Jeden údaj sám osebe neumožňuje spočítať diely na inom nástroji.
Ako malé páčky menia výšku tónu
Páčky sú pri kolíkoch na šikmom okraji. Zdvihnutím páčky vznikne nový bod dotyku a zmenší sa dĺžka struny, ktorá kmitá medzi týmto bodom a kobylkou. Pri skrátení kmitajúcej časti výška tónu stúpne. Kolíky nastavujú základné ladenie. Páčky umožňujú počas skladby vybrať jednu z dostupných výšok. V turečtine sa používa mandal. V arabských prameňoch sa objavujú názvy orabe alebo orab.
Veľkosť zmeny závisí od konštrukcie a od polohy páčok. Stefan Pohlit v štúdii o kanunoch Juliena Jalāla Ed-Dine Weissa porovnáva sústavy páčok a opisuje úpravy pre konkrétne intervaly. Počet páčok od jedného výrobcu neumožňuje predpovedať tóny na inom nástroji. Pozrite sa, koľko páčok patrí k jednej skupine a ako blízko sú ich body dotyku. Tieto údaje vysvetľujú, ako sa mení výška tónu.
Kunstmuseum pri svojom egyptskom exemplári z 19. storočia výslovne uvádza, že moderné páčky chýbajú. Snímka okraja s kolíkmi tak dopĺňa datovanie. Záznam uvádza Egypt, rozsah 1800–1900, výšku 88, šírku 41 a hĺbku 9,5 centimetra. Iné múzeum môže podobnú os pomenovať odlišne. V popise zachovajte jednotku a pôvodný názov rozmeru. Medzi materiálmi sú uvedené drevo, koža, kosť, kov a perleť. Karta teda môže zaznamenať kov aj pri nástroji bez moderných ladiacich páčok. Fotografia šikmého okraja pomôže určiť, ktoré zreteľné kovové časti patria ku kolíkom a ktoré sú súčasťou iného kovania. Presnejší druh kože možno uviesť iba tam, kde ho prameň určuje.
Ako hráč rozozvučuje struny a tvaruje melódiu
Würzburská zbierka opisuje brnkadlá upevnené krúžkami na oboch ukazovákoch. Metropolitné múzeum tiež uvádza brnkadlá na ukazovákoch. Predhovor spomína príklad kovových krúžkov a venuje sa striedaniu či opakovaniu tónov a hre v oktávach. Tieto postupy vysvetľujú niektoré rozdiely medzi jediným začiatkom tónu a ozdobenou frázou. Pohyb pri páčkach môže patriť k výberu výšky. Brnknutie spúšťa zvuk.
Turecký makam a arabský maqam zahŕňajú dostupné výšky, vedenie fráz a dôraz na niektoré tóny. Sprievodca ujgurskými Dvanástimi mukamami približuje samostatne zdokumentovanú tradíciu s príbuznou slovnou zásobou. Sledujte každý repertoár s jeho vlastnými hráčmi a prostredím. Článok o stretnutiach Meshrep a sprievodca balúčskou duchovnou poéziou a hudbou ponúkajú ďalšie príklady toho, prečo sa zvuk nástroja a okolnosti prednesu dokumentujú osobitne.
Dve nahrávky pri nástrojoch
Na nahrávke Metropolitného múzea z roku 2018 hrá Tamer Pinarbasi na kanune, Ara Dinkjian na úde a Glen Velez na rámovom bubne. Ide o súborovú hru. Pri počúvaní sledujte súhru drnkacích nástrojov a bubna. Karta historického nástroja uvádza nahrávku ako ukážku modernej hry. Skladba Gurbet O Kadar a mená hudobníkov sú uvedené osobitne od údajov o historickom predmete. Pred počúvaním sa oplatí všimnúť si, že dva nástroje v zostave sú brnkacie. Podobný začiatok tónu preto sám osebe neurčuje, ktorý nástroj práve znie. Rámový bubon je ďalším samostatne označeným hlasom súboru. Názov ukážky, obsadenie a rok patria k zvukovej stope, ktorú múzeum uvádza pri oboch inventárnych kartách.
Würzburský záznam odkazuje na nahrávku, na ktorej Salah Eddin Maraqa hrá v roku 2016 taksim v makáme Huzzām priamo na W 9. Zbierka uvádza nástroj, hudobníka a dátum. Záznam vyhotovil Markus Volk 17. februára 2016 v študijnej zbierke. Nástroj zbierka získala v júni 2015 od Rogera Reichenedera z Zürichu. Záznam samostatne uvádza aj Tezelliho istanbulskú dielňu. Tieto dátumy označujú dve rôzne udalosti. Na základe nahrávky možno spojiť zvuk konkrétneho nástroja s jeho zdokumentovanými skupinami strún, kobylkou a páčkami. V poznámke označte prvý zvuk ako modernú súborovú ukážku Met a druhý ako nahrávku W 9.
Ako porovnať datovanie, časti a stav dvoch kanunov
Začnite od inventárneho čísla a datovania predmetu. Zaznamenajte obrys rezonančnej skrine, skupiny strún, polohu kobylky a to, či katalóg uvádza páčky. Ak máte viac fotografií, pozrite najprv na okraj s kolíkmi a potom na plochu pod kobylkou. Pri rozmeroch zachovajte jednotku a označenie použité múzeom. Rok výroby alebo odhadované obdobie a rok nahrávky patria do samostatných údajov.
Písomný výskyt názvu, vek zachovaného predmetu a zavedenie konkrétnej sústavy páčok sú rozličné dôkazy. Metropolitné múzeum rozoberá dejiny slova aj lichobežníkového nástroja na tej istej karte. Zbierky v Haagu a Würzburgu umožňujú porovnať doložené nástroje s páčkami aj bez nich. V popise fotografie pomenujte pozorovaný a zdokumentovaný prvok. Širšie otázky o pôvode prenechajte prameňom, ktoré ich skúmajú.
Materiály a prax možno porovnať s ďalšími príkladmi. Sprievodca intarziou chátam ukazuje výzdobu sláčikovej lutny a bubna. Dejiny osmanských kaviarní opisujú mestské miesta vystúpení. Sprievodca kaligrafickými cvičnými listami pomáha čítať stopy učenia v inom remesle a sprievodca geometrickými vzormi ukazuje, ako sledovať opakujúci sa motív na ploche.
Nástroje, nahrávky a štúdie
- Metropolitné múzeum umenia, kanun 89.4.330 dokumentuje turecký nástroj z 19. storočia a sprístupňuje súborovú nahrávku Pinarbasiho.
- Metropolitné múzeum umenia, kanun 89.4.1248 uvádza druhý turecký exemplár s vlastnými rozmermi.
- Kunstmuseum Den Haag, kanun 0845118 zaznamenáva 26 trojíc a absenciu moderných páčok na egyptskom nástroji.
- Turecké ministerstvo kultúry a cestovného ruchu, Kanun uvádza rozličné počty skupín.
- Würzburská univerzita, kanun W 9 zaznamenáva výrobcu, rozdielne skupiny a nahrávku nástroja.
- Brill, A Treatise on Qanun Musical Ornaments, predhovor dokumentuje usporiadanie kobylky a membrán aj herné techniky.
- Stefan Pohlit, štúdia o kanunoch Juliena Jalāla Ed-Dine Weissa porovnáva rozmiestnenie páčok a ladenie.





