
Bitka pri priekope: Obliehanie Mediny v roku 627 a historické pramene
Čo hovoria Korán 33, číslované hadísy a historické práce o obliehaní Mediny, odchode spojencov a nasledujúcej udalosti?
Prečo má to isté obliehanie dva názvy?
Chandak je arabské slovo pre priekopu, z ktorého pochádza najbežnejšie pomenovanie udalosti. Al-Ahzáb označuje spojencov, skupiny spojené proti Medine. V nadpise príslušnej kapitoly Sahíh al-Buchárí sa objavujú obidva názvy. Jeden pripomína prvok spájaný s obranou osady. Druhý označuje zväzok skupín, ktoré ju obkľúčili. Nadpis aj číslo jednotlivého podania nájdete v Sahíh al-Buchárí 4099.
Al-Ahzáb je aj názov 33. súry Koránu, ktorá sa venuje viacerým témam. Slovo stojí vo verši 33:22, kde sa opisuje reakcia veriacich pri pohľade na spojencov. Prekladatelia používajú slová ako „spojenci“, „rody“ alebo „spojené sily“. Ak učebnica a preklad používajú rozdielne termíny, overte, na aké miesto v texte odkazujú. Arabský tvar a význam uvádza slovný rozbor Quranic Arabic Corpus pre 33:22.
Do krátkej poznámky o dejinách môžete dať oba názvy. Ak odkazujete na Korán, doplňte verš alebo rozsah veršov. Čitateľ tak nájde pôvodné miesto aj vtedy, keď z inej knihy pozná iba jedno z pomenovaní alebo keď vidí iba názov súry.
Kam udalosť patrí v raných dejinách Mediny?
Po hidžre z Mekky v roku 622 sa Medina stala domovom komunity. Keď spojenci dorazili do oázy roku 627, konflikt medzi Muhammadovou komunitou a Kurajšovcami trval už niekoľko rokov. Badr, ktorý sa spravidla datuje do roku 624, bol skorším stretom. Uhud nasledoval v roku 625. Pri priekope sa tlak sústredil na sídlo, v ktorom komunita žila. Texty o hidžre z Mekky do Mediny a bitke pri Badre vysvetľujú, ako sa pri skorších udalostiach stanovuje miesto a dátum.
V úryvku sa objavuje aj staré meno mesta. V 33:13 istá skupina oslovuje ľudí Jathribu, čo je na tomto mieste pomenovanie Mediny. Ďalší v tom istom verši žiadajú dovolenie odísť a tvrdia, že ich domy sú ohrozené. Text tento dôvod spochybňuje. Verš uchováva pomenovanie sídla a zároveň ukazuje rôzne postoje k tlaku zvonka. Historik Ayman S. Ibrahim kladie priekopu do piateho roku hidžry, čiže 627, Hudajbíju do roku 628 a dobytie Mekky do roku 630. Pozrite si Korán 33:13 a Ibrahimovu kapitolu v knihe Muhammad’s Military Expeditions.
Pri zostavovaní časovej osi si nechajte pri každej udalosti označenie prameňa. Jathrib je meno, ktoré zaznieva v reči uvedenej vo verši. Rok 627 je historické datovanie, kým iná kniha môže ten istý dátum uviesť podľa hidžry. Rozlíšenie je užitočné, ak porovnávate poradie Badr, Uhud, obliehanie a Hudajbíju vo viacerých textoch.
Časová os môže mať aj jednoduchý začiatok a koniec. Najprv si poznačte presun z Mekky, ktorý vysvetľuje postavenie Mediny. Doplňte skoršie strety a až potom obliehanie osady. Rok 628 môžete zaradiť ako ďalšiu udalosť podľa uvedeného historika. Čitateľ tak hneď vidí, ktorý príbeh sa odohráva pred alebo po obliehaní.
Čo vraví súra al-Ahzáb o obliehaní?
