
Posvätné knihy islamu: Korán, Taurát, Zabúr, Indžíl a suhuf
Ktoré knihy spomína Korán, komu boli zjavené a ako čítať jeho verše popri židovských a kresťanských odkazoch na Tóru, Žalmy a evanjeliá.
Moslimovia považujú Korán za zjavenie, ktoré Boh dal Mohamedovi. Veria tiež, že Boh zjavil písma už predtým. Korán hovorí o Tauráte spájanom s Mojžišom, Zabúre danom Dávidovi, Indžíle danom Ježišovi a o suhuf, skorších písmach Abraháma a Mojžiša. Korán 3:3 spomína Taurát aj Indžíl v jednom verši. Na Dávida a skoršie písma odkazujú iné súry.
Počet v krátkom výklade závisí od toho, ako sú skoršie písma zoskupené. Korán 4:136 vyzýva k viere v Písmo zjavené Božiemu poslovi aj v to, čo bolo zjavené pred ním. Rozsah viery je širší než výpočet známych názvov. Prehľad šiestich článkov viery vysvetľuje, ako sa v islame viera v zjavené knihy spája s vierou v anjelov, prorokov a Posledný deň.
Kde v Koráne nájdeme jednotlivé názvy?
- Korán, Mohamed. V Koráne 2:97 sa uvádza, že zjavenie priniesol prorokovi Gabriel s Božím dovolením. Korán 27:1 používa samotný názov Korán.
- Taurát, Mojžiš. Korán 5:44 uvádza meno Taurát. Korán 2:53 hovorí o Písme, ktoré Boh dal Mojžišovi. Tieto verše pomáhajú pochopiť obvyklé spojenie v islamskom učení.
- Zabúr, Dávid. Korán 4:163 priamo spomína, že Boh dal Dávidovi Zabúr. Verš 17:55 túto výpoveď opakuje.
- Indžíl, Ježiš. Korán 5:46 pomenúva Ježiša, syna Márie, a uvádza, že dostal Indžíl.
- Suhuf, Abrahám a Mojžiš. Na konci Koránu 87:14–19 nájdeme zmienku o skorších písmach oboch prorokov. Korán 53:36–41 ich pripomína v súvislosti s osobnou zodpovednosťou.
Tvary Tawrat a Tawrah sú dva latinkové prepisy jedného arabského názvu. Podobne je to s tvarmi Injil a Injeel. Slovenský text môže použiť pomenovania Tóra, Žalmy či Evanjelium, kde iná verzia používa arabský názov v prepise. Pri vyhľadávaní si zaznačte číslo súry, číslo verša a meno osoby. Vďaka tomu sa dá overiť to isté miesto aj v inom preklade. Napríklad 5:46 označuje štyridsiaty šiesty verš piatej súry. Číslo pomôže aj vtedy, keď sa názov súry zapisuje v rôznych vydaniach rozdielne.
Korán, jeho preklad a zachovaný rukopis
Korán má v islame osobitné postavenie ako zjavenie dané Mohamedovi. Korán 25:32 odpovedá na otázku, prečo bolo zjavenie odovzdané postupne. Odpoveď spomína posilnenie prorokovho srdca. Korán 5:48 uvádza, že kniha zjavená Mohamedovi potvrdzuje predchádzajúce písma a má k nim autoritatívny vzťah. Prekladatelia môžu tento vzťah vyjadriť rozlične. Verš hovorí aj o rôznych spoločenstvách a povzbudzuje k súťaženiu v dobrých skutkoch. Verše 5:44 a 5:46 dopĺňajú kontext opisom usmernenia v Tauráte a Indžíle.
Text, preklad a rukopis umožňujú odpovedať na rôzne otázky. Zápis 5:48 udáva miesto v texte. Slovenské slová patria ku konkrétnemu vydaniu. Signatúra v katalógu vedie k jednotlivému exempláru v knižnici. Sprievodca pojmom mushaf predstavuje názov pre písomný exemplár Koránu a vysvetľuje, ako sa na jedinom liste môže zachovať časť rozsiahleho diela. Rovnaký verš možno nájsť vo viacerých odpisoch a konkrétny list určiť podľa jeho signatúry.
Záznam Birminghamskej univerzity opisuje pergamenový zlomok z Minganovej zbierky. Na zlomku sa zachovali časti súr 18 až 20. Pomocou tejto informácie ich možno vyhľadať v úplnom texte. Rádiouhlíkové datovanie sa zameriava na pergamenový materiál. Na odhad času, keď naň pisár zapísal slová, treba ďalšie dôkazy. Článok o značkách na čítanie v rukopisoch Koránu vysvetľuje, ako rozvrhnutie strany pomáha odhaliť hranice úsekov.
Pri stručnom opise birminghamského zlomku môže mať každý údaj vlastný riadok. Na jednom bude rozsah zachovaného textu, na druhom materiál a výsledok jeho skúmania. Čitateľ potom vie, ktorý údaj použiť pri vyhľadávaní súry a ktorý pri otázke veku predmetu. Z toho, že ide len o časti troch súr, zároveň vidí hranice toho, čo možno zo zlomku prečítať.
Taurát v Koráne a Tóra v židovskej tradícii
V 5:44 je Taurát opísaný ako písmo, ktoré obsahuje usmernenie a svetlo. Proroci na jeho základe rozhodovali pre židovskú obec. Učenci a rabíni podľa verša prevzali starostlivosť o Božie Písmo. Islamské učenie bežne spája Taurát s Mojžišom. Položte vedľa seba 5:44 a 2:53. Jeden verš uvádza názov a úlohu písma, druhý menuje Mojžiša a pripomína, že písmo dostal. Obe miesta možno uviesť ako samostatné zdroje.
V židovskom prostredí môže Tóra v užšom význame označovať päť Mojžišových kníh. Knižnica Tanachu od Sefarie pod týmto názvom uvádza Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium. Proroci a Spisy majú vlastné časti. Stránka Sefarie venovaná Tóre vysvetľuje aj širší význam tohto výrazu v židovskom učení. Ak niekto používa názov Tóra pri výklade pojmu Taurát, overte si, či má na mysli päť kníh, konkrétnu pasáž alebo širšiu tradíciu.
V poznámkach o Koráne možno zachovať pomenovanie Taurát. Pri citovaní Tanachu uveďte danú knihu a miesto v nej. Názvy sa podobajú a spája ich postava Mojžiša. Na tvrdenie o zhode všetkých riadkov moderného vydania s koránskou zmienkou o zjavení by bolo treba podrobnejšie doklady. Pri ukážke možno vedľa seba postaviť výrok o knihe danej Mojžišovi a úryvok z Exodu. Taký úryvok má vlastný názov, kapitolu a verš, ktoré sa dajú overiť v židovskom zozname.
Prečo sa Zabúr často prekladá ako Žalmy?
Najpriamejšie odkazy na Dávida sú 4:163 a 17:55. V prvom verši sa dar Zabúru uvádza po výpočte viacerých prorokov, ktorí dostali zjavenie. V druhom prichádza po vete o Božom poznaní a rozdieloch medzi prorokmi. Slovo Žalmy čitateľovi pripomína spojenie so žalmovou tradíciou. Oba verše uvádzajú Dávida ako príjemcu, pričom presný obsah a poradie častí Zabúru zostávajú neurčené.
Biblická Kniha žalmov má svoje miesto v príslušných kánonoch. Sefaria ju radí k Spisom Tanachu. V súpise Biblie Konferencie katolíckych biskupov USA je medzi múdroslovnými knihami Starého zákona. Cez každý súpis možno nájsť určitý žalm. Pre zmienku o dare Dávidovi v Koráne otvorte 4:163. Pri porovnaní dvoch viet zapíšte ich umiestnenie aj použité vydanie, aby bol úryvok pre iného čitateľa dohľadateľný.
Korán 21:105 ukazuje hranice vyhľadávania podľa jedného preloženého slova. Arabský text tu používa výraz al-zabur pri téme spravodlivých Božích služobníkov, ktorí zdedia zem. Niektoré preklady používajú všeobecnejší výraz, napríklad „písma“. Hľadanie výlučne podľa slova „Žalmy“ tak môže daný verš vynechať. Porovnajte 21:105 s 4:163 a prečítajte si okolité vety. V oboch prípadoch pomáha uviesť, v akom kontexte a vydaní sa slovo objavuje.
Indžíl v Koráne a štyri evanjeliá
V 5:46 Boh dáva Indžíl Ježišovi, synovi Márie. Ježiš aj Indžíl sa opisujú v súvislosti s predošlým Taurátom. Podľa verša obsahuje Indžíl usmernenie a svetlo. Formulácia o dare Ježišovi identifikuje príjemcu zjavenia. Z tejto formulácie sa nedá zostaviť zoznam jednotlivých titulov alebo kapitol.
V katolíckom zozname sú evanjeliá štyri knihy o Ježišovi, podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Skutky apoštolov a listy sú na iných miestach Nového zákona. V kresťanskom kontexte môže evanjelium označovať samu dobrú správu, ako v úvode katolíckeho katechizmu o Ježišovi Kristovi. Aby bolo z porovnania zrejmé, o akom význame je reč, treba uviesť verš Koránu alebo meno príslušnej biblickej knihy.
Podobný rozdiel sa dá zaznačiť aj v školskom referáte. Meno Ježiš môže byť pri koránskom údaji aj pri biblickej knihe. Ku každému tvrdeniu však patrí vlastný údaj o texte. Ak sa hovorí o dare zjavenia, citácia vedie k 5:46. Ak sa rozoberá rozprávanie o Ježišovi, čitateľ potrebuje názov evanjelia a presnú kapitolu.
Čo hovoria súry o skorších písmach zvaných suhuf?
Suhuf je arabský tvar množného čísla a môže označovať listy alebo písomné záznamy. V prekladoch 87:18–19 sa objavujú slová ako „skoršie písma“ alebo „zvitky“. Predchádzajúce verše hovoria o očisťovaní, pripomínaní si Pána a modlitbe. Opisujú tiež uprednostňovanie pozemského života a trvácnosť budúceho života. Čítanie od verša 14 uľahčuje pochopenie toho, k čomu sa vracia ukazovacie slovo vo verši 18.
V 53:36–41 sa najskôr uvádza Mojžiš a potom Abrahám. Ďalšie verše hovoria o vlastnom bremene človeka a o hodnotení jeho úsilia. Tieto dve miesta približujú, čo Korán spája so skoršími písmami. Neposkytujú plný text, počet listov ani opis zachovaného predmetu. Ak sa v múzejnom alebo knižničnom zázname uvádza zvitok, jeho rozmery, materiál a miesto uloženia sa viažu na ten konkrétny predmet. V preklade súry ide o voľbu výrazu pre arabské slovo.
Mojžiš je v prehľade dvakrát, lebo sa objavuje pri písme, ktoré dostal, i pri zmienke o skorších písmach. V odpovedi na otázku, či sa má napočítať práve päť posvätných kníh, pomáha ukázať päť hesiel a dvoch prorokov v poslednom hesle. Širší rozsah viery v zjavenie približuje 4:136.
Ako overiť tvrdenie o jednej z kníh
- Nájdite presný verš. Pri otázke o Ježišovi a Indžíle čítajte 5:46 aj okolité miesta. Zapíšte si názov a opísaný čin. K Mojžišovi uveďte 2:53 a 5:44 oddelene.
- Uschovajte údaje o preklade. Ak používate odlišné pomenovania z 21:105 a 4:163, vyhľadajte arabské slovo na oboch miestach. Pri doslovnom citáte uveďte prekladateľa. Pri zhrnutí použite číslo súry a verša.
- Biblickú ukážku doložte samostatne. Uveďte verziu alebo kánon, knihu a pasáž. Pri porovnávaní evanjelií musí byť jasné, ktorý text má čitateľ otvoriť. Pri koránskom odkaze na Dávida použite 4:163 alebo 17:55.
- Overte signatúru historického predmetu. Hľadajte názov inštitúcie, signatúru, rozsah zlomku a podklad datovania. Sprievodca po kolofónoch islamských rukopisov približuje, ako si pisári niekedy poznamenali svoje meno alebo dátum. Katalógový záznam a vlastnícke poznámky môžu pomôcť sledovať dejiny exemplára.
Do poznámok možno na prvý riadok napísať „Indžíl daný Ježišovi, Korán 5:46“. Na ďalší dajte „Evanjelium podľa Matúša“, kapitolu a verš, ktoré porovnávate. O súvislostiach suhuf sa dá čítať v 87:14–19 a 53:36–41 vedľa seba. Prvé miesto nadväzuje na modlitbu a budúci život, druhé sa sústreďuje na osobnú zodpovednosť.





