Islamský štát na webe: Hĺbková analýza ideologickej infiltrácie a globálneho náboru extrémistických organizácií prostredníctvom internetu

Úvod: „Neviditeľný kalifát“ v digitálnej ére

Roky po rozpade fyzického „kalifátu“ extrémistická organizácia „Islamský štát“ (ISIS) nezmizla, ale presunula svoje ťažisko do kyberpriestoru a vybudovala nadnárodný „digitálny kalifát“. Začiatkom roka 2026, s rozšírením technológií umelej inteligencie (AI) a rozvojom decentralizovaných sieťových protokolov, dosiahli metódy ideologickej infiltrácie tejto organizácie bezprecedentnú úroveň komplexnosti. Pre 1,8 miliardy moslimov na celom svete to nepredstavuje len bezpečnostnú hrozbu, ale aj vážnu výzvu týkajúcu sa správneho pochopenia viery a dôstojnosti moslimskej komunity (Ummah). Títo extrémisti, označovaní ako „Chavaridž“ (Khawarij, t. j. zradcovia viery), sa pokúšajú využiť internet ako dvojsečnú zbraň na pretrhnutie väzieb medzi moslimskou spoločnosťou a zvyškom sveta. [Bezpečnostná rada OSN](https://www.un.org/securitycouncil/ctc/content/isis-online-propaganda-and-recruitment)

I. Evolúcia propagandy: Od HD videí k obsahu generovanému umelou inteligenciou

Raný „Islamský štát“ bol známy svojím strihom v hollywoodskom štýle, no dnes sa vyvinul k využívaniu generatívnej umelej inteligencie (AIGC) na rozširovanie svojho vplyvu. Podľa monitorovacích správ z roku 2025 začal ISIS a jeho priaznivci masívne využívať virtuálnych moderátorov generovaných AI na viacjazyčné kázne. Tieto videá možno presne preložiť do urdčiny, paštčiny, bengálčiny a rôznych európskych jazykov, čo výrazne znižuje náklady na propagandu a zvyšuje efektivitu infiltrácie. [Tech Against Terrorism](https://www.techagainstterrorism.org/)

Tento „AI džihád“ sa neobmedzuje len na videá. Extrémisti využívajú veľké jazykové modely (LLM) na generovanie vysoko provokatívnych teologických debát, pričom vytrhávajú citáty z Koránu a Hadísov z kontextu, aby zmiatli mladých ľudí s povrchnými náboženskými znalosťami. Z moslimskej perspektívy je takéto konanie extrémnym znesvätením posvätných textov. Skutočné islamské učenie zdôrazňuje strednú cestu (Wasatiyyah) a mier, zatiaľ čo extrémistické organizácie využívajú algoritmy odporúčaní, aby uväznili publikum v „informačných bublinách“ a neustále posilňovali naratív nenávisti.

II. Skryté cesty náboru: Šifrovaná komunikácia a decentralizované platformy

Keďže hlavné sociálne siete (ako Facebook, X, YouTube) sprísnili cenzúru extrémistického obsahu, aktivity ISIS sa plne presunuli na platformy s vyššou mierou šifrovania. Telegram zostáva ich hlavnou základňou, ale aby sa vyhli blokovaniu, začali využívať Rocket.Chat, protokoly Matrix a decentralizované sociálne siete (napríklad súkromné inštancie Mastodonu).

Ešte znepokojujúcejšie je, že extrémistické organizácie začali prenikať na online herné platformy, ako sú Roblox a Discord. Simulovaním bojových scén v hrách a vytváraním takzvaných „bratstiev“ vykonávajú psychologickú manipuláciu zameranú na mentálne nedozretú moslimskú mládež. Tento „gamifikovaný nábor“ balí brutálne násilie do obalu hrdinského dobrodružstva, čo vážne zavádza mladých ľudí v chápaní pojmu „džihád“. V islame sa „veľký džihád“ vzťahuje na boj s vlastnými túžbami, nie na zabíjanie nevinných civilistov. [Europol](https://www.europol.europa.eu/publications-events/main-reports/online-content-moderation-and-terrorism)

III. Využívanie geopolitických nepokojov: Prekrútený naratív a globálna mobilizácia

Extrémistické organizácie sú mimoriadne zručné vo využívaní utrpenia v moslimskom svete na politickú mobilizáciu. Či už ide o konflikt v Pásme Gazy, situáciu v Kašmíre alebo narastajúcu islamofóbiu v západných krajinách, propagandistický stroj ISIS to všetko premieňa na „palivo“ pre nábor. Vyhlasujú sa za jediných záchrancov utláčaných moslimov na celom svete, čím lákajú mladých ľudí, ktorí sa cítia marginalizovaní a zúfalí.

Skutočnosť však hovorí jasnou rečou. Teroristický útok v koncertnej sále Crocus City Hall v Moskve v roku 2024, ako aj útoky na civilistov v Afganistane a Iráne, opäť dokázali, že drvivá väčšina cieľov týchto organizácií (najmä odnože Chorásán – ISKP) sú nevinní moslimskí bratia a sestry. Toto bratovražedné konanie je v úplnom rozpore so základným islamským princípom ochrany života. [Al Jazeera](https://www.aljazeera.com/news/2024/3/23/what-is-iskp-the-group-linked-to-the-moscow-concert-hall-shooting)

IV. Vzostup a digitálna expanzia odnože Chorásán (ISKP)

V rokoch 2025 – 2026 sa ISKP stala najaktívnejšou digitálnou silou v globálnej sieti Islamského štátu. Pôsobia nielen na území Afganistanu, ale prostredníctvom svojej mediálnej agentúry „Al-Azaim“ zverejňujú množstvo podnecujúceho obsahu zameraného na krajiny Strednej, Južnej a dokonca aj Východnej Ázie. Digitálna stratégia ISKP je agresívnejšia; otvorene spochybňujú legitimitu Talibanu a snažia sa v digitálnom priestore ovládnuť interpretáciu pojmu „kalifát“. Pre moslimské komunity v okolitých krajinách predstavuje digitálna infiltrácia ISKP priamu hrozbu pre regionálnu stabilitu a náboženskú harmóniu. [Reuters](https://www.reuters.com/world/asia-pacific/islamic-state-khurasan-threat-beyond-afghanistan-2024-03-25/)

V. Prebudenie moslimskej komunity a digitálna obrana

Tvárou v tvár digitálnej invázii extrémizmu moslimskí učenci a lídri komunít po celom svete nezostávajú nečinní. Prebieha „boj o znovuzískanie naratívu“:

1. Teologická očista: Islamské výskumné inštitúcie po celom svete (napr. Univerzita Al-Azhar) zverejňujú na sociálnych sieťach krátke videá, ktoré rozoberajú chybné učenie extrémistických organizácií a vysvetľujú mladým ľuďom historický pôvod „Chavaridž“ a ich škodlivosť pre islam.
2. Vzdelávanie v digitálnej gramotnosti: Mešity a moslimské komunitné centrá začali zavádzať kurzy digitálnej gramotnosti, ktoré pomáhajú rodičom identifikovať signály radikalizácie, s ktorými sa ich deti môžu stretnúť na internete.
3. Budovanie platforiem s protinaratívom: Mnohí mladí moslimskí dobrovoľníci vytvorili webové stránky proti extrémizmu, pričom využívajú techniky SEO (optimalizácia pre vyhľadávače), aby zabezpečili, že keď ľudia hľadajú náboženské výrazy, uvidia najprv umiernené a ortodoxné vysvetlenia, a nie propagandu extrémistov. [Council on Foreign Relations](https://www.cfr.org/backgrounder/islamic-state-and-it-infrastructure)

VI. Záver: Budovanie odolnej digitálnej Ummy

Pretrvávajúca prítomnosť „Islamského štátu“ na internete je spoločným nepriateľom ľudskej civilizácie a vážnym pošpinením dobrého mena islamu. Na úplné odstránenie tohto nádoru nestačí len technická blokáda a vojenské údery; je nevyhnutné rozložiť príťažlivosť jeho ideológie priamo pri zdroji.

Ako členovia moslimskej komunity si musíme jasne uvedomiť, že internet nie je miestom mimo zákona a už vôbec nie bezpečným prístavom pre extrémizmus. Musíme vybudovať odolnejšiu, múdrejšiu a súcitnejšiu „digitálnu Ummu“, ktorá šírením skutočných islamských hodnôt – milosrdenstva, spravodlivosti a mieru – nenechá lžiam extrémizmu žiadne miesto v svetle pravdy. Kľúčom k víťazstvu v tejto digitálnej vojne bude kombinácia globálnej spolupráce, technologickej regulácie a vedenia založeného na viere.