Začiatok Koránu 33:9–27 vyzýva veriacich spomenúť si na Božiu pomoc, keď proti nim prišli vojská. Vo verši 9 sa spomína vietor a sily, ktoré nevideli. Verše 10 a 11 opisujú veľký strach a ťažkú skúšku. Rozrušené oči a srdcia vystupujúce akoby ku hrdlu približujú pocity ľudí pod tlakom. Ďalšie verše opisujú rozdielne reakcie v sídle vrátane túžby odísť a rozhodnosti tých, ktorí skúšku chápali vo svetle svojej viery.
Verše 21–24 si prečítajte za sebou. Verš 21 predstavuje Posla ako príklad. Verš 22 zachytáva reakciu veriacich pri pohľade na spojencov. Verš 23 uvádza ľudí, ktorí dodržali svoje záväzky. Poradie vysvetľuje, prečo sa číta aj pri náboženskom uvažovaní o dôvere, správnom konaní a vernosti. Sprievodca súrami a veršami ukazuje, ako odkaz 33:22 vedie čitateľa na rovnaké miesto v rôznych vydaniach.
Pri krátkej citácii si všimnite, na koho sa úryvok obracia a o kom hovorí. Verše 9–11 pripomínajú veriacim ich skúsenosť. Verš 13 zaznamenáva slová ľudí zo sídla. Verš 22 sa vracia k reakcii veriacich pri pohľade na spojencov. Keď jasne presuniete pozornosť medzi týmito miestami, uvidíte, čo pridáva každý výrok.
Pri skupinovom čítaní môžete napísať dve otázky vedľa seba. Prvá sa môže týkať toho, aký dôvod pri odchode uvádzajú ľudia vo verši 13. Druhá sa týka reakcie veriacich vo verši 22. Keď každá otázka obsahuje vlastné číslo, odpovede sa dajú nájsť bez miešania oboch výpovedí.
Čo hovoria podania o práci, hlade a spoločnom jedle?
Anas v al-Buchárího podaní 4099 spomína studené ráno, keď muhádžirún, teda presídlenci, a ansárovia, pomocníci v Medine, pracovali spolu. Správa hovorí o námahe a hlade a zachováva Muhammadovu modlitbu za obe skupiny. Ich mená poskytujú poznatok o spoločenských vzťahoch. Tí, ktorí do Mediny prišli, a tí, ktorí ich prijali, tu majú spoločnú úlohu. O takomto výjave bežná chronológia nehovorí.
V ďalšom podaní zbadá Džábir ibn Abdulláh Muhammadov hlad a hovorí so svojou ženou o jedle. Jej práca pri príprave pokrmu je súčasťou príbehu. Džábir chcel spočiatku pozvať Muhammada a malú skupinu. V rozprávaní z malého množstva jedla potom jedli mnohí a príbeh opisuje požehnanie. Je to spomienka na nedostatok, domácu prácu a delenie sa s inými. Číslo v príbehu sa týka účastníkov jedla. Znenie je v Sahíh al-Buchárí 4102.
Ak pri čítaní spomínate obe scény, priraďte k rannej práci Anasa a ku spoločnému jedlu Džábira. Uvedením čísla aj mena umožníte čitateľovi nájsť každú spomienku v jej vlastnom podaní.
Meno skupiny pomáha zasadiť Anasovu správu do histórie presídlenia. Čitateľ, ktorý si najprv prečíta o hidžre, môže rozpoznať rozdiel medzi príchodzími a tými, ktorí ich prijali. V správe o jedle zas vidí konkrétnu domácnosť. Každý výjav uvádza inú časť toho, ako ľudia znášali krízu.
Ako sa obliehanie skončilo?
Koalícia sa stiahla. V Koráne 33:25 Boh obracia protivníkov späť bez toho, aby získali to, čo hľadali, a šetrí veriacich od boja. Prečítajte ho spolu s veršom 9 o vetre a nevidených silách. Keď sa čítajú spolu, vysvetľujú úľavu Mediny ako Božiu pomoc. Popisujú výsledok a náboženský význam. Pre historickú časovú os odchodu treba pozrieť prácu dejepiscov.
