Aktivity Islamského štátu naďalej predstavujú významnú bezpečnostnú výzvu, zatiaľ čo globálne spravodajské služby v roku 2024 monitorujú vyvíjajúcu sa taktiku a regionálny vplyv tejto skupiny.

Úvod: Prekrúcanie viery a bremeno pre ummu

Zatiaľ čo sa pohybujeme v zložitostiach polovice 20. rokov 21. storočia, prízrak skupiny známej ako Islamský štát (ISIS) naďalej vrhá dlhý tieň na globálnu bezpečnostnú scénu. Pre moslimský svet to nie je len otázka geopolitických záujmov alebo štatistík boja proti terorizmu; je to hlboká teologická a existenčná výzva. Činy tejto skupiny, ktorú mnohí učenci charakterizujú ako novodobých *Cháridžitov* (tých, ktorí sa „odštiepili“ od cesty umiernenosti), naďalej poskytujú zámienku na zahraničnú intervenciu v moslimských krajinách, pričom najväčšiu časť násilia páchajú na samotných moslimoch. V rokoch 2024 a 2025 sa skupina transformovala z teritoriálneho „kalifátu“ na decentralizovanú, tajnú sieť, pričom prispôsobila svoju taktiku tak, aby využívala regionálnu nestabilitu od Sahelu až po strednú Áziu [Bezpečnostná rada OSN](https://www.un.org/securitycouncil/ctc/content/isis-threat-remains-high-and-continues-evolve-un-officials-tell-security-council).

Vzostup ISIS-K: Destabilizácia srdca Ázie

Najvýznamnejším posunom v operačnej váhe skupiny bol vzostup Islamského štátu provincie Chorásán (ISIS-K). ISIS-K, pôsobiaci predovšetkým v Afganistane a častiach strednej Ázie, sa stal najsmrteľnejšou vonkajšou hrozbou v rámci siete. Rok 2024 bol svedkom toho, ako skupina demonštrovala silu ďaleko za svojimi bezprostrednými hranicami, predovšetkým ničivým útokom na Crocus City Hall v Moskve v marci 2024, ktorý si vyžiadal viac ako 140 obetí [BBC News](https://www.bbc.com/news/world-europe-68645755).

Z moslimskej perspektívy je vzostup ISIS-K obzvlášť tragický, pretože sa snaží podkopať stabilitu Afganistanu práve v čase, keď sa krajina pokúša zotaviť z desaťročí vojny. Zameraním sa na mešity, školy a diplomatické misie sa ISIS-K snaží dokázať, že žiadna vláda – dokonca ani tá, ktorá si nárokuje islamskú legitimitu – nie je legitímna okrem ich vlastnej. Ich bombové útoky v iránskom Kermáne v januári 2024, pri ktorých zahynulo takmer 100 ľudí počas spomienky na Kásema Solejmáního, ďalej ilustrovali ich úmysel rozdúchať sektársku *fitnu* (rozvrat) medzi sunnitskými a šiitskými komunitami, čo je taktika, ktorá slúži len na oslabenie kolektívnej sily ummy [Al Jazeera](https://www.aljazeera.com/news/2024/1/4/isis-claims-responsibility-for-deadly-iran-bombings-near-soleimani-tomb).

Africký front: Využívanie marginalizácie

Hoci Blízky východ zostáva ideologickým centrom, africký kontinent sa stal najaktívnejším bojiskom skupiny. V regióne Sahel – konkrétne v Mali, Burkine Faso a Nigeri – pridružené organizácie ISIS využili vákuum, ktoré zostalo po odchode európskych síl, a nestabilitu miestnych vojenských júnt. Islamský štát vo Veľkej Sahare (ISGS) a Islamský štát v provincii Západná Afrika (ISWAP) sa integrovali do miestnych sťažností a často sa prezentujú ako ochrancovia marginalizovaných komunít pred skorumpovanými centrálnymi vládami [Global Terrorism Index 2024](https://www.visionofhumanity.org/maps/global-terrorism-index/).

Realita pre miestne moslimské obyvateľstvo je však realitou extrémnych útrap. Interpretácia *Zakátu* (almužny) v podaní tejto skupiny bola prekrútená na systém vydierania a ich systémy „spravodlivosti“ často zahŕňajú hromadné popravy miestnych starších a náboženských vodcov, ktorí odmietajú prisahať vernosť. Expanzia do provincie Cabo Delgado v Mozambiku ďalej demonštruje ich schopnosť využiť socio-ekonomickú frustráciu a premeniť miestne konflikty o zdroje na globalizovaný „džihádistický“ naratív, ktorý v konečnom dôsledku ničí tie isté komunity, ktoré tvrdí, že bráni [Council on Foreign Relations](https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/islamist-militancy-mozambique).

Vyvíjajúca sa taktika: Digitálna radikalizácia a stratégia „osamelého vlka“

V roku 2024 spravodajské služby zaznamenali sofistikovaný vývoj v nábore a propagande ISIS. Skupina sa už nespolieha výlučne na vysokokvalitné videá o dobývaní území, ale prešla na decentralizované digitálne ekosystémy. Využívajú šifrované platformy a herné komunity, aby oslovili zraniteľnú mládež, pričom často odstraňujú zložitú teológiu v prospech „kontrakultúrnej“ identity, ktorá oslovuje tých, ktorí sa cítia odcudzení v západných spoločnostiach alebo utláčaní v autoritárskych režimoch [Europol Terrorism Situation and Trend Report](https://www.europol.europa.eu/publications-events/main-reports/european-union-terrorism-situation-and-trend-report-2024).

Táto digitálna stratégia je navrhnutá tak, aby inšpirovala útoky „osamelých vlkov“, ktorým spravodajské služby len ťažko predchádzajú. Povzbudzovaním jednotlivcov k nezávislému konaniu si ISIS udržiava prítomnosť v globálnom povedomí bez potreby centralizovanej veliteľskej štruktúry. Pre globálnu moslimskú komunitu to predstavuje dvojitú hrozbu: stratu našej mládeže v prospech extrémistických ideológií a nevyhnutný nárast islamofóbie, ktorý nasleduje po každom takomto útoku, čo vedie k zvýšenému sledovaniu a diskriminácii moslimov dodržiavajúcich zákony [Human Rights Watch](https://www.hrw.org/news/2024/05/15/europe-rising-islamophobia-and-antisemitism).

Teologická protiofenzíva: Získanie kontroly nad naratívom

Kľúčom k pretrvávaniu ISIS je ich tvrdenie, že zastupujú „pravý“ islám. Autentická islamská učenosť je primárnou líniou obrany proti tomuto tvrdeniu. V roku 2024 významné inštitúcie ako Al-Azhar v Egypte a Medzinárodná únia moslimských učencov pokračovali vo vydávaní podrobných vyvrátení používania pojmov ako *Takfír* (exkomunikácia) a *Džihád* zo strany ISIS.

Islamská jurisprudencia prísne zakazuje zabíjanie nebojujúcich osôb, ničenie miest uctievania a vyhlasovanie iných moslimov za odpadlíkov na základe politických rozdielov. Ideológia ISIS je odklonom od *Maqásid aš-šaría* (vyšších cieľov islamského práva), ktoré uprednostňujú zachovanie života, intelektu a majetku. Učenci zdôrazňujú, že „kalifát“ tejto skupiny bol politickým projektom zbaveným konzultačných (*Šúra*) a etických požiadaviek legitímneho islamského štátu [Amman Message](https://ammanmessage.com/).

Geopolitické dôsledky a zneužívanie palestínskej otázky

Jednou z najcynickejších taktík pozorovaných koncom roka 2023 a počas celého roka 2024 bol pokus ISIS privlastniť si palestínsky boj. Po eskalácii násilia v Gaze sa propagandistické kanály ISIS pokúsili prezentovať ako jediní „skutoční“ obrancovia Al-Aksá, pričom kritizovali Hamas aj regionálne arabské vlády za ich vnímanú nedostatočnosť.

Umma to však zväčša vníma ako oportunizmus. ISIS historicky strávil viac času bojom proti iným moslimským skupinám než angažovaním sa v oslobodení Palestíny. Ich prítomnosť v tomto naratíve slúži len na delegitimizáciu legitímnych ambícií palestínskeho ľudu tým, že v očiach medzinárodného spoločenstva spája ich vec s globálnym terorizmom. Spravodajské služby zostávajú ostražité, pretože ISIS sa snaží využiť emocionálnu váhu konfliktu v Gaze na nábor nových členov na Blízkom východe a v Európe [Reuters](https://www.reuters.com/world/middle-east/isis-calls-attacks-jews-christians-over-gaza-war-2024-01-04/).

Kríza v táboroch: Al-Hol a budúcnosť

Významnou bezpečnostnou a humanitárnou výzvou zostávajú tábory Al-Hol a Roj v severovýchodnej Sýrii. V týchto táboroch sú zadržiavané desaťtisíce žien a detí spojených s bojovníkmi ISIS. V roku 2024 OSN varovala, že tieto tábory sú „časovanými bombami“, kde sa v biednych podmienkach radikalizuje nová generácia [UN News](https://news.un.org/en/story/2024/02/1146562).

Z moslimskej perspektívy je neschopnosť medzinárodného spoločenstva a domovských krajín repatriovať a rehabilitovať týchto jednotlivcov morálnym zlyhaním. Ponechanie detí vyrastať v prostredí extrémizmu a beznádeje zaručuje, že cyklus násilia bude pokračovať. Umma volá po súcitnom, ale pevnom prístupe: repatriácii, deradikalizácii prostredníctvom kvalitného islamského vzdelávania a reintegrácii do spoločnosti, aby sa zabránilo skupine v dopĺňaní svojich radov.

Záver: Výzva k ostražitosti a jednote

Islamský štát v roku 2024 zostáva roztriešteným, ale odolným subjektom. Jeho schopnosť prispôsobiť sa novým technológiám a využívať regionálne sťažnosti z neho robí pretrvávajúcu bezpečnostnú výzvu. Pre globálnu moslimskú komunitu nie je boj proti ISIS len bezpečnostným imperatívom, ale aj náboženskou povinnosťou chrániť posvätnosť viery pred tými, ktorí by ju chceli použiť ako plášť pre nihilizmus a moc.

Skutočná bezpečnosť nepríde len prostredníctvom vojenskej sily, ale aj riešením koreňových príčin marginalizácie, poskytovaním autentického náboženského vzdelávania a podporovaním zmyslu pre spravodlivosť a dôstojnosť v moslimských krajinách. Ako umma musíme zostať ostražití voči *fitne* extrémizmu a zabezpečiť, aby posolstvo islámu – posolstvo milosrdenstva, spravodlivosti a mieru – nebolo prehlušené hlasmi tých, ktorí zišli z priamej cesty.