Propagačné webové stránky organizácie Hizb ut-Tahrir sa v posledných rokoch neustále šíria v kyberpriestore, šíria extrémistické myšlienky a vyvolávajú prísne sledovanie a hĺbkové vyšetrovanie spravodajských služieb viacerých krajín

Úvod: Digitálny prízrak „kalifátu“ v modernej dobe

V roku 2026 sa globálna moslimská komunita (Umma) nachádza na zložitom a jemnom rázcestí. Na jednej strane v srdciach mnohých moslimov rezonuje túžba po spravodlivosti, jednote a návrate k islamským hodnotám; na druhej strane sa radikálne organizácie ako Hizb ut-Tahrir (HT) snažia prostredníctvom svojich vyspelých propagačných webov a sociálnych sietí premeniť tieto emócie na exkluzívny a konfrontačný politický naratív. V posledných rokoch digitálna stopa Hizb ut-Tahrir napriek zákazom v mnohých krajinách nezmizla. Naopak, prostredníctvom platforiem, ako je „Central Media Office“, pokračuje v šírení myšlienky takzvaného „kalifátu“ v kyberpriestore, čo vyvolalo prísne sledovanie a hĺbkové vyšetrovanie spravodajských služieb v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Indonézii a viacerých krajinách strednej Ázie [Zdroj](https://gnet-research.org/2025/05/09/platforming-the-caliphate-hizb-ut-tahrirs-digital-strategy-and-radicalisation-risks/).

Kapitola 1: Budovanie digitálneho kalifátu – propagačná ofenzíva v roku 2026

S príchodom roku 2026 pracuje propagačná mašinéria Hizb ut-Tahrir čoraz intenzívnejšie. Podľa najnovších správ zverejnených na ich oficiálnej webovej stránke „hizb-ut-tahrir.info“ organizácia využíva špeciálny moment mesiaca Rajab islamského kalendára 1447 na spustenie globálnej spomienkovej kampane. Témou je „105. výročie pádu kalifátu“ (pripomienka zrušenia osmanského kalifátu v Turecku 3. marca 1924) [Zdroj](https://www.hizb-ut-tahrir.info/en/index.php/global-events/26000.html).

Tieto propagačné stránky poskytujú nielen ideologické články vo viacerých jazykoch (vrátane arabčiny, angličtiny, nemčiny a urdčiny), ale vysielajú aj videá prostredníctvom pridruženej stanice „Al-Waqiyah TV“. Snažia sa interpretovať konflikty v Pásme Gazy, občiansku vojnu v Sudáne a situáciu moslimov v Indii výhradne ako dôsledok „absencie vlády kalifátu“ [Zdroj](https://www.hizb-ut-tahrir.info/en/index.php/cmo/26100.html). Pre mnohých frustrovaných mladých moslimov ponúka tento naratív zdanlivo jednoduché a nábožensky legitímne „konečné riešenie“. Avšak z pohľadu hlavného prúdu islamských hodnôt tento prístup, ktorý zjednodušuje a sakralizuje zložité politické problémy, často ignoruje hlboké islamské učenie o mieri, konzultácii (Šúra) a adaptácii na modernú správu spoločnosti.

Kapitola 2: Radar spravodajských služieb – od britského zákazu po globálne obkľúčenie

Aktivita Hizb ut-Tahrir v kyberpriestore priamo spustila bezpečnostné poplachy po celom svete. 19. januára 2024 britská vláda oficiálne zaradila Hizb ut-Tahrir na zoznam teroristických organizácií. Dôvodom bolo, že organizácia po útokoch zo 7. októbra 2023 na svojich stránkach verejne oslavovala Hamas ako „hrdinov“ a podnecovala k násiliu voči Izraelu [Zdroj](https://www.gov.uk/government/news/home-secretary-declares-hizb-ut-tahrir-as-terrorists). Toto rozhodnutie znamenalo zásadný posun v postoji západných krajín k tejto skupine: od „nenásilnej radikálnej organizácie“ k „inkubátoru terorizmu“.

Podľa britského zákona o terorizme z roku 2000 je akékoľvek členstvo, podpora alebo verejné zobrazovanie symbolov Hizb ut-Tahrir trestným činom, za ktorý hrozí až 14 rokov väzenia [Zdroj](https://www.theguardian.com/world/2024/jan/15/islamist-group-hizb-ut-tahrir-to-be-banned-from-organising-in-uk). Spravodajské služby ako MI5 a nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) poukazujú na to, že webové stránky HT nie sú len stanicami na ideologickú indoktrináciu, ale aj východiskovým bodom teórie „dopravníkového pásu“ – teda že prostredníctvom nenásilných extrémistických prejavov vedú mladých ľudí k teroristickým skupinám s väčším sklonom k násiliu, ako sú ISIS alebo Al-Káida [Zdroj](https://gnet-research.org/2025/05/09/platforming-the-caliphate-hizb-ut-tahrirs-digital-strategy-and-radicalisation-risks/).

