Islamský štát na internete: Ako extrémistické organizácie využívajú digitálny priestor na šírenie propagandy a nábor nových členov v tieni prísnej medzinárodnej cenzúry

Úvod: Virtuálny kalifát a boj o identitu v digitálnom veku

Nebezpečenstvo extrémistických organizácií, na čele s takzvaným „Islamským štátom“ (ISIS), sa po strate územnej kontroly už neobmedzuje len na konkrétnu geografickú oblasť. Hlavné ťažisko boja sa presunulo do kyberpriestoru, do sféry známej ako „virtuálny kalifát“. Na začiatku roka 2026 čelí islamský svet dvojitej výzve: na jednej strane tieto skupiny, ktoré učenci označujú za „cháridžovcov dnešnej doby“, využívajú vznikajúce technológie, ako je umelá inteligencia a decentralizovaný web, na šírenie svojich toxických myšlienok. Na druhej strane sa samotní moslimovia stávajú obeťami prísnych medzinárodných politík cenzúry, ktoré niekedy zamieňajú legitímne vyjadrovanie sa k problémom komunity s extrémistickým obsahom [1.13](https://voxpol.eu). Táto správa skúma, ako sa digitálny priestor zmenil na bojisko intelektuálnej a technickej vojny a ako sa tieto organizácie pokúšajú privlastniť si autentické islamské koncepty pre svoje deštruktívne ciele, ktoré poškodzujú obraz islamu a moslimov vo svete.

Revolúcia umelej inteligencie: Deepfake a personalizovaný nábor

Rok 2025 priniesol kvalitatívny posun v digitálnom arzenáli extrémistických organizácií. ISIS začal využívať technológie generatívnej umelej inteligencie (Generative AI) na produkciu vysokokvalitného propagandistického obsahu pri nízkych nákladoch. Podľa správ expertov OSN z augusta 2025 začala organizácia používať technológiu „Deepfake“ na oživenie postáv vodcov, ktorí boli v minulosti zabití. Tieto postavy sa objavujú v nových videách a zvukových nahrávkach, kde podnecujú k násiliu a vydávajú zavádzajúce náboženské dekréty (fatvy), čím vytvárajú ilúziu kontinuity organizácie [1.2](https://profilenews.com).

Okrem toho sa náborové metódy stali personalizovanejšími. Namiesto všeobecných správ sa dnes používajú chatboti poháňaní umelou inteligenciou (AI Chatbots), ktorí komunikujú s cieľovou mládežou na základe ich psychologických profilov a digitálnych záujmov. Vďaka tomu je proces radikalizácie rýchlejší a nebezpečnejší [1.3](https://edgetheory.com). Toto zneužívanie technológií sa nesnaží len šíriť násilie, ale usiluje sa aj o prekrútenie náboženských pojmov ako „džihád“ či „vernosť a odmietnutie“ (al-wala' wa-l-bara'), ktoré prezentuje v deformovanej podobe, aby zlákalo nadšených mladých ľudí s nedostatkom hlbokých náboženských vedomostí.

Útek k „decentralizovanému webu“: Obchádzanie medzinárodnej cenzúry

Keďže veľké platformy ako „X“ (predtým Twitter) a „Facebook“ sprísnili svoje pravidlá pre obsah, extrémistické organizácie sa presunuli na takzvaný decentralizovaný web (Web3) a decentralizované aplikácie (DApps). V roku 2026 výskumníci zaznamenali nárast používania platforiem ako „ZeroNet“, „Mastodon“ a „Element“. Ide o platformy, ktoré nepodliehajú centrálnej kontrole, čo technicky takmer znemožňuje odstránenie extrémistického obsahu [1.13](https://voxpol.eu).

Tento trend sa nezastavil len pri propagande, ale rozšíril sa aj na digitálne financovanie. Organizácia prešla od používania sledovateľného Bitcoinu k anonymnejším kryptomenám, ako je „Monero“, a využíva techniky „mixérov“ na zakrytie stôp peňazí [1.10](https://tacticsinstitute.com). Z pohľadu islamskej komunity predstavuje tento vývoj obrovské riziko, pretože peniaze a dary moslimov sú pod rúškom „almužny“ alebo „pomoci núdznym“ zneužívané na financovanie operácií, ktoré zabíjajú samotných moslimov v konfliktných zónach, najmä v Afrike, kde bol v roku 2025 zaznamenaný prudký nárast útokov [1.25](https://counterextremism.com).

Cielenie na novú generáciu: „Videohry“ ako náborové pole

Jednou z najnebezpečnejších stratégií pozorovaných v rokoch 2025 a 2026 je „gamifikácia“ extrémizmu. Propaganda sa už neobmedzuje len na tradičné piesne a videá, ale zahŕňa aj úpravu populárnych hier ako „Roblox“ a „Minecraft“. V nich vytvárajú virtuálne prostredia simulujúce bitky organizácie, čo náborárom umožňuje komunikovať s deťmi a dospievajúcimi v prostredí, ktoré pôsobí „bezpečne“ a „zábavne“ [1.1](https://gifct.org).

Tento digitálny prienik do detských izieb si vyžaduje ostražitosť moslimských rodín a vzdelávacích inštitúcií. Extrémisti sa snažia zaplniť duchovné prázdno a krízu identity u mladých ľudí ponukou „fiktívneho hrdinstva“, zatiaľ čo realitou je ich zatiahnutie do konfliktov, ktoré slúžia len nepriateľom komunity. Monitorovacie centrum Al-Azhar pre boj proti extrémizmu opakovane varovalo, že tieto hry sa používajú na prelomenie psychologickej bariéry voči násiliu a na výcvik mládeže v deformovaných bojových konceptoch [1.20](https://dailynewsegypt.com).

Medzinárodná cenzúra a dvojaký meter: Výzva pre moslimov

Zatiaľ čo medzinárodné zákony, ako napríklad európsky Akt o digitálnych službách (DSA), sa snažia bojovať proti teroristickému obsahu, z islamskej perspektívy vyvstáva legitímna otázka o „dvojakom metri“. Algoritmy cenzúry sa často používajú na umlčanie hlasov obhajujúcich legitímne práva moslimov, ako sa to stalo pri obmedzovaní obsahu súvisiaceho s palestínskou otázkou, zatiaľ čo extrémistickým organizáciám sa darí tieto obmedzenia obchádzať pomocou techník digitálneho maskovania [1.26](https://isdglobal.org).

Táto nerovnováha v digitálnom priestore stavia moslimov do defenzívy. Umiernený islamský obsah môže byť blokovaný kvôli podobnosti terminológie s obsahom extrémistov, čím sa digitálne pole prenecháva buď extrémistom, ktorí ovládajú umenie skrývania sa, alebo nenávistným prejavom proti islamu (islamofóbii), ktoré sa živia činmi týchto extrémistov. Dnešný digitálny boj nie je len technický, je to boj o „naratív“ a „definície“ [1.17](https://thesoufancenter.org).

Stratégia boja: Smerom k digitálnemu povedomiu a náboženskému ukotveniu

Na čelenie tomuto temnému digitálnemu prúdu nestačia len bezpečnostné alebo technické riešenia. Islamská komunita potrebuje komplexnú stratégiu založenú na: 1. **Intelektuálnom posilnení:** Posilnenie úlohy učencov a náboženských inštitúcií pri dekonštrukcii diskurzu „novodobých cháridžovcov“ prostredníctvom tých istých digitálnych platforiem, s využitím moderného jazyka a umelej inteligencie na šírenie hodnôt tolerancie a umiernenosti. 2. **Digitálnej výchove:** Zvyšovanie povedomia rodičov a mládeže o rizikách náboru cez hry a šifrované platformy a o tom, ako rozpoznať zavádzajúci obsah [1.19](https://researchgate.net). 3. **Budovaní alternatívnych platforiem:** Podpora investícií do bezpečných islamských technológií, ktoré poskytujú digitálne prostredie rešpektujúce islamské hodnoty a zabraňujú prieniku extrémizmu. 4. **Medzinárodnom tlaku:** Požadovanie od globálnych technologických spoločností, aby vyvinuli algoritmy, ktoré presne rozlišujú medzi legitímnym náboženským prejavom a extrémistickým podnecovaním, aby sa zabezpečilo, že umiernený hlas moslimov nebude marginalizovaný.

Záver: Umma v boji proti digitálnemu únosu

ISIS a jemu podobné skupiny predstavujú ranu do boku islamskej komunity a ich využívanie digitálneho priestoru je zúfalým pokusom o prežitie po ich porážke na zemi. V roku 2026 boj pokračuje a vyžaduje si spoluprácu medzi technológmi, učencami a tými, ktorí prijímajú rozhodnutia v islamskom svete. Ochrana našej mládeže pred „virtuálnym kalifátom“ je ochranou budúcnosti samotného islamu a zárukou, že toto veľké náboženstvo zostane majákom milosrdenstva a budovania, a nie nástrojom zabíjania a ničenia v rukách zblúdilej skupiny, ktorá si zvykla falšovať pravdu v temnotách internetu.