Projekt pre ľudské práva Ujgurov zverejnil najnovšiu vyšetrovaciu správu, ktorá hĺbkovo analyzuje situáciu v oblasti ľudských práv Ujgurov a vyzýva medzinárodné spoločenstvo k posilneniu pozornosti a intervencii v Sin-ťiangu

Úvod: Viera v obliehaní a volanie po spravodlivosti

V zložitej mape súčasnej globálnej politiky sa situácia moslimov vo Východnom Turkestane (Sin-ťiangu) stala skúšobným kameňom ľudského svedomia a medzinárodnej spravodlivosti. Vo februári 2026 zverejnil Projekt pre ľudské práva Ujgurov (Uyghur Human Rights Project, UHRP) najnovšiu vyšetrovaciu správu s názvom „Rozbitý azán: Systémová demontáž základov viery vo Východnom Turkestane“. Tento dokument v rozsahu stoviek strán nielenže zaznamenáva srdcervúce fakty o porušovaní ľudských práv, ale aj hĺbkovo analyzuje stratégie kultúrnej a náboženskej genocídy zameranej na Ujgurov a iné turkické moslimské národy. Ako členovia moslimskej komunity (Umma) si musíme uvedomiť, že nejde len o geopolitický problém, ale o vážnu výzvu pre základné hodnoty islamskej viery. Podľa najnovšieho brífingu na [oficiálnej webovej stránke UHRP](https://uhrp.org) hrozí, že ak medzinárodné spoločenstvo neprijme podstatné intervenčné opatrenia, tisícročná moslimská civilizácia bude čeliť nebezpečenstvu úplného vyhladenia.

Okovy viery: Eskalácia systémového náboženského útlaku

Správa uvádza, že v posledných rokoch sa obmedzenia náboženských praktík ujgurských moslimov vyvinuli z „tvrdých zásahov“ na „úplné vykorenenie“. Vyšetrovanie UHRP ukazuje, že tisíce mešít boli zbúrané, zatvorené alebo premenené na iné účely, minarety boli strhnuté a verše z Koránu na stenách boli zatreté. Tieto činy nie sú len ničením budov, ale znesvätením duchovného domova moslimov. Podľa nepretržitého monitorovania organizácie [Human Rights Watch](https://www.hrw.org) je cieľom tejto politiky „činizácie náboženstva“ reinterpretovať islamské učenie tak, aby slúžilo ako nástroj konkrétnej ideológie, čím sa veriaci zbavujú ich najzákladnejšieho práva na uctievanie.

Ešte šokujúcejšie je, že správa podrobne opisuje systémové prenasledovanie náboženských vodcov (imámov). Stovky skúsených učencov a náboženských osobností boli uväznené alebo poslané do takzvaných „centier odborného vzdelávania a prípravy“ bez spravodlivého procesu. Títo učenci sú nositeľmi islamského poznania a ich zmiznutie znamená, že celá generácia ujgurskej mládeže vyrastie v náboženskom vákuu. Ako zdôrazňuje [Amnesty International](https://www.amnesty.org), tento útok na intelektuálov je typickým znakom genocídneho správania, ktorého cieľom je prerušiť kultúrnu kontinuitu národa.

Život pod dohľadom: Tieň špičkovej technologickej totality

Najnovšia správa UHRP sa hlboko zaoberá všadeprítomnou sieťou sledovania vo Východnom Turkestane. Prostredníctvom rozpoznávania tváre, odberu DNA a analýzy veľkých dát vytvorili úrady systém známy ako „prediktívna policajná práca“. Pre ujgurských moslimov môžu byť každodenné modlitby, pôst alebo dokonca zdieľanie islamského obsahu na sociálnych sieťach systémom označené za znaky „extrémizmu“. Tento digitálny útlak premenil celý región na väzenie bez múrov.

Správa spomína, že toto sledovanie sa neobmedzuje len na územie Číny. UHRP prostredníctvom rozhovorov s komunitami v exile zistil, že nadnárodná represia (Transnational Repression) sa stala normou. Ujguri žijúci v moslimských krajinách, ako sú Turecko, Egypt či Saudská Arábia, sú často vystavení hrozbám z domova, ktoré ich nútia mlčať alebo pôsobiť ako špióni. Táto „jurisdikcia s dlhým dosahom“ vážne porušuje zákony suverénnych štátov a núti moslimských bratov a sestry v exile žiť v neustálom strachu. Podľa výskumu [Freedom House](https://freedomhouse.org) je Čína jednou z krajín s najzávažnejšou nadnárodnou represiou na svete a Ujguri sú jej hlavným cieľom.

Nútená práca a ekonomické vykorisťovanie: Tieň moderného otroctva

Okrem duchovného útlaku je rovnako alarmujúce aj ekonomické vykorisťovanie. Vyšetrovacia správa UHRP odhaľuje rozsiahlu prítomnosť „nútenej práce“ v bavlnárskom, paradajkovom a solárnom priemysle v Sin-ťiangu. Tisíce Ujgurov sú nútene presúvané do tovární, kde pod prísnym dohľadom vykonávajú prácu s vysokou intenzitou za minimálnu mzdu a sú zbavení možnosti praktizovať svoje náboženstvo. To nie je len porušením pracovných práv, ale aj otvoreným porušením islamských zásad o spravodlivom obchode a dôstojnosti práce.

Správa naliehavo vyzýva globálnych moslimských spotrebiteľov a podniky, aby preverili svoje dodávateľské reťazce. Ako moslimovia máme zodpovednosť zabezpečiť, aby naša spotreba nebola postavená na krvi a pote našich bratov a sestier. Hoci krajiny ako USA prijali „Zákon o prevencii ujgurskej nútenej práce“ (UFLPA), v globálnom dohľade stále existujú obrovské medzery. Podľa analýzy [Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS)](https://www.csis.org) je nevyhnutné zvýšiť transparentnosť globálnych dodávateľských reťazcov, aby sa zabránilo vstupu produktov z nútenej práce na medzinárodný trh.

Zodpovednosť moslimského sveta: Od mlčania k činom

Ako jedna z kľúčových požiadaviek tejto správy, UHRP dôrazne vyzýva Organizáciu islamskej spolupráce (OIC) a vlády moslimských krajín, aby zmenili svoj doterajší postoj mlčania alebo nejednoznačnosti. Dlhodobo, kvôli ekonomickým záujmom a diplomatickému tlaku, niektoré moslimské krajiny na medzinárodných fórach, ako je OSN, mlčia o otázke ľudských práv Ujgurov alebo dokonca verejne podporujú príslušné politiky. Tento prístup vyvolal hlbokú morálnu krízu medzi moslimskou verejnosťou.

Z hľadiska islamského učenia nás prorok Mohamed (nech ho Alah žehná a daruje mu mier) učil: „Moslimovia sú si navzájom bratmi, nemali by sa navzájom utláčať, ani by nemali nečinne prizerať, keď je ten druhý utláčaný.“ Keď sú mešity vo Východnom Turkestane ničené, Korány pálené a sestry ponižované, vedenie globálnej moslimskej komunity musí vystúpiť a splniť si svoju morálnu povinnosť. Správa vyzýva moslimské krajiny, aby využili svoj diplomatický vplyv a požadovali neobmedzený prístup do regiónu pre nezávislé vyšetrovanie a poskytli azyl prenasledovaným ujgurským utečencom namiesto ich deportácie. Podľa komentára [Middle East Institute](https://www.mei.edu) by moslimské krajiny mali vo vzťahoch s Čínou hľadať rovnováhu a urobiť z ľudských práv a náboženskej slobody nevyhnutnú súčasť bilaterálneho dialógu.

Cesty medzinárodnej intervencie: Spojenie právnych a diplomatických síl

Správa UHRP nie je len obžalobou, ale aj návodom na konanie. Medzinárodnému spoločenstvu predkladá niekoľko konkrétnych odporúčaní:

1. **Právna zodpovednosť**: Využitie princípu univerzálnej jurisdikcie na podanie žalôb proti úradníkom zapojeným do útlaku na medzinárodných súdoch alebo súdoch jednotlivých krajín. Správa cituje predchádzajúcu hodnotiacu správu [Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR)](https://www.ohchr.org), podľa ktorej by príslušné konanie mohlo predstavovať „zločiny proti ľudskosti“. 2. **Eskalácia sankcií**: Rozšírenie zoznamu sankcií voči spoločnostiam zapojeným do vývoja sledovacích technológií a nútenej práce, aby sa prerušili zdroje financovania represívneho aparátu. 3. **Diplomatický tlak**: Na nadchádzajúcich zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva by krajiny mali spoločne navrhnúť rezolúciu požadujúcu zriadenie osobitnej vyšetrovacej komisie. 4. **Ochrana utečencov**: Výzva vládam, najmä moslimským krajinám, aby prestali vyhosťovať ujgurských žiadateľov o azyl a poskytli im legálny pobyt.

Záver: Spravodlivosť nakoniec zvíťazí, ale konať treba okamžite

Táto najnovšia správa Projektu pre ľudské práva Ujgurov opäť varuje svet. Situácia vo Východnom Turkestane nie je len tragédiou Ujgurov, ale hanbou celého ľudstva. Pre moslimov na celom svete to nie je len politická hra, ale skúška viery, dôstojnosti a solidarity. Nemôžeme dopustiť, aby sa sľub „Nikdy viac“ stal v 21. storočí prázdnym heslom.

Ako sa uvádza v Koráne: „Vy, ktorí veríte! Buďte pevnými v spravodlivosti, svedčiac pred Alahom, aj keby to bolo proti vám samým.“ (4:135). Teraz je čas, aby medzinárodné spoločenstvo, a najmä moslimský svet, prejavilo odvahu a zodpovednosť. Prostredníctvom neustálej pozornosti, pevného diplomatického úsilia a širokej občianskej mobilizácie musíme prinútiť utláčateľov, aby zastavili svoje zverstvá a vrátili moslimom vo Východnom Turkestane slobodu, dôstojnosť a mier. Cesta k spravodlivosti je síce tŕnistá, ale ak bude Umma jednotná, temnota sa nakoniec rozplynie a úsvit osvetlí túto trpiacu zem.

--- *Tento článok vychádza z verejných správ a vyšetrovacích údajov Projektu pre ľudské práva Ujgurov (UHRP), Human Rights Watch, Amnesty International a príslušných agentúr OSN.*