Aktivity na džihádistických fórach sú pod prísnym dohľadom medzinárodných bezpečnostných agentúr po náraste extrémistickej digitálnej propagandy a náborových snáh online

Digitálna Fitna: Komunita v obležení

K februáru 2026 sa globálna moslimská komunita, alebo Umma, nachádza na neistom rázcestí v digitálnom veku. Virtuálne prostredie, kedysi nádejná cesta pre *Dawah* (pozvanie k islamu) a komunitné prepojenie, sa čoraz viac stáva bojiskom. Na jednej strane okrajové extrémistické prvky naďalej zneužívajú digitálne fóra na šírenie skreslenej verzie *Džihádu*, zasievajú *Fitnu* (rozpor) a zameriavajú sa na zraniteľnú mládež pomocou sofistikovanej propagandy. Na druhej strane medzinárodné bezpečnostné agentúry zintenzívnili sledovanie moslimských digitálnych priestorov, pričom často využívajú plošnú taktiku, ktorá ohrozuje občianske slobody a súkromie miliónov nevinných veriacich.

Nedávne správy Bezpečnostnej rady OSN z februára 2026 zdôrazňujú „multipolárnu a čoraz zložitejšiu“ hrozbu zo strany pridružených skupín Al-Káidy a ISIL, najmä v západnej Afrike, Saheli a južnej Ázii [Zdroj](https://www.un.org/securitycouncil/s/2026/44). Toto oživenie nie je len fyzické, ale hlboko digitálne, pretože tieto skupiny využívajú vznikajúce technológie na obchádzanie tradičných protiteroristických opatrení. Pre Ummu to predstavuje dvojitú krízu: privlastnenie si posvätnej terminológie tými, ktorí hľadajú skazu, a následnú marginalizáciu komunity globálnym bezpečnostným aparátom, ktorý často nedokáže rozlíšiť medzi náboženskou praxou a radikalizáciou.

Technologická sofistikovanosť: AI a skresľovanie viery

Nárast extrémistickej digitálnej propagandy pozorovaný začiatkom roka 2026 sa vyznačuje bezprecedentnou úrovňou technologickej sofistikovanosti. Extrémistické naratívy sa už neobmedzujú len na nejasné fóra nízkej kvality, ale sú teraz zosilňované generatívnou umelou inteligenciou (AI). Podľa výskumu Global Network on Extremism and Technology (GNET) začali stúpenci IS využívať spravodajské vysielania generované AI, ktoré obsahujú realistických avatarov prinášajúcich správy vo viacerých jazykoch s dokonalou synchronizáciou pier [Zdroj](https://gnet-research.org/2024/05/09/ai-powered-jihadist-news-broadcasts-a-new-trend-in-pro-is-propaganda-production/).

Tento „mediálny džihád“ je priamym útokom na intelektuálne a duchovné blaho mládeže. Používaním AI na preklad zložitých ideologických textov do prístupného, krátkeho obsahu pre platformy ako TikTok a Telegram sa tieto skupiny pokúšajú obísť tradičných strážcov islamského poznania – *Ulamu* (učencov). Centrum Soufan v januári 2026 poznamenalo, že bariéry vstupu pre vytváranie vysoko účinnej propagandy zmizli, čo umožňuje aj malým, decentralizovaným bunkám produkovať obsah, ktorý konkuruje profesionálnym médiám [Zdroj](https://thesoufancenter.org/trends-in-terrorism-whats-on-the-horizon-in-2026/). Z moslimskej perspektívy ide o hlbokú teologickú výzvu. Koncept *Džihádu* – ktorý je vo svojej najvyššej forme vnútorným bojom za sebazdokonaľovanie a obranu utláčaných – sa redukuje na digitálnu komoditu používanú na lákanie izolovaných a poškodených na cestu *Bughat* (vzbúry) a nezmyselného násilia.

Bdelé oko: Sledovanie a riziko islamofóbie

V reakcii na tento digitálny nárast medzinárodné bezpečnostné agentúry zvýšili svoje monitorovacie úsilie na úroveň, akú sme nevideli od vrcholu éry po 11. septembri. Správa Europolu o situácii a trendoch v oblasti terorizmu (TE-SAT) za rok 2025 odhalila výrazný nárast zatknutí súvisiacich s online džihádistickou aktivitou, s osobitným zameraním na realitu „on-life“, kde sú digitálne a fyzické životy neoddeliteľne prepojené [Zdroj](https://eucrim.eu/news/europol-te-sat-2025/). V novembri 2025 viedol veľký „Referral Action Day“ pod vedením Europolu k odstráneniu viac ako 5 000 odkazov na džihádistický obsah, z ktorých veľká časť bola umiestnená na herných platformách navštevovaných maloletými [Zdroj](https://www.europa.eu/newsroom/europol-and-partner-countries-combat-online-radicalisation-on-gaming-platforms/).

