Výskumné centrum pre Východný Turkestan v novej štúdii odhaľuje geopolitické výzvy regiónu a ich vplyv na stabilitu

Úvod: Volanie zo srdca Istanbulu k svedomiu národa

V kontexte rýchlych geopolitických zmien, ktoré zasahujú srdce Ázie, vydalo **Výskumné centrum pre Východný Turkestan** (ETRC) v spolupráci so Združením pre monitorovanie ľudských práv vo Východnom Turkestane komplexnú strategickú štúdiu a výročný index pre rok 2025. Tieto dokumenty boli predstavené na konferencii na vysokej úrovni, ktorá sa konala v kultúrnom centre „Neslişah Sultan“ v istanbulskej štvrti Fatih 16. februára 2026 [Turkistan Press](https://turkistanpress.com/ar/news-details/2025-human-rights-report-on-east-turkistan-situation-presented/4567). Táto štúdia prichádza v kritickom čase, kedy otázka Východného Turkestanu už nie je len izolovaným prípadom ľudských práv, ale stala sa základným kameňom geopolitického konfliktu medzi veľmocami a skúškou schopnosti islamského národa chrániť svoju identitu tvárou v tvár technologickej a politickej hegemónii.

Štúdia potvrdzuje, že rok 2025 priniesol kvalitatívny posun v metódach čínskeho útlaku. Orgány prešli od tradičnej byrokratickej kontroly k integrovanému systému založenému na umelej inteligencii a automatizovanom dohľade, čo ohrozuje stabilitu celého regiónu [Uyghur Times](https://uyghurtimes.com/east-turkistan-human-rights-violations-index-2025-released-in-istanbul/).

Geopolitický posun: Východný Turkestan ako tepna „Stredného koridoru“

Štúdia ETRC poukazuje na to, že strategická poloha regiónu z neho urobila centrum medzinárodných projektov prepojenia, predovšetkým „Stredného koridoru“ (Middle Corridor), ktorý spája Čínu s Európou cez Strednú Áziu a Turecko. Do roku 2026 sa tento koridor stal strategickou nevyhnutnosťou na obídenie nepokojov na tradičných obchodných trasách [The Astana Times](https://astanatimes.com/2025/02/ots-secretary-general-2025-will-be-year-of-deeper-integration-among-turkic-states/).

Z islamskej geopolitickej perspektívy štúdia uvádza, že Čína sa snaží premeniť Východný Turkestan na pevnú hospodársku a vojenskú základňu, čo jej poskytuje bezprecedentný vplyv na moslimské krajiny Strednej Ázie. Táto expanzia nemá za cieľ len zabezpečenie energetických zdrojov, ale usiluje sa o vytvorenie novej geopolitickej reality, ktorá marginalizuje islamskú identitu regiónu v prospech komplexnej „sinicizácie“. Štúdia varuje, že stabilita regiónu je spojená s rešpektovaním práv pôvodného obyvateľstva a že ignorovanie historických krívd nevyhnutne povedie k sociálnym nepokojom, ktoré môžu destabilizovať bezpečnosť globálnych energetických koridorov [SpecialEurasia](https://www.specialeurasia.com/2025/12/21/central-asia-geopolitical-risk-2026/).

Vojna proti identite: „Sinicizácia islamu“ a ničenie viery

Štúdia venuje značný priestor tomu, čo opisuje ako „totálnu vojnu proti islamu“ vo Východnom Turkestane. Podľa údajov zdokumentovaných do začiatku roka 2026 čínske úrady pokračovali v politike ničenia islamských pamiatok, pričom správy naznačujú zbúranie alebo zatvorenie viac ako 16 000 mešít a náboženských zariadení [Uyghur Congress](https://www.uyghurcongress.org/en/munich-declaration-of-the-east-turkistan-uyghur-national-summit-uyghur-youth-summit-of-2025/).

Výskumníčka Zehranur Ertik pri prezentácii výročného indexu odhalila, že rok 2025 priniesol eskaláciu v kriminalizácii každodenných náboženských praktík. Modlitba, pôst a dokonca aj vlastnenie Koránu sú klasifikované ako dôkazy „extrémizmu“ [Turkistan Press](https://turkistanpress.com/ar/news-details/2025-human-rights-report-on-east-turkistan-situation-presented/4567). Tieto politiky sa nezameriavajú len na jednotlivcov, ale snažia sa prerušiť duchovné puto medzi moslimami vo Východnom Turkestane a zvyškom islamského sveta, čo predstavuje priamu výzvu pre princípy islamskej solidarity.

Digitálny útlak 2026: Veľké väzenie poháňané umelou inteligenciou

Jedným z najvýznamnejších zistení štúdie je vývoj digitálneho sledovacieho systému. V roku 2025 Čína prešla do fázy „prediktívneho dohľadu“ s využitím algoritmov umelej inteligencie, ktoré analyzujú sociálne správanie s cieľom predpovedať akékoľvek náznaky politického nesúhlasu alebo náboženskej identity [Uyghur Times](https://uyghurtimes.com/east-turkistan-human-rights-violations-index-2025-released-in-istanbul/).