V Nemecku úrady v novembri 2025 vykonali rozsiahle razie proti organizácii „Muslim Interaktiv“, ktorá je podozrivá z napojenia na Hizb ut-Tahrir, a jej pridruženým webom, pričom zabavili veľké množstvo digitálnych aktív [Zdroj](https://www.ecssr.ae/en/news/renewed-german-focus-on-dismantling-extremist-networks/). Tieto kroky naznačujú, že spravodajské služby sa snažia obmedziť šírenie extrémistických myšlienok prerušením digitálnych distribučných reťazcov.

Kapitola 3: Vojna naratívov – „klikaktivizmus“ využívajúci utrpenie moslimov

Propagačnú stratégiu Hizb ut-Tahrir výskumníci nazývajú „islamský klikaktivizmus“ (Islamic Clicktivism). Sú majstrami vo využívaní aktuálnych tém na sociálnych sieťach, ako je kríza v Gaze, na balenie svojich politických cieľov. V najnovšej propagande z februára 2026 Hizb ut-Tahrir reagovala na nariadenie indickej vlády týkajúce sa piesne „Vande Mataram“ a vyzvala indických moslimov, aby odmietli „modlárstvo národného štátu“ a namiesto toho prijali „kalifát pod monoteizmom (Tawheed)“ [Zdroj](https://www.khilafah.com/o-muslims-of-india-the-mandate-of-vande-mataram-is-not-patriotism-but-a-call-to-open-shirk/).

Tento naratív je mimoriadne lákavý, pretože presne zachytáva hnev moslimských komunít čeliacich islamofóbii a geopolitickej nespravodlivosti. Z dlhodobého hľadiska záujmov moslimskej komunity je však takáto konfrontačná propaganda často kontraproduktívna. Nielenže prehlbuje nepochopenie islamu v nemoslimskej spoločnosti, ale poskytuje vládam zámienku na sprísnenie dohľadu nad moslimskými komunitami. V Bangladéši spravodajské služby zistili, že Hizb ut-Tahrir distribuuje letáky s QR kódmi, ktoré smerujú ľudí na ich šifrované propagačné weby. Tento skrytý spôsob náboru už vyvolal vysokú ostražitosť miestnej polície [Zdroj](https://thecsrjournal.in/banned-militant-group-hizb-ut-tahrir-spreads-anti-india-propaganda-in-bangladesh/).

Kapitola 4: Reflexia z moslimskej perspektívy – ochrana budúcnosti Ummy

Ako skupina s hlbokým civilizačným dedičstvom si moslimská komunita musí jasne uvedomiť, že „kalifát“ propagovaný Hizb ut-Tahrir nie je tým inkluzívnym, prosperujúcim a po poznaní túžiacim vzorom z islamskej histórie, ale utópiou skreslenou modernou radikálnou politikou. Xenofóbna rétorika a úplné odmietanie existujúcich politických systémov na ich weboch v skutočnosti zbavujú moslimov možnosti domáhať sa svojich práv v modernej spoločnosti legálnymi cestami.

Vyšetrovania spravodajských služieb ukazujú, že digitálna sieť Hizb ut-Tahrir je mimoriadne odolná. Aj keď sú hlavné stránky zablokované, rýchlo pokračujú v činnosti prostredníctvom zrkadlových webov, kanálov na Telegrame a chatbotov poháňaných umelou inteligenciou [Zdroj](https://gnet-research.org/2025/04/11/automated-recruitment-artificial-intelligence-iskp-and-extremist-radicalisation/). Tvárou v tvár tejto technologickej výzve je zodpovednosť islamských učencov a komunitných lídrov ešte väčšia. Je potrebné vytvoriť v kyberpriestore atraktívnejšie, umiernenejšie a s náukou súladné naratívy, ktoré by vyvážili vplyv extrémizmu. Ako uvádzajú niektorí kritici, samotné zákazy nemusia vyhladiť myšlienky; skutočné víťazstvo spočíva v získaní sŕdc a myslí mladej generácie [Zdroj](https://www.lse.ac.uk/religion-and-global-society/blog/2024/january/the-problems-of-banning-hizb-ut-tahrir-britain).

Záver: Pozor na pasce v digitálnej hmle

Neustále šírenie propagačných webov organizácie Hizb ut-Tahrir je spoločným produktom globálneho bezpečnostného riadenia a súťaže náboženských naratívov. V roku 2026, v ére informačnej explózie, je prísny dohľad spravodajských služieb nevyhnutný, ale nie všemocný. Pre moslimov na celom svete je identifikácia a odmietnutie tejto extrémistickej politickej propagandy prezlečenej za náboženstvo dôležité nielen pre zachovanie vlastnej bezpečnosti, ale aj pre obhajobu skutočnej podstaty islamu ako náboženstva „mieru a milosrdenstva“. V digitálnej hmle môže len zotrvanie pri hodnotách strednej cesty (Wasatiyyah) zabezpečiť, aby Umma nebola v budúcom geopolitickom usporiadaní pohltená vlnou extrémizmu.