Hoci je odstránenie násilného obsahu spoločným cieľom, metódy používané západnými agentúrami vyvolávajú v Umme vážne obavy. Predĺženie platnosti oddielu 702 zákona o sledovaní zahraničných spravodajských služieb (FISA) v Spojených štátoch do roku 2026 umožňuje pokračujúci zber údajov o komunikácii zahraničných cieľov bez súdneho príkazu, čo často zasahuje aj súkromné správy nevinných moslimov žijúcich na Západe [Zdroj](https://www.nextgov.com/intelligence/2024/04/biden-signs-extension-controversial-spying-program-into-2026/395941/). Toto pretrvávajúce sledovanie vytvára „mrazivý efekt“ v mešitách a komunitných centrách, kde veriaci cítia, že sa s nimi zaobchádza ako s „podozrivou komunitou“ výlučne kvôli ich viere. Ako zdokumentovala Al Jazeera, dedičstvo plošného sledovania – ako napríklad minulé monitorovanie mešít v južnej Kalifornii zo strany FBI – naďalej vrhá dlhý tieň nedôvery medzi štát a jeho moslimských občanov [Zdroj](https://www.aljazeera.com/news/2021/11/7/muslim-monitoring-case-goes-to-us-supreme-court-whats-at-stake).

Geopolitická realita: Sahel a digitálna ozvena

Aktivita na džihádistických fórach je často zrkadlom geopolitických zmien v regiónoch s moslimskou väčšinou. Začiatkom roka 2026 sa Sahel stal primárnou oblasťou záujmu. Skupiny ako Jama'at Nusrat al-Islam wal-Muslimin (JNIM) rozšírili svoju územnú prítomnosť v Mali a Burkine Faso, pričom sa často štylizujú do roly „obrancov komunity“ proti vnímanej zahraničnej agresii alebo skorumpovaným miestnym režimom [Zdroj](https://www.wtwco.com/en-gb/insights/2026/01/terrorism-2026-evolving-global-terrorism-landscape-amid-fragmentation-and-strategic-drift). Tieto miestne sťažnosti sa potom exportujú na globálne fóra, kde sú zbavené kontextu a použité na radikalizáciu jednotlivcov vzdialených tisíce kilometrov.

Z moslimskej geopolitickej perspektívy vytvorilo zlyhanie protiteroristických stratégií vedených Západom v Saheli vákuum, ktoré extrémisti až príliš ochotne vypĺňajú. Spoliehanie sa na súkromných vojenských dodávateľov a drakonickú taktiku boja proti povstalcom v mnohých prípadoch vytlačilo miestne obyvateľstvo smerom k týmto skupinám, čo je trend, ktorý sa potom oslavuje a zosilňuje v digitálnych priestoroch [Zdroj](https://thesoufancenter.org/trends-in-terrorism-whats-on-the-horizon-in-2026/). Umma si musí uvedomiť, že boj proti extrémizmu nemožno vyhrať len prostredníctvom sledovania; vyžaduje si riešenie základných nespravodlivostí a politickej nestability, ktoré sú palivom pre extrémistické naratívy.

Získanie kontroly nad naratívom: Cesta vpred

Na ochranu posvätnosti islamu a bezpečnosti Ummy je nevyhnutná proaktívna a komunitou vedená reakcia. Nemôžeme dovoliť, aby digitálny diskurz o islame definovali buď extrémisti, ktorí ho skresľujú, alebo bezpečnostné agentúry, ktoré sa ho boja.

1. **Digitálna gramotnosť a teologická odolnosť**: Existuje naliehavá potreba programov, ktoré „zaočkujú“ moslimskú mládež proti online radikalizácii tým, že jej poskytnú autentické islamské vzdelanie a zručnosti kritického myslenia na identifikáciu propagandy generovanej AI [Zdroj](https://thesoufancenter.org/the-online-radicalization-of-youth-remains-a-growing-problem-worldwide/). 2. **Obhajoba digitálnych práv**: Moslimské organizácie musia naďalej spochybňovať invazívne politiky sledovania, ako je FISA 702, a zabezpečiť, aby boj proti terorizmu nešiel na úkor základného práva na súkromie a náboženskú slobodu [Zdroj](https://www.brennancenter.org/our-work/analysis-opinion/global-internet-forum-counter-terrorism-transparency-report-raises-more). 3. **Posilnenie komunitných inštitúcií**: Mešity a komunitné centrá musia zostať bezpečnými priestormi pre otvorený dialóg, bez strachu z informátorov alebo štátnych zásahov. Len pestovaním pocitu spolupatričnosti a cieľa môžeme zabrániť našej mládeži hľadať komunitu v temných kútoch internetu.

Záver

Nárast aktivity na džihádistických fórach a následné zintenzívnenie globálneho monitorovania predstavujú pre Ummu v roku 2026 významnú skúšku. Pri navigácii v tomto zložitom digitálnom prostredí musíme zostať pevní v našom záväzku voči skutočným hodnotám islamu – spravodlivosti, mieru a ochrane života. Tým, že si vezmeme späť naše naratívy od tých, ktorí sa ich snažia zneužiť ako zbraň, a budeme pevne stáť proti prehnaným zásahom sledovacieho štátu, môžeme zabezpečiť, aby digitálna budúcnosť moslimskej komunity bola budúcnosťou posilnenia, a nie strachu. Boj nie je len proti niekoľkým riadkom kódu alebo sledovacej kamere, ale o samotné srdce a myseľ ďalšej generácie veriacich.