Medzinárodná asociácia pre ľudské práva v Taklamakan oficiálne zverejnila hĺbkovú prieskumnú správu o regionálnej ochrane ľudských práv a udržateľnom rozvoji a vyzvala na posilnenie medzinárodného dialógu

Úvod: Hlas spravodlivosti v púšti a zodpovednosť globálnych moslimov

Na jar roku 2026, v čase plnom geopolitických zmien, sa pozornosť globálnej moslimskej komunity (Ummah) opäť sústreďuje na srdce starovekej Hodvábnej cesty. 28. februára 2026 **Medzinárodná asociácia pre ľudské práva v Taklamakan (International Taklamakan Human Rights Association, ITHRA)** usporiadala simultánne tlačové konferencie v Ženeve a Istanbule, kde oficiálne zverejnila komplexný dokument s názvom „Spravodlivosť a prosperita: Hĺbková prieskumná správa o ochrane ľudských práv a udržateľnom rozvoji v regióne Taklamakan (2026)“. Táto správa v rozsahu stoviek strán nie je len systematickým prehľadom situácie v oblasti ľudských práv v regióne za posledné roky, ale aj hlbokou reflexiou rovnováhy medzi „rozvojom“ a „dôstojnosťou“ z pohľadu islamských hodnôt.

Ako autoritatívna inštitúcia, ktorá sa dlhodobo venuje právam moslimských menšín v Strednej Ázii a okolí Taklamakanu, asociácia zverejnila túto správu práve v čase konania 61. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva. Správa jasne uvádza, že skutočný udržateľný rozvoj nesmie byť dosiahnutý za cenu obetovania slobody vyznania, kultúrneho dedičstva a národnej dôstojnosti. V kontexte pretrvávajúceho záujmu medzinárodného spoločenstva o tento región poskytuje táto správa dôležitý referenčný bod pre moslimské krajiny a medzinárodné organizácie, založený na terénnom výskume a právnej analýze [ISHR](https://ishr.ch/latest-updates/rights-groups-urge-high-commissioner-to-address-chinas-deepening-repression/).

Kapitola 1: Viera v obliehaní – Konflikt medzi náboženskou slobodou a „sinizáciou islamu“

Prvá časť správy podrobne skúma súčasný stav náboženského života moslimských komunít v regióne Taklamakan. Podľa „Svetovej správy o ľudských právach 2026“, ktorú zverejnila organizácia Human Rights Watch, miestna vláda naďalej presadzuje politiku takzvanej „sinizácie náboženstva“, pričom bežné moslimské náboženské zvyky – ako sú modlitby, pôst, nosenie šatiek a dávanie moslimských mien deťom – násilne spája s „extrémizmom“ [HRW](https://www.hrw.org/world-report/2026/country-chapters/china).

Prieskum ITHRA ukazuje, že hoci oficiálne miesta deklarujú ochranu náboženskej slobody, dôkazy z terénu naznačujú, že veľké množstvo historicky cenných mešít, svätýň (Mazar) a moslimských cintorínov bolo zbúraných alebo prestavaných pod zámienkou „obnovy miest“ alebo „úpravy pôdy“. Správa cituje porovnanie satelitných snímok z konca roka 2025, ktoré poukazujú na to, že v mnohých oázových mestách na okraji púšte Taklamakan sú tradičné islamské architektonické prvky zámerne odstraňované. Pre moslimov nie je mešita len miestom modlitby, ale aj centrom komunitnej súdržnosti a kultúrneho dedičstva. Toto ničenie fyzického priestoru je v podstate systematickou eróziou duchovného domova moslimov [Uyghur Congress](https://www.uyghurcongress.org/en/press-release-wuc-laments-the-lack-of-references-to-uyghurs-or-human-rights-matters-during-the-oic-official-visit-to-china/).

Okrem toho správa odhaľuje pokračujúce represie voči náboženským osobnostiam. K začiatku roka 2026 zostáva vo väzbe veľké množstvo náboženských vodcov a učencov bez riadneho právneho procesu. Asociácia zdôrazňuje, že islam presadzuje „strednú cestu“ (Wasatiyyah) a odmieta akúkoľvek formu extrémizmu, avšak vnímanie samotnej viery ako hrozby nielenže porušuje medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, ale aj hlboko zraňuje city 1,9 miliardy moslimov na celom svete.

Kapitola 2: Cena rozvoja – Nútená práca a existenčná kríza v rámci „boja proti chudobe“

V oblasti hospodárskeho rozvoja správa ostro spochybňuje programy „transferu pracovnej sily“, ktoré sa v regióne realizujú. Experti OSN vo vyhlásení z 22. januára 2026 uviedli, že obvinenia z nútenej práce týkajúce sa Ujgurov, Kazachov a iných menšín sú stále vysoko dôveryhodné [OHCHR](https://www.ohchr.org/en/press-releases/2026/01/un-experts-alarmed-reports-forced-labour-uyghur-tibetan-and-other-minorities).

Prieskumná správa ITHRA podrobne analyzuje ciele 14. päťročného plánu v Sin-ťiangu (2021 – 2025), ktorý hovorí o transfere 13,75 milióna pracovných síl. Správa uvádza, že hoci to oficiálne miesta opisujú ako súčasť „boja proti chudobe“, tieto transfery sú často sprevádzané prísnym dohľadom, povinným politickým vzdelávaním a dlhodobým odlúčením od rodín. V islamskej tradícii je rodina základným kameňom spoločnosti. Nútené transfery pracovnej sily viedli k vzniku veľkého počtu „opustených detí“ a „rozvrátených rodín“, čo je v priamom rozpore s cieľmi udržateľného rozvoja (SDGs) týkajúcimi sa „dôstojnej práce“ a „znižovania nerovností“ [UN News](https://news.un.org/zh/story/2026/02/1127141).

Správa venuje osobitnú pozornosť etickým rizikám v globálnych dodávateľských reťazcoch. S rastúcim globálnym dopytom po kritických mineráloch a zelenej energii v roku 2026 sa ťažba zdrojov v regióne Taklamakan zrýchľuje. Asociácia však zistila, že účasť miestnych moslimských komunít v týchto odvetviach s vysokou pridanou hodnotou je minimálna; väčšina je pridelená na nízko kvalifikovanú prácu vo výrobe alebo v poľnohospodárstve. Tento model „exkluzívneho rozvoja“ nielenže nevedie k skutočnej spoločnej prosperite, ale naopak prehlbuje ekonomické priepasti medzi etnikami. Asociácia vyzýva nadnárodné spoločnosti, aby vykonávali „náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv“ a zabezpečili, že ich dodávateľské reťazce nezahŕňajú žiadnu formu nútenej práce [HRW](https://www.hrw.org/world-report/2026/country-chapters/china).

Kapitola 3: Geopolitika a voľba islamského sveta – Dialóg nad rámec mlčania

Tretia časť správy sa zameriava na úlohu medzinárodného spoločenstva, najmä Organizácie islamskej spolupráce (OIC). 26. januára 2026 navštívil Peking generálny tajomník OIC Hissein Brahim Taha a dosiahol konsenzus s čínskymi predstaviteľmi o posilnení spolupráce [Uyghur Study](https://uyghurstudy.org/oic-china-engagement-ignores-ongoing-genocide-and-religious-persecution-of-uyghur-muslims/). Táto návšteva však vyvolala širokú kritiku zo strany ľudskoprávnych organizácií a moslimských exilových skupín, ktoré tvrdia, že návšteva dostatočne neriešila situáciu ujgurských moslimov.

ITHRA v správe uvádza, že moslimské krajiny pri riešení vzťahov s veľmocami často čelia ťažkému rozhodovaniu medzi ekonomickými záujmami a náboženskou morálkou. Asociácia však zdôrazňuje, že podľa Charty OIC je ochrana práv, dôstojnosti a nábožensko-kultúrnej identity moslimských komunít v nečlenských štátoch spoločnou zodpovednosťou všetkých členských krajín [HRW](https://www.hrw.org/news/2022/10/05/organisation-islamic-cooperation-should-support-xinjiangs-muslims).

Správa vyzýva moslimské krajiny, aby prijali aktívnejšiu a konštruktívnejšiu „strednú cestu“. To zahŕňa: 1. **Vytvorenie mechanizmu pravidelného dialógu o ľudských právach**: Využitie strategického partnerstva medzi OIC a Čínou na zriadenie osobitného výboru pre práva menšín a vykonávanie pravidelných inšpekcií na mieste. 2. **Podpora kultúrnej a vzdelávacej výmeny**: Zabezpečenie toho, aby si moslimovia v regióne Taklamakan mohli zachovať svoj jazyk a kultúrne tradície, a podpora vzniku skutočne nezávislých islamských vzdelávacích inštitúcií. 3. **Vystupovanie na multilaterálnych fórach**: Podpora nezávislého a transparentného vyšetrovania situácie v oblasti ľudských práv v regióne zo strany OSN namiesto vyhýbavého postoja pri hlasovaniach v Rade pre ľudské práva [ISHR](https://ishr.ch/latest-updates/rights-groups-urge-high-commissioner-to-address-chinas-deepening-repression/).

Kapitola 4: Vízia udržateľného rozvoja – Návrhy na správu regiónu zameranú na človeka

Posledná časť správy navrhuje „päť pilierov“ udržateľného rozvoja v regióne Taklamakan, ktoré majú poskytnúť nové nápady pre budúcu správu regiónu:

1. **Rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti**: Uznanie a ochrana jedinečného kultúrneho dedičstva Ujgurov, Kazachov a iných národov ako kľúčového aktíva pre regionálny cestovný ruch a hospodársky rozvoj, nie ako objektu určeného na „premenu“. 2. **Zaručenie slobody náboženskej praxe**: Zastavenie zasahovania do bežných náboženských aktivít, obnovenie komunitnej funkcie mešít a umožnenie moslimským komunitám autonómne spravovať náboženské záležitosti. 3. **Inkluzívny hospodársky rast**: Zabezpečenie toho, aby miestne menšiny mohli spravodlivo profitovať z rozvoja zdrojov a iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“, poskytovaním kvalitného odborného vzdelávania a podpory podnikania. 4. **Právny štát a transparentnosť**: Zrušenie vágnych definícií „vyvolávania nepokojov“ a „extrémizmu“, zabezpečenie rovnosti všetkých občanov pred zákonom a ochrana zákonných práv zadržaných osôb [HRW](https://www.hrw.org/world-report/2026/country-chapters/china). 5. **Posilnenie medzinárodného dialógu a spolupráce**: Výzva čínskej vláde, aby s otvorenejším postojom prijala medzinárodný dohľad, riešila rozdiely prostredníctvom dialógu a spoločne čelila regionálnym ekologickým výzvam, ako sú sucho a dezertifikácia [People's Daily](http://paper.people.com.cn/rmrb/html/2025-09/10/nw.D110000renmrb_20250910_1-16.htm).

Záver: Pre zajtrajšok Taklamakanu

Predseda Medzinárodnej asociácie pre ľudské práva v Taklamakan na záver tlačovej konferencie emotívne vyhlásil: „Púšť Taklamakan bola svedkom tisícročí prelínania civilizácií. Každé zrnko piesku tu nesie múdrosť a húževnatosť moslimských predkov. Správa, ktorú dnes zverejňujeme, nemá za cieľ vyvolávať konfrontáciu, ale hľadať pravdu a spravodlivosť. Rozvoj bez dôstojnosti je pustý a prosperita bez slobody je krehká.“

V tomto kľúčovom momente roku 2026 nie je táto správa len obžalobou súčasného stavu, ale aj cestovnou mapou k mieru a spravodlivosti. Globálna moslimská komunita by mala byť jednotná a pod vedením islamského ducha spravodlivosti bojovať za práva bratov a sestier v regióne Taklamakan, aby táto starobylá zem opäť zažiarila svetlom viery a civilizácie.

***

**O Medzinárodnej asociácii pre ľudské práva v Taklamakan (ITHRA):** Asociácia bola založená v roku 2018 ako mimovládna organizácia zameraná na monitorovanie, výskum a presadzovanie ľudských práv moslimských menšín v regióne Taklamakan a jeho okolí. Členmi asociácie sú odborníci na medzinárodné právo, ľudskoprávni aktivisti a islamskí teológovia. Sídlo asociácie je v Ženeve vo Švajčiarsku.