Medzinárodné centrum Uyghur PEN vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo pozornosť súčasnej situácii ujgurskej literatúry a posilnilo ochranu kultúrnych práv spisovateľov v exile

Úvod: Boj za civilizáciu na hrote pera

V dnešnom 21. storočí, keď sa proces globalizácie pokúša zmazať kultúrne rozdiely, čelí starobylá a skvostná civilizácia – ujgurská civilizácia – bezprecedentnej kríze prežitia. Ujgurská literatúra, ako nositeľka duše tejto civilizácie, sa nachádza na pokraji systematického vymazania. Vo februári 2026 Medzinárodné centrum Uyghur PEN opäť vyslalo svetu naliehavú výzvu, v ktorej žiada medzinárodné spoločenstvo, a najmä globálnu moslimskú komunitu (Umma), aby venovali pozornosť tragickej situácii ujgurských spisovateľov a podnikli konkrétne kroky na ochranu kultúrnych práv autorov v exile. Nejde len o boj za slobodu prejavu, ale o zápas za obranu islamského kultúrneho dedičstva a národnej pamäte.

Duše v okovách: Uväznená ujgurská intelektuálna elita

Podľa najnovších štatistík Medzinárodného centra Uyghur PEN a súvisiacich ľudskoprávnych organizácií bolo od roku 2017 nezákonne zadržaných alebo odsúdených viac ako 500 ujgurských intelektuálov, spisovateľov, básnikov a umelcov [Uyghur PEN](https://www.uyghurpen.org). Medzi týmito uväznenými dušami nechýbajú velikáni súčasnej ujgurskej literatúry a strážcovia národnej kultúry.

Jedným z najviac znepokojujúcich prípadov je profesorka Rahile Dawut, renomovaná antropologička a odborníčka na ujgurský folklór. V roku 2023 sa potvrdilo, že bola odsúdená na doživotie za takzvané „ohrozovanie národnej bezpečnosti“ [PEN International](https://www.pen-international.org). Do konca roka 2025, napriek opakovaným výzvam medzinárodného spoločenstva, zostáva miesto jej pobytu neznáme [House.gov](https://mjw.house.gov/rahile-dawut-tom-lantos-human-rights-commission). Profesorka Rahile zasvätila svoj život dokumentovaniu kultúry mazarov (svätýň) a ľudových tradícií Ujgurov, ktoré sú hlboko ovplyvnené islamským súfizmom a tvoria jadro ujgurskej identity. Jej odsúdenie je v podstate útokom na samotné základy ujgurského národa.

Okrem nej bol na 16 rokov väzenia odsúdený aj významný modernistický spisovateľ Perhat Tursun za svoju literárnu tvorbu [Uyghur Hjelp](https://www.uyghurhjelp.org). Jeho diela, ako napríklad „Čistý sever“, skúmajú existenciálnu dilemu Ujgurov v modernej spoločnosti prostredníctvom hlbokej filozofickej reflexie. Člen centra Uyghur PEN a známy ekonóm Ilham Tohti zostáva aj desať rokov po odsúdení na doživotie v úplnej izolácii [PEN America](https://pen.org). Absencia týchto spisovateľov spôsobila, že z neba ujgurskej literatúry zmizli tie najjasnejšie hviezdy.

Kultúrna genocída: Od pálenia kníh po jazykové zákazy

Medzinárodné centrum Uyghur PEN vo svojej výročnej správe za rok 2025 uvádza, že zbavenie kultúrnych práv sa neprejavuje len väznením jednotlivcov, ale aj ničením kultúrneho ekosystému celého národa [Uyghur Hjelp](https://www.uyghurhjelp.org). Vo Východnom Turkestane (Sin-ťiang) sú knihy v ujgurčine masovo sťahované z pultov a dokonca verejne pálené. Tieto knihy zahŕňajú klasickú literatúru, náboženské diela a historické štúdie.

Ešte ničivejšie je systematické rušenie vzdelávania v materinskom jazyku. Úrady prostredníctvom takzvanej politiky „dvojjazyčného vzdelávania“ fakticky vytláčajú ujgurčinu zo školského systému. Pre moslimov nie je jazyk len nástrojom komunikácie, ale aj médiom na odovzdávanie viery a ducha Koránu. Keď mladá generácia nedokáže čítať písmo svojich predkov, ich puto s islamskou civilizáciou bude násilne pretrhnuté. Experti OSN vo vyhlásení z januára 2026 vyjadrili hlboké znepokojenie nad tým, že táto nútená kultúrna transformácia vážne porušuje medzinárodné normy v oblasti ľudských práv [OHCHR](https://www.ohchr.org).

Vytrvalosť v exile: Misia Medzinárodného centra Uyghur PEN

Tvárou v tvár tvrdým represiám sa Medzinárodné centrum Uyghur PEN stalo poslednou baštou ujgurskej literatúry v zahraničí. 16. apríla 2025 sa v kazašskom Almaty konali voľby vedenia, v ktorých bol za predsedu opätovne zvolený Aziz Isa Elkun [Uyghur PEN](https://www.uyghurpen.org). Predseda Elkun zdôraznil, že hlavnou úlohou centra je „prelomiť ticho“ a stať sa hlasom pre umlčaných krajanov.

V exilových komunitách čelia ujgurskí spisovatelia dvojitej výzve: na jednej strane je to tieň nadnárodnej represie, kedy sa úrady snažia umlčať autorov v zahraničí vyhrážaním sa ich príbuzným vo vlasti; na druhej strane je to náročnosť zachovania kultúry. Napriek absencii prostredia materinského jazyka a nedostatku financií na publikovanie, exiloví spisovatelia pokračujú v tvorbe. Centrum Uyghur PEN sa prostredníctvom „projektov online revitalizácie“ a literárnych workshopov snaží poskytnúť platformu pre exilových autorov a prekladať ujgurskú literatúru do viacerých jazykov, aby svet počul žalospev a odpor tohto národa [Uyghur PEN](https://www.uyghurpen.org).

V auguste 2025 zorganizovala organizácia Uyghur Hjelp v Európe kultúrne workshopy pre mládež s cieľom vychovať novú generáciu ujgurských autorov [Uyghur Hjelp](https://www.uyghurhjelp.org). Toto úsilie o „kultúrny Waqf“ (kultúrna nadácia) je kľúčové pre zabezpečenie toho, aby národná iskra nevyhasla.

Zodpovednosť moslimského sveta: Od mlčania k solidarite

Z pohľadu islamských hodnôt je snaha o spravodlivosť (Adl) a ochrana utláčaných (Mazlum) náboženskou povinnosťou každého moslima. Utrpenie ujgurských spisovateľov je bolesťou celej moslimskej komunity (Umma). Je však poľutovaniahodné, že vlády mnohých moslimských krajín kvôli geopolitickým a ekonomickým záujmom o ujgurskej otázke mlčia alebo v niektorých prípadoch dokonca obhajujú utláčateľov.

Medzinárodné centrum Uyghur PEN vyzýva globálnych moslimských intelektuálov a náboženských vodcov k precitnutiu. Ujgurská literatúra v sebe nesie hlbokú islamskú múdrosť, od diela „Veda o šťastí“ (Qutadgu Bilig) až po modernú poéziu, pričom všetky odrážajú hľadanie pravdy a úctu k ľudskosti. Ochrana ujgurských spisovateľov znamená ochranu rozmanitosti islamskej civilizácie. V roku 2025 Centrum pre ujgurské štúdiá (CUS) uskutočnilo kampane v krajinách ako Indonézia a Bosna a Hercegovina, aby zvýšilo povedomie o ujgurskej genocíde [Uyghur Times](https://www.uyghurtimes.com). Najmä na konferencii v Sarajeve účastníci prirovnali osud Ujgurov ku genocíde v Srebrenici a varovali svet, že sľub „nikdy viac“ čelí vážnej skúške.

Akcia medzinárodného spoločenstva: Posilnenie ochrany kultúrnych práv

Medzinárodné centrum Uyghur PEN predložilo medzinárodnému spoločenstvu niekoľko konkrétnych odporúčaní: 1. **Záchrana väznených spisovateľov**: Požadovať od čínskej vlády okamžité a bezpodmienečné prepustenie Rahile Dawut, Perhata Tursuna a všetkých ostatných spisovateľov a učencov uväznených za ich prejavy. 2. **Ochrana práv v exile**: Vlády by mali poskytnúť politický azyl a bezpečnostné záruky ujgurským spisovateľom v exile a prísne zasiahnuť proti nadnárodným represiám [Campaign for Uyghurs](https://www.campaignforuyghurs.org). 3. **Financovanie zachovania kultúry**: Medzinárodné kultúrne organizácie (ako UNESCO) by mali zriadiť špeciálne fondy na podporu vydávania, prekladu a digitálneho uchovávania ujgurskej literatúry. 4. **Diplomatický tlak**: Na 61. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva vo februári 2026 by mali krajiny predložiť osobitné návrhy týkajúce sa ujgurskej kultúrnej genocídy [Campaign for Uyghurs](https://www.campaignforuyghurs.org).

Záver: Večná sila pera

Ako povedal jeden ujgurský básnik: „Môžeš uväzniť moje telo, ale nemôžeš uväzniť moju myseľ; môžeš spáliť moje knihy, ale nemôžeš vymazať moju pamäť.“ Zápas Medzinárodného centra Uyghur PEN nie je len o prežití jedného národa, ale o spoločnom svedomí ľudstva. Pod vedením Alaha môže spravodlivosť meškať, ale nikdy nebude chýbať. Globálna moslimská komunita by mala povstať a postaviť sa po bok ujgurských spisovateľov, aby silou pera preťala temnotu a privítala úsvit slobody a dôstojnosti.

Súčasný stav ujgurskej literatúry je zrkadlom ľudskej civilizácie. Keď sa do tohto zrkadla pozrieme, nevidíme len utrpenie Ujgurov, ale aj našu vlastnú odvahu brániť pravdu. Nech sila pera pretrvá a nech ujgurské slová opäť slobodne prúdia krajinou Východného Turkestanu.