Historička Lena Salaymeh v dizertácii na Kalifornskej univerzite v Berkeley skúma právne a historické texty raného islamu. Píše o dlhšom obliehaní koalíciou vedenou Kurajšovcami. Podľa tradovaných správ, ktoré preberá, odchod sprevádzalo nepriaznivé počasie. Ide o historickú rekonštrukciu z prameňov. Koránsky opis vetra a Božej pomoci plní vlastnú úlohu v texte. Pozri prvú kapitolu, oddiel I dizertácie Salaymeh.
Ak dávate obe práce do spoločného prehľadu, odlíšte zmienku o vetre vo verši 9, výsledok vo verši 25 a rekonštrukciu historika. Keď niekto uvedie presný počet dní, odkážte na text, ktorý ho skutočne uvádza. Rozprávanie o úľave a datovanie odchodu sa dajú takto spätne overiť.
Čo pramene hovoria o Banú Kurajza po obliehaní?
Korán 33:26–27 rozpráva o osude jednej zo skupín ľudu Písma, ktorú text označuje podľa podpory spojenectva. Verše spomínajú zabitých ľudí, zajatcov a prevzatie majetku. Neuvádzajú meno skupiny ani jej počet. Hadísy a životopisné podania pripájajú následnú udalosť k Banú Kurajza, konkrétnemu židovskému rodu v Medine siedmeho storočia. Obvinenie o podpore spojenectva sa týka tejto skupiny v tomto spore. Salaymeh udalosť po odchode koalície posudzuje osobitne v časti V prvej kapitoly.
V Sahíh al-Buchárí 4121 Abú Saíd al-Chudrí hovorí, že Banú Kurajza prijali rozhodnutie Sa’da ibn Mu’ádha. Podanie opisuje rozsudok zabiť bojovníkov a zajať ich potomkov. Neobsahuje celkový počet ani menný zoznam postihnutých. Pri podaní sledu udalostí priraďte opis usmrtení a zajatia ku Koránu a meno rozhodujúceho k hadísu. Neskorší znalci práva sa sporili, ako udalosť zaradiť. Salaymeh preskúmala túto rozpravu v rámci dejín práva.
V chronologickej poznámke rozdeľte vojenský odchod a neskoršiu udalosť na dva riadky. Verš 25 ešte hovorí o odvrátení protivníka. Vo veršoch 26–27 už ide o skupinu opísanú v súvislosti s podporou koalície. Názov skupiny a osoba sudcu sa dajú doplniť z pomenovaného podania.
Ako historici porovnávajú zachované podania?
Andreas Görke a Gregor Schoeler sledujú viacero verzií správ spojených s Hišámom ibn Urwom a jeho otcom Urwom. Rozoberajú materiál az-Zuhrího od viacerých sprostredkovateľov a pripomínajú, že pri mnohých správach neuvádza zdroj. Sledujú aj šírenie dlhšieho príbehu Ibn Isháka. Dve novšie práce môžu uchovávať odlišné podoby spoločného materiálu. Podobnosť ich slov preto treba posudzovať spoločne s ich prenosom. Pozri kapitolu o priekope a Banú Kurajza.
Dve podania o modlitbe ukazujú rozdiel na konkrétnom slove. Al-Buchárí 4119 spomína popoludňajšiu modlitbu v pokyne súvisiacom s odchodom k Banú Kurajza. Muslim 1770 spomína poludňajšiu. Obe hovoria, že ľudia pochopili pokyn rôzne a Muhammad nepokarhal ani jednu skupinu. V oboch uvedených reťazcoch sa zachovali Náfi a Džuwajríja ibn Asmá. Zaznamenať možno spoločných sprostredkovateľov aj rozdielne znenie. Sprievodca odkazmi na hadísy ukazuje, ako skontrolovať zbierku, číslo a znenie.
V krátkom súhrne začnite rokom, obliehaním Mediny a odchodom spojencov. Pri strachu a úľave odkážte na súru 33. Ranná práca alebo jedlo majú svoje vlastné podania. Pri výklade historika uveďte jeho meno. Presná dĺžka obliehania, počet obetí aj meno toho, kto prvý navrhol priekopu, si vyžadujú osobitný prameň. Tak možno sledovať udalosť naprieč písmom, spomienkami a historickým výskumom.





