Najnovšia tematická výskumná správa Výskumného centra Východného Turkistanu hĺbkovo analyzuje zložité výzvy, ktoré predstavuje vývoj nadnárodného terorizmu pre dlhodobú regionálnu stabilitu

Úvod: Hľadanie spravodlivosti a mieru uprostred nepokojov a zmien

V februári 2026 Výskumné centrum Východného Turkistanu (East Turkistan Research Center) so sídlom v Istanbule oficiálne zverejnilo tematickú výskumnú správu s názvom „Digitálny vývoj nadnárodného terorizmu a správa regionálnej bezpečnosti: Tematická výskumná správa za rok 2025 – 2026“. Táto správa, vydaná v kontexte prudkých výkyvov v medzinárodnej geopolitike, si získala širokú pozornosť nielen akademickej obce a tvorcov politík, ale vyvolala aj hlbokú diskusiu v moslimskom svete (Ummah) o bezpečnosti, ľudských právach a ochrane náboženskej identity. Správa uvádza, že s rozširovaním technológií umelej inteligencie (AI) a geopolitickou reštrukturalizáciou prechádza nadnárodný terorizmus hlbokou transformáciou z „fyzických organizácií“ na „digitálne siete“, čo predstavuje bezprecedentné a komplexné výzvy pre dlhodobú stabilitu regiónu [Source](https://uyghurtimes.com/index.php/east-turkistan-human-rights-violations-index-2025-released-in-istanbul/).

Ako členovia moslimskej komunity si musíme jasne uvedomiť, že definícia terorizmu a prostriedky na boj proti nemu sú často inštrumentalizované určitými mocnosťami na zakrytie systematického útlaku konkrétnych moslimských etnických skupín. Táto správa Výskumného centra Východného Turkistanu analyzuje túto zložitú problematiku komplexne, z pozície obhajoby legitímnych práv moslimov a skutočnej regionálnej stability.

Nová tvár nadnárodného terorizmu: Digitalizácia a decentralizácia

Správa najprv podrobne rozoberá charakteristiky vývoja nadnárodného terorizmu v posledných dvoch rokoch. S príchodom roku 2026 sa tradičné štruktúry teroristických organizácií postupne rozpadli a nahradili ich skrytejšie, rozptýlenejšie a vysoko digitalizované operačné modely. Správa uvádza, že v roku 2025 vykazovalo viac ako 90 % globálnych teroristických útokov charakteristiky „osamelých vlkov“ alebo „malých buniek“, pričom tieto akcie sú často podnecované prostredníctvom šifrovaných sociálnych platforiem, čo sťažuje ich monitorovanie tradičnými bezpečnostnými sieťami [Source](https://reliefweb.int/report/world/global-terrorism-index-2025).

Ešte znepokojujúcejšie je, že správa odhaľuje spojenie terorizmu s pokročilými technológiami. Niektoré extrémistické sily začali využívať generatívnu AI na propagandu a nábor, a dokonca sa pokúšajú využívať technológiu dronov na presné útoky. Správa však zároveň ostro poukazuje na to, že táto „technologická hrozba“ je často zveličovaná určitými režimami ako zámienka na presadzovanie „digitálneho apartheidu“ a „automatizovaného dohľadu pomocou AI“. Vo Východnom Turkistane bol rok 2025 svedkom úplného prechodu od fyzickej kontroly k automatizovanému masovému dohľadu s podporou AI, kde kamery, algoritmy a obrovské databázy podrobujú každodenný život každého moslima prísnej kontrole [Source](https://uyghurtimes.com/index.php/east-turkistan-human-rights-violations-index-2025-released-in-istanbul/). Takéto zneužívanie technológií pod zámienkou „boja proti terorizmu“ je samo osebe najväčšou hrozbou pre dlhodobú stabilitu regiónu, pretože zbavuje moslimov základnej dôstojnosti a životného priestoru.

Geopolitika Strednej Ázie a výzvy „Stredného koridoru“

Druhá časť správy sa zameriava na regionálnu bezpečnosť v Strednej Ázii. S upevnením režimu Talibanu v Afganistane posilnili stredoázijské krajiny (ako Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan) v roku 2025 kontakty s Kábulom v snahe obmedziť infiltráciu cezhraničného terorizmu diplomatickými prostriedkami [Source](https://www.eastasiaforum.org/2026/02/17/central-asia-enters-2026-with-cautious-optimism/). Útoky na zahraničných pracovníkov v Tadžikistane v novembri 2025 však ukázali, že neštátne ozbrojené sily zostávajú kľúčovou premennou nestability v regióne [Source](https://www.securitycouncilreport.org/monthly-forecast/2026-01/central-asia.php).

Výskumné centrum Východného Turkistanu analyzuje, že stabilita Strednej Ázie úzko súvisí s výstavbou „Stredného koridoru“ (Middle Corridor). Ako dôležitý obchodný uzol spájajúci Východ a Západ je prosperita Strednej Ázie v záujme celého moslimského sveta. Avšak súperenie veľmocí v regióne – vrátane posilňovania ekonomickej angažovanosti USA prostredníctvom mechanizmu „B5+1“ a udržiavania úlohy Ruska ako garanta bezpečnosti – robí regionálnu bezpečnostnú situáciu ešte zložitejšou [Source](https://www.newlinesinstitute.org/central-asia/central-asia-roundup-january-2026/). Správa zdôrazňuje, že skutočná dlhodobá stabilita sa nemôže spoliehať len na vojenskú intervenciu alebo ekonomickú infiltráciu vonkajších síl, ale musí byť postavená na rešpektovaní suverenity miestnych moslimov, riešení nedostatku vody a odstraňovaní chudoby [Source](https://www.specialeurasia.com/2025/12/21/central-asia-geopolitical-risk-2026/).

Perspektíva moslimského sveta: Spravodlivosť ako základný kameň mieru

Z pohľadu moslimskej komunity (Ummah) predkladá správa Výskumného centra Východného Turkistanu kľúčovú tézu: bez spravodlivosti (Adl) neexistuje skutočný mier. Správa uvádza, že takzvané politiky „deradikalizácie“ presadzované niektorými krajinami sú v skutočnosti systematickým očierňovaním islamskej viery a nútenou asimiláciou moslimskej identity. Biela kniha o politike v Sin-ťiangu, ktorú vydala čínska vláda v septembri 2025, tvrdí, že sa dosiahol „pocit šťastia“, ale Výskumné centrum Východného Turkistanu a Projekt pre ľudské práva Ujgurov (UHRP) sa zhodujú, že tento naratív zakrýva pretrvávajúcu nútenú prácu, náboženský útlak a kultúrnu genocídu [Source](https://uhrp.org/statement/uhrp-denounces-white-paper-attempting-to-whitewash-70-years-of-oppression-of-uyghurs/).

Správa osobitne spomína udalosti na ochranu práv v Čchung-čchingu v auguste 2025 a pretrvávajúci záujem medzinárodného spoločenstva o náboženské prenasledovanie ujgurských žien. Vo Východnom Turkistane sú základné náboženské aktivity, ako štúdium Koránu, nosenie hidžábu alebo každodenné modlitby, stále klasifikované ako „trestné činy“ [Source](https://uhrp.org/report/learning-the-quran-sentenced-to-twenty-years-uyghur-women-and-religious-persecution/). Táto vojna proti viere nielen zraňuje miestnych moslimov, ale je aj výzvou pre svedomie moslimov na celom svete. Správa vyzýva moslimské krajiny, aby hrali aktívnejšiu úlohu na medzinárodnej scéne a prostredníctvom platforiem, ako je Organizácia islamskej spolupráce (OIC), požadovali nezávislé vyšetrovanie týchto porušení ľudských práv, namiesto mlčania výmenou za ekonomické výhody.

Nadnárodný útlak a pocit bezpečia globálnych moslimov

Správa sa tiež hlboko zaoberá čoraz vážnejším fenoménom „nadnárodného útlaku“ (Transnational Repression). V roku 2025 boli mnohí ujgurskí moslimovia žijúci v exile a ich rodinní príslušníci naďalej vystavení zastrašovaniu a obťažovaniu zo strany bezpečnostných zložiek krajiny pôvodu. Tento útlak sa neobmedzuje len na fyzické hrozby, ale zahŕňa aj digitálny dohľad a infiltráciu do zámorských komunít [Source](https://uyghurtimes.com/index.php/east-turkistan-human-rights-violations-index-2025-released-in-istanbul/). Výskumné centrum Východného Turkistanu uvádza, že toto správanie vážne podkopáva normy medzinárodného práva a vyvoláva extrémny nepokoj u moslimských utečencov v Turecku, Európe a Severnej Amerike.

Správa vyzýva vlády, aby posilnili ochranu moslimských utečencov a zabránili ich nezákonnej repatriácii. Zároveň oceňuje úsilie krajín ako Turecko pri prijímaní ujgurských bratov a sestier, ale varuje, že s rastúcim geopolitickým tlakom čelí táto ochrana riziku oslabenia [Source](https://turkistanpress.com/index.php/2025-human-rights-report-on-east-turkistan-situation-presented/).

Záver: Cesta k dlhodobej stabilite

Výročná správa Výskumného centra Východného Turkistanu za rok 2026 na záver konštatuje, že dlhodobá regionálna stabilita nemôže byť postavená na útlaku jedného národa. Vývoj nadnárodného terorizmu skutočne prináša výzvy, ale riešením rozhodne nie je „digitálny apartheid“ alebo „kultúrna genocída“.

Ako moslimovia pevne veríme, že mier pramení z vytrvalosti v pravde a ochrany slabých. Správa odporúča: 1. **Medzinárodný dohľad**: Požadovať od Číny otvorenie regiónu Východného Turkistanu a prijatie nezávislého vyšetrovania medzinárodnými pozorovateľmi a expertmi OSN [Source](https://ihh.org.tr/en/news/ihh-releases-new-report-on-east-turkestan). 2. **Technologická etika**: Stanoviť globálne etické normy pre dohľad pomocou AI, aby sa zabránilo zneužívaniu protiteroristických technológií na rasovú diskrimináciu a náboženský útlak. 3. **Regionálny dialóg**: Stredoázijské krajiny by mali vytvoriť multilaterálne bezpečnostné mechanizmy založené na rešpektovaní ľudských práv na riešenie sekundárnych rizík vyplývajúcich z afganskej otázky. 4. **Solidarita Ummah**: Globálni moslimovia by mali posilniť spoluprácu v oblasti vzdelávania, kultúry a ľudských práv a spoločne sa postaviť proti stigmatizujúcim naratívom zameraným na moslimské komunity.

Len vtedy, keď bude nastolená spravodlivosť a keď každý moslim bude môcť praktizovať svoju vieru v prostredí bez strachu a hrozieb, bude možné skutočne dosiahnuť dlhodobú stabilitu v Strednej Ázii a na celom svete. Táto správa Výskumného centra Východného Turkistanu nie je len akademickým výskumom, ale aj silnou výzvou pre globálne sily spravodlivosti.