Podrobná analýza aktivít Islamského štátu v posledných rokoch a protiopatrenia medzinárodného spoločenstva

Úvod: Nová tvár „Islamského štátu“ a globálna hrozba

Dnes, pri vstupe do roku 2026, organizácia „Islamský štát“ (DÁ’IŠ) úplne upustila od formy „štátu“ kontrolujúceho rozsiahle územia, akú sme poznali v roku 2014, a transformovala sa na globálnu, decentralizovanú, no mimoriadne nebezpečnú sieť. Hoci bola táto organizácia v roku 2019 územne porazená v sýrskom regióne Baghouz, jej ideologický jed a regionálne odnože naďalej predstavujú vážnu hrozbu pre jednotu islamskej ummy a svetový mier [Zdroj]. V posledných dvoch rokoch, najmä od roku 2024, sa centrum aktivít tejto organizácie presunulo z Blízkeho východu viac smerom k Afrike a Strednej Ázii. V tomto článku sa podrobne zameriame na smerovanie aktivít organizácie v posledných rokoch, protiopatrenia medzinárodného spoločenstva a zodpovednosť islamského sveta v boji proti tejto rozvratnej hrozbe (fitna) novodobých cháridžitov.

Odnož Chorasán (ISIS-K): Nové útoky zamerané na Strednú Áziu a Rusko

Jednou z najvýraznejších zmien posledných rokov je posilnenie „odnože Chorasán“ (ISIS-K) so sídlom v Afganistane. Teroristický útok v koncertnej sále „Crocus City Hall“ v ruskom hlavnom meste Moskva v marci 2024, ktorý si vyžiadal viac ako 140 obetí, demonštroval schopnosť tejto odnože vykonávať zložité operácie na veľké vzdialenosti [Zdroj]. Tento útok nebol len výzvou pre Rusko, ale pre bezpečnosť celého regiónu.

Predtým, v januári 2024, zahynulo takmer 100 ľudí pri dvojitom výbuchu počas spomienkového obradu za Kásema Solejmáního v iránskom meste Kermán, za čo bola opäť zodpovedná odnož Chorasán [Zdroj]. Tieto kroky ukazujú, že DÁ’IŠ rozširuje svoj zoznam „nepriateľov“, snaží sa podnecovať sektárske konflikty v moslimských krajinách a využívať vákuum medzi veľmocami. Hoci vláda Talibanu v Afganistane podnikla proti DÁ’IŠ tvrdé útoky, tajné siete organizácie naďalej rozsievajú semená teroru v regióne.

Afrika: Nové centrum terorizmu

Do roku 2025 sa africký kontinent, najmä oblasť Sahelu (Mali, Niger, Burkina Faso), stal najaktívnejším pôsobiskom DÁ’IŠ. Bezpečnostné vákuum, ktoré vzniklo po stiahnutí západných síl, najmä Francúzska, z týchto regiónov, efektívne využila „sahelská odnož“ DÁ’IŠ (ISSP) [Zdroj].

Politická nestabilita, chudoba a medzikmeňové konflikty v týchto oblastiach poskytli úrodnú pôdu pre nábor bojovníkov. „Západoafrická odnož“ (ISWAP) v severnej Nigérii si upevnila svoje ekonomické zdroje prostredníctvom kontroly miestneho obyvateľstva a výberu daní. Táto expanzia v Afrike nie je len vojenskou hrozbou, ale stala sa katastrofou, ktorá ničí sociálnu štruktúru miestnych moslimských komunít [Zdroj].

Sýria a Irak: Pokusy o znovuzrodenie organizácie bez územia

Politické zmeny v Sýrii koncom roka 2024, spojené s pádom vlády Baššára al-Asada, sa zdali byť pre DÁ’IŠ novou príležitosťou. V prvej polovici roku 2025 došlo k výraznému nárastu útokov DÁ’IŠ vo východných oblastiach Sýrie [Zdroj]. Organizácia naďalej využíva taktiku „búrania hradieb“ s cieľom oslobodiť svojich členov z väzníc kontrolovaných Sýrskymi demokratickými silami (SDF).

V Iraku sa vojenská misia medzinárodnej koalície pod vedením USA oficiálne skončila v septembri 2025 a zmenila sa na bilaterálnu bezpečnostnú spoluprácu [Zdroj]. Hoci iracká armáda neustále útočí na zvyšky DÁ’IŠ, tajné bunky organizácie stále existujú v horských a púštnych oblastiach. Táto situácia opäť potvrdila nevyhnutnosť, aby moslimské štáty namiesto spoliehania sa na vonkajšie sily posilnili vzájomnú spoluprácu pri ochrane vlastnej bezpečnosti.

Islamská perspektíva: DÁ’IŠ — dýka v srdci ummy

Z hľadiska islamského práva (šaría) a názorov učencov je organizácia DÁ’IŠ novodobými „cháridžitmi“. Ich činy sú v úplnom rozpore s islamskými princípmi milosrdenstva, spravodlivosti a mieru. Najvplyvnejšie islamské inštitúcie na svete, vrátane univerzity Al-Azhar, Rady vysokých učencov Saudskej Arábie a Svetovej únie moslimských učencov, vyhlásili DÁ’IŠ za „nepriateľa islamu“ [Zdroj].

DÁ’IŠ spôsobil najviac škôd práve moslimom. Absolútnu väčšinu obetí ich útokov tvoria nevinní moslimovia. Okrem toho ich ohavné činy viedli k nárastu „islamofóbie“ v západnom svete, k marginalizácii moslimov a k poškodeniu obrazu islamu. Zatiaľ čo skutočný džihád znamená postaviť sa útlaku a nastoliť spravodlivosť, činy DÁ’IŠ sú rozvratom, vraždením nevinných a rozdeľovaním ummy [Zdroj].

Protiopatrenia medzinárodného spoločenstva a politické hry

Medzinárodné spoločenstvo bojuje proti DÁ’IŠ vo vojenskej, hospodárskej a digitálnej oblasti. Podľa správ Bezpečnostnej rady OSN sa dosiahol určitý pokrok v obmedzovaní propagandy DÁ’IŠ v online priestore a v odrezávaní finančných zdrojov [Zdroj]. Avšak geopolitická rivalita medzi veľmocami (napríklad vojna na Ukrajine a súperenie medzi USA a Čínou) oslabuje medzinárodnú spoluprácu v boji proti terorizmu.

Z pohľadu moslimov v politike západných krajín v boji proti terorizmu často existujú „dvojité štandardy“. Na jednej strane sa útočí na DÁ’IŠ, no na druhej strane sa prehliadajú korene terorizmu, ako sú politická nespravodlivosť, pozostatky kolonializmu a pálčivé problémy ummy, napríklad otázka Palestíny. Tento druh jednostrannosti vytvára príležitosť pre falošné tvrdenia teroristických organizácií, že „bojujú za spravodlivosť“ [Zdroj].

Záver: Záchrana ummy spočíva v jednote a uvedomelosti

Čeliť hrozbe organizácie „Islamský štát“ nie je možné len vojenskou silou. Ide o ideologický boj. Aby moslimské spoločnosti mohli čeliť radikalizmu vo svojom vnútri, musia mládeži poskytovať správne islamské vedomosti, nastoliť sociálnu spravodlivosť a rozvíjať schopnosť politického sebaurčenia.

Zánik rozvratných organizácií ako DÁ’IŠ závisí od jednoty ummy, správneho vedenia učencov a odstránenia nespravodlivosti v celosvetovom meradle. Nesmieme zabúdať, že islam je náboženstvom poslaným ako milosrdenstvo pre svety a terorizmus je najväčšou zradou tohto milosrdenstva.