Tento digitálny systém, ktorý štúdia označuje ako „digitálny gulag“, premenil mestá vo Východnom Turkestane na väznice pod holým nebom. Pohyb osôb je obmedzovaný na základe „systému sociálneho kreditu“ prepojeného s lojalitou ku komunistickej strane. Štúdia zdôrazňuje, že tento represívny model sa začína exportovať do iných krajín, čo ohrozuje verejné slobody v islamskom svete i mimo neho a robí z Východného Turkestanu desivý model toho, ako môžu dopadnúť spoločnosti bez medzinárodného dohľadu [Human Rights Watch](https://www.hrw.org/world-report/2026/country-chapters/china).

Organizácia turkických štátov: Medzi národnou solidaritou a geopolitickým tlakom

Štúdia sa zaoberá aj rastúcou úlohou **Organizácie turkických štátov** (OTS) a jej vplyvom na otázku Východného Turkestanu. V roku 2025 organizácia spustila formát „OTS+“ na posilnenie spolupráce s veľmocami ako Čína a Rusko, čo vytvorilo jemnú rovnováhu medzi ekonomickými záujmami a národnými či náboženskými väzbami [1520 International](https://1520international.com/ots-plus-format-cooperation-russia-china/).

Štúdia uvádza, že Turecko sa pod vedením prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana snaží podnietiť organizáciu k aktívnejšej úlohe pri zaisťovaní regionálnej stability s dôrazom na ochranu práv turkických národov [Türkiye Today](https://www.turkiyetoday.com/politics/turkish-president-calls-for-turkic-states-to-play-stronger-role-in-regional-security-6789/). Zároveň však varuje, že podľahnutie čínskym ekonomickým sľubom by mohlo oslabiť jednotný postoj organizácie, a vyzýva na spoločnú turecko-islamskú stratégiu, ktorá vyváži geopolitické záujmy s etickými princípmi.

Medzinárodné dôsledky: Východný Turkestan ako ohnisko globálneho konfliktu

Na medzinárodnej úrovni štúdia potvrdzuje, že otázka Východného Turkestanu sa stala kľúčovým nástrojom v americko-čínskom súperení. V roku 2025 boli prijaté nové medzinárodné zákony uvaľujúce sankcie na spoločnosti zapojené do nútenej práce v regióne [Human Rights Watch](https://www.hrw.org/world-report/2026/country-chapters/china).

Štúdia varuje, že pokračovanie represívnej politiky Číny môže viesť k jej medzinárodnej izolácii, čo negatívne ovplyvní globálne dodávateľské reťazce, najmä v technologickom sektore a sektore obnoviteľnej energie, ktoré sú silne závislé od zdrojov z Východného Turkestanu. Z pohľadu islamského národa štúdia vidí v tomto konflikte príležitosť pre moslimské krajiny zohrať úlohu spravodlivého sprostredkovateľa, ktorý zabezpečí práva moslimov bez toho, aby sa dostal do úplnej závislosti od ktoréhokoľvek z bojujúcich pólov [Trends Research](https://trendsresearch.org/insight/political-strategic-economic-prospects-2026/).

Odporúčania a záver: Smerom ku komplexnej islamskej stratégii

Výskumné centrum pre Východný Turkestan uzavrelo svoju štúdiu súborom odporúčaní pre rozhodovacie orgány v islamskom svete, pričom zdôraznilo, že mlčanie už nie je strategickou možnosťou. Štúdia vyzvala na: 1. **Aktiváciu islamskej diplomacie:** prostredníctvom Organizácie islamskej spolupráce s cieľom tlačiť na prístup nezávislých medzinárodných pozorovateľov do regiónu [IHH](https://ihh.org.tr/en/news/ihh-releases-new-report-on-east-turkestan). 2. **Dokumentáciu a archiváciu:** podporu výskumných inštitúcií pri dokumentovaní porušovania práv. 3. **Ekonomickú nezávislosť:** zníženie závislosti od projektov, ktoré prispievajú k potláčaniu islamskej identity Východného Turkestanu.

Otázka Východného Turkestanu, ako ukazuje štúdia z roku 2026, je skutočnou skúškou dôstojnosti islamského národa. Regionálna a medzinárodná stabilita sa nedosiahne útlakom a núteným vysídľovaním, ale spravodlivosťou a uznaním legitímnych práv ľudu Východného Turkestanu na život v dôstojnosti a slobode pod ochranou ich starobylej islamskej identity [East Turkistan Government in Exile](https://east-turkistan.net/etge-marks-76-years-of-chinas-occupation-of-east-turkistan/).