Medzinárodná sieť Ujgurov v novej správe odhaľuje stupňujúce sa porušovanie ľudských práv v regióne Sin-ťiang a žiada medzinárodné spoločenstvo o naliehavý zásah na ochranu menšín.

Úvod: Volanie o pomoc zo srdca Východného Turkestanu

V súvislosti s narastajúcim systematickým útlakom, ktorý čínske orgány uplatňujú voči moslimskej menšine v regióne Východný Turkestan (oficiálne známom ako Sin-ťiang), vydala **Medzinárodná sieť Ujgurov** vo februári 2026 komplexnú a podrobnú správu o ľudských právach. Táto správa poukazuje na novú a nebezpečnejšiu fázu porušovania ľudských práv. Správa, prichádzajúca v citlivom čase veľkých geopolitických zmien v regióne, potvrdzuje, že to, čo sa deje, nie je len bezpečnostná kampaň, ale pokus o úplné vykorenenie islamskej a kultúrnej identity ujgurského ľudu. Z pohľadu moslimského spoločenstva predstavuje táto správa dokument odsudzujúci nielen páchateľa, ale aj medzinárodné a regionálne mlčanie, ktoré tieto zločiny živí [Amnesty International](https://www.amnesty.org).

Stupňovanie porušovania práv: Správa z roku 2026 monitoruje trpkú realitu

Správa Medzinárodnej siete Ujgurov odhalila desivé čísla naznačujúce, že čínske úrady sa neuspokojili s masovými zadržiavacími tábormi, v ktorých zadržiavali milióny ľudí, ale prešli na stratégiu „otvoreného väzenia“ prostredníctvom komplexného digitálneho dohľadu. Podľa správy viac ako milión Ujgurov stále zostáva vo väzniciach a zadržiavacích centrách pod zavádzajúcimi názvami ako „odborné vzdelávanie“ [Human Rights Watch](https://www.hrw.org).

Správa vysvetlila, že rok 2025 priniesol výrazný nárast nútených presunov pracovnej sily, kde sú tisíce moslimov nútené pracovať v továrňach ďaleko od svojich dedín pri výrobe tovaru pre globálne dodávateľské reťazce, vrátane automobilového sektora a sektora obnoviteľnej energie [Genocide Watch](https://www.genocidewatch.com). Tieto praktiky, ktoré sieť opísala ako „moderné otroctvo“, majú za cieľ rozbiť rodinné väzby a zabrániť prenosu islamských hodnôt z rodičov na deti.

„Sinicizácia islamu“: Vojna proti viere a posvätnostiam

Jedným z najbolestivejších aspektov správy je podrobný opis politiky „sinicizácie islamu“ (počíňštenie islamu). Údaje z terénu a satelitné snímky naznačujú, že približne 16 000 mešít (čo predstavuje 65 % z celkového počtu mešít v regióne) bolo zničených, poškodených alebo premenených na turistické zariadenia a kaviarne [GOV.UK](https://www.gov.uk).

Útlak sa nezastavil pri budovách, ale zasiahol aj ľudí; moslimom je bránené vykonávať najzákladnejšie náboženské rituály, ako je pôst, modlitba, nosenie hidžábu alebo dokonca dávanie islamských mien svojim deťom. Správa zdôrazňuje, že čínske úrady považujú dodržiavanie islamskej identity za druh „náboženského extrémizmu“, ktorý si vyžaduje „prevýchovu“ [Uyghur Study](https://www.uyghurstudy.org). Tento čínsky pohľad predstavuje nehoráznu výzvu pre hodnoty náboženskej slobody zaručené všetkými medzinárodnými dohodami a priamy útok na dôstojnosť moslimského sveta.

Geopolitický postoj: Sklamanie v Organizácii islamskej spolupráce

Medzinárodná sieť Ujgurov ostro kritizovala nedávny postoj Organizácie islamskej spolupráce (OIC). V januári 2026 generálny tajomník organizácie navštívil Peking, kde sa stretol s vysokými čínskymi predstaviteľmi. Rozhovory sa zamerali na posilnenie hospodárskej a politickej spolupráce bez toho, aby sa vážne zaoberali utrpením Ujgurov [World Uyghur Congress](https://www.uyghurcongress.org).

Sieť považuje tento postoj za „zradu zakladajúcich princípov organizácie“, ktorá bola vytvorená na ochranu práv moslimov vo svete. Z redakčného hľadiska viedla závislosť politického rozhodovania niektorých moslimských krajín od ekonomických záujmov s Čínou (ako je iniciatíva Jeden pás, jedna cesta) k ochromeniu kolektívnych islamských krokov, čo ponechalo Ujgurov čeliť svojmu osudu osamote pred čínskym represívnym aparátom [Turkistan Times](https://www.turkistantimes.com).

Nadnárodná represia: Prenasledovanie Ujgurov v zahraničí

Peking sa neuspokojil s vykonávaním útlaku v rámci svojich hraníc, ale rozšíril rozsah svojich operácií na prenasledovanie ujgurských aktivistov a utečecov v iných krajinách, vrátane moslimských štátov. Správa zaznamenala prípady nútenej deportácie viacerých Ujgurov z krajín ako Thajsko vo februári 2025, napriek medzinárodným varovaniam, že po návrate budú vystavení mučeniu [Human Rights Watch](https://www.hrw.org).

Čína využíva svoj ekonomický a politický vplyv na nátlak na vlády, aby vydali disidentov, čo sieť nazýva „nadnárodnou represiou“. Tento vývoj stavia moslimské krajiny pred morálnu a právnu skúšku: Budú dodržiavať zásadu islamského bratstva a chrániť tých, ktorí u nich hľadajú útočisko, alebo podľahnú čínskemu tlaku?

Požiadavky Medzinárodnej siete Ujgurov: Výzva na naliehavý zásah

Sieť uzavrela svoju správu súborom požiadaviek adresovaných medzinárodnému spoločenstvu, na čele s moslimskými krajinami: 1. **Uvalenie ekonomických sankcií:** Zameranie sa na čínske spoločnosti zapojené do nútenej práce v regióne Východný Turkestan. 2. **Kroky v OSN:** Žiadosť o aktiváciu odporúčaní správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z roku 2022, ktorá uviedla, že porušovanie práv môže predstavovať „zločiny proti ľudskosti“ [ISHR](https://www.ishr.ch). 3. **Ochrana utečencov:** Zastavenie všetkých nútených deportácií Ujgurov a poskytnutie bezpečných útočísk. 4. **Islamský diplomatický tlak:** Nevyhnutnosť, aby Organizácia islamskej spolupráce prijala pevný postoj spájajúci ekonomické vzťahy s rešpektovaním práv moslimských menšín.

Záver: Zodpovednosť spoločenstva voči krvácajúcej rane

Správa Medzinárodnej siete Ujgurov za rok 2026 nie je len zoznamom porušení, ale zrkadlom odrážajúcim bolestivú realitu neoddeliteľnej súčasti moslimského sveta. Obrana Ujgurov nie je len politickou otázkou, ale náboženskou a morálnou povinnosťou vyplývajúcou z hodnôt spravodlivosti a rovnosti, ktoré hlása islam. Pokračujúce medzinárodné mlčanie, najmä zo strany moslimského sveta, len povzbudí čínske úrady v pokračovaní ich plánu na vymazanie identity celého národa. Nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo prešlo od fázy „vyjadrovania obáv“ k fáze skutočných činov na ochranu nevinných vo Východnom Turkestane.