
Ako spoznať maghribské písmo na liste Koránu?
Všimnite si oblúky písmen, farebné značky a zlaté označenia veršov. Porovnajte pergamen, ružový papier a okraje pridané neskôr.
Fólium je jeden list s prednou a zadnou stranou. Dvojlist, čiže bifolium, je preložený hárok, ktorý tvorí dva listy. Oddelený list môže zachovať písmo, vodiace čiary, okraje a značky. Jeho pôvodné miesto vo zväzku sa môže podariť určiť až s ďalšími dokladmi. Nasledujúce príklady vychádzajú z katalógov jednotlivých zbierok. Pri porovnávaní si všímajte podklad, farbu písma a prípadné dodatočné rámovanie alebo väzbu.
Nájdite základnú líniu riadka a ťahy pod ňou
Vyberte si riadok hlavného textu a sledujte líniu, na ktorej spočívajú základné časti písmen. Potom hľadajte oblúkové ťahy pod ňou. List 21.28 v Metropolitnom múzeu umenia je pergamenový list zo severnej Afriky datovaný približne do roku 1300. Meria 16,5 × 15,2 centimetra. Múzeum vyzdvihuje zakrivené tvary maghribských písmen a ťahy pod riadkom. Hlavné písmo je hnedé. V jeho blízkosti sú drobné modré a zelené bodky. Zlatý uzol s tromi lalokmi označuje koniec verša.
Detail ukáže, kam ťah siaha. Celá strana zasa ukáže jeho umiestnenie v riadku a v medzere medzi riadkami. Porovnajte viac miest na tej istej strane. Zapíšte názov písma, ktorý používa múzeum, a črtu, ktorú vidíte na snímke. Sprievodca druhmi arabskej kaligrafie ponúka ďalšie príklady rozdielov v tvare písmen. Zbierkové číslo spája pozorovaný riadok s identifikáciou príslušného listu.
Odlíšte farebné značky na čítanie od zlatých označení veršov
Národné múzeum ázijského umenia pri Smithsonian Institution eviduje list F1929.69 ako oddelený pergamenový list z 13. storočia. Hnedé maghribské písmo je v jednom stĺpci so siedmimi riadkami. Samohláskové značky sú zelené a žlté, diakritické znamienka hnedé. Modré značky vyjadrujú zdvojenie spoluhlásky alebo neprítomnosť samohlásky. Zlatý uzol označuje koniec verša. Záznam tak priraďuje znakom na jednom liste niekoľko funkcií.
Na fotografii začnite väčšími ťahmi. Potom zistite, či je drobný znak nad písmom, pod ním alebo medzi ťahmi. Nájdite samostatný zlatý tvar a všimnite si, koľko miesta ho obklopuje. Pri pomenovaní značky použite záznam múzea. Met opisuje modré a zelené značky na svojom liste ako diakritické bodky. Smithsonian uvádza konkrétnejšie funkcie značiek na svojom liste. Každý výpočet farieb patrí k predmetu, ktorý príslušný katalóg opisuje.
Štúdia Alaina Georgea o farebných bodkách a regionálnom pôvode porovnáva rané rukopisy s písomnými opismi zápisu samohlások. Výskum sa opiera o používanie znakov v širšom súbore dokladov. Pri jedinom liste najprv uveďte polohu, tvar a funkciu znaku podľa múzea. Sprievodca atramentmi islamských rukopisov vysvetľuje, ako samostatne zapísať viditeľnú farbu a určený materiál.
Smithsonian uvádza rozmery 16,5 × 15,5 centimetra a ako možný pôvod južné Španielsko alebo severnú Afriku. List Met má podobný formát. Rozmery možno použiť na porovnanie plochy písma na fotografiách. V popise listu F1929.69 zachovajte obidve možnosti, ktoré uvádza záznam o pôvode.
Porovnajte pergamen s farbeným papierom
Listy Met 21.28 a Smithsonian F1929.69 sú z pergamenu. List AKM258 v Múzeu Aga Khan je z papiera zafarbeného do ružova s broskyňovým odtieňom. Múzeum uvádza španielsku Valenciu, dátum okolo roku 1200 a rozmery 32,6 × 25,6 centimetra. Kurátorský text opisuje široké oblúky maghribských písmen a uvádza Játivu ako možné miesto výroby papiera. Návrh sa týka pôvodu podkladu. Miesto vzniku listu je samostatným údajom v katalógu.
Dvojlist 2017.232 z Ružového Koránu v Met je ďalší príklad na papieri. V katalógu je priradený k Španielsku a datovaný približne do 13. storočia. Každý list má päť riadkov veľkého maghribského písma. Katalóg opisuje zlaté značky na čítanie s hnedými, modrými a zelenými obrysmi a modré čísla zapísané písmenami v zlatých kruhoch. Listy majú obdĺžnikový formát. Ružový odtieň patrí papieru. Na povrchu sú zaznamenané zlato, striebro, atrament a krycia vodová farba.
Porovnávajte rozmery rovnakého typu jednotky. Šírka jedného listu označuje inú plochu ako šírka roztvoreného dvojlistu. Zistite aj to, či obrázok zahŕňa výstavnú podložku alebo novodobý rám. Zachovanie pojmu list alebo dvojlist v popise pomáha priradiť rozmery ku skutočnému podkladu. Sprievodca fyzickou podobou mushafu vysvetľuje vzťah medzi listom a zväzkom.
Met uvádza pre 2017.232 výšku 31,8 a šírku 50,2 centimetra. List AKM258 má podobnú výšku, no jeho šírka je rozmerom jedného listu. Pri porovnávaní obrázkov najprv skontrolujte, čo sa v jednotlivých katalógoch meralo. Počