Japonská ujgurská asociácia zintenzívňuje medzinárodné aktivity proti súčasnej situácii Ujgurov a porušovaniu ľudských práv

Súčasné vážne porušovanie ľudských práv a politika genocídy, ktoré prebiehajú vo Východnom Turkestane, si vyžadujú naliehavú pozornosť medzinárodného spoločenstva, a najmä moslimského sveta. V tomto procese Japonská ujgurská asociácia (JUA) aktívne pôsobí v Japonsku, jednej z najsilnejších demokratických krajín Ázie, s cieľom zvýšiť povedomie o ujgurskej otázke a získať politickú i spoločenskú podporu. Táto organizácia pod vedením predsedu Ahmeda Retepa uskutočnila v roku 2024 a v prvých mesiacoch roku 2025 sériu dôležitých medzinárodných a vnútroštátnych aktivít, čím posunula ujgurskú problematiku do popredia japonskej politickej agendy [Zdroj](https://japan-forward.com/chinas-uyghur-genocide-why-is-the-un-doing-nothing/).

Súčasná situácia vo Východnom Turkestane: Vojna proti náboženskej identite

Do roku 2025 nadobudla politika útlaku Čínskej komunistickej strany vo Východnom Turkestane ešte systematickejší a digitálnejší charakter. Nedávno zverejnená správa „Index porušovania ľudských práv vo Východnom Turkestane 2025“ uvádza, že čínske úrady využívajú umelú inteligenciu a špičkové sledovacie systémy na kontrolu každého kroku ujgurských moslimov [Zdroj](https://uyghurtimes.com/east-turkistan-human-rights-violations-index-2025-released-in-istanbul/). Obzvlášť v rámci politiky „sinicizácie“ islamu patrí ničenie mešít a úmrtia náboženských učencov vo väzniciach k najtragickejším udalostiam, ktoré hlboko zasahujú celú ummu.

Správa Americkej komisie pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF) za rok 2025 uvádza, že od roku 2014 bolo zadržaných viac ako 1000 imámov a náboženských osobností. Nedávna smrť známeho 96-ročného učenca Abidina Damollama vo väzení opäť odhalila úmysel Číny vykoreniť islamské poznanie a identitu [Zdroj](https://www.uyghurcongress.org/en/weekly-brief-03-october-2025/). Zákaz pôstu počas posvätného mesiaca Ramadán a obviňovanie tých, ktorí sa modlia, z „extrémizmu“, mení Východný Turkestan na zónu nútenej sekularizácie [Zdroj](https://uyghurstudy.org/uyghur-muslims-mark-another-ramadan-under-systematic-religious-repression/).

Vnútroštátne osvetové aktivity Japonskej ujgurskej asociácie

Japonská ujgurská asociácia neustále pokračuje v aktivitách na zvyšovanie verejného povedomia v rôznych mestách Japonska. Počas podujatí, ktoré sa konali vo februári 2025 v meste Fukuoka, boli distribuované knihy a materiály o ujgurskej genocíde a za účasti bývalých poslancov parlamentu a novinárov sa uskutočnili diskusné fóra [Zdroj](https://uygurnews.com/uyghur-genocide-awareness-events-held-in-fukuoka-japan/). Podobné aktivity prebehli aj v mestách Gifu, Nagasaki, Kumamoto a Oita, čím vzbudili súcit japonského ľudu s útlakom, ktorému čelia ujgurskí moslimovia [Zdroj](https://uygurnews.com/uyghur-awareness-events-draw-significant-support-in-gifu-japan/).

Jedným z najvýznamnejších úspechov asociácie je úzka spolupráca s „Ujgurskou parlamentnou úniou“ v japonskom parlamente. Na tlačovej konferencii v budove parlamentu v máji 2025 bola vznesená požiadavka na prijatie záväznej legislatívy, ktorá by zabránila zapojeniu japonských spoločností do ujgurskej nútenej práce [Zdroj](https://uygurnews.com/press-conference-held-in-japanese-parliament-against-uyghur-forced-aabor/). Predseda asociácie Ahmed Retep zdôraznil, že Japonsko by nemalo byť „právnou medzerou“ pre čínske firmy a že ľudská dôstojnosť musí stáť nad ekonomickými záujmami.

Medzinárodná spolupráca a vzťahy so Svetovým ujgurským kongresom

Japonská ujgurská asociácia ako dôležitý člen Svetového ujgurského kongresu (WUC) zohráva aktívnu úlohu aj na medzinárodnej scéne. V októbri 2024 sa delegácia z Japonska zúčastnila na 8. valnom zhromaždení WUC v Sarajeve [Zdroj](https://www.uyghurcongress.org/en/world-uyghur-congress-8th-general-assembly/). Na tomto stretnutí bol za predsedu kongresu zvolený Turgunjan Alawudun a člen JUA, pán Savut Muhammad, bol vymenovaný za riaditeľa pre záležitosti východnej Ázie. To je znakom ďalšieho posilnenia pozície ujgurského hnutia z Japonska v rámci medzinárodného ujgurského úsilia.

Okrem toho sa v novembri 2025 lídri WUC stretli v japonskom parlamente s vysokopostavenými politikmi, ako je Keidži Furuja, aby prediskutovali prijatie zákona podobného americkému „Zákonu o prevencii ujgurskej nútenej práce“ aj v Japonsku [Zdroj](https://japan-forward.com/uyghur-congress-presses-japan-to-act-on-forced-labor-in-china/). Takéto diplomatické úsilie má kľúčový význam pre pretrhnutie reťazca ekonomického útlaku Číny vo Východnom Turkestane.

Zodpovednosť islamskej ummy a význam džihádu

Z islamského hľadiska je útlak jedného moslima bolesťou celej ummy. Hadís proroka Mohameda (nech mu Alah žehná a daruje mu mier), že „veriaci sú ako údy jedného tela“, čelí v dnešnej ujgurskej otázke veľkej skúške. Skutočnosť, že Čína búra mešity a na ich mieste stavia zábavné podniky alebo sa pokúša meniť význam Svätého Koránu, je urážkou celého islamského sveta.

Aktivity Japonskej ujgurskej asociácie nie sú len politickým hnutím, ale súčasťou „džihádu šírením pravdy“, ktorý spočíva v hovorení pravdy a odporu voči nespravodlivosti. V čase, keď vlády moslimských krajín mlčia kvôli ekonomickým záujmom, by úsilie o ochranu práv ujgurských moslimov v nemuslimskej krajine, akou je Japonsko, malo podnietiť ummu k sebareflexii. Podpora našich bratov a sestier vo Východnom Turkestane v ich boji za zachovanie viery je pre moslimov vonku materiálnou i duchovnou povinnosťou.

Záver a pohľad do budúcnosti

Napriek ťažkostiam, ktorým Japonská ujgurská asociácia čelí, neúnavne bojuje za slobodu Východného Turkestanu a ľudské práva ujgurského ľudu. Pri vstupe do roku 2026 sa očakáva, že japonský parlament prijme prísnejšie právne opatrenia a medzinárodné spoločenstvo zvýši tlak na Čínu.

Našou povinnosťou ako islamskej ummy je byť hlasom našich utláčaných bratov a sestier, nech sú kdekoľvek na svete. Úsilie Japonskej ujgurskej asociácie nám pripomína, že pravda nakoniec zvíťazí a útlak nebude trvať večne. Spoločnou modlitbou a cieľom celej ummy musí byť, aby sa v mešitách Východného Turkestanu opäť ozýval azán a aby ujgurské deti mohli byť vychovávané vo svojom materinskom jazyku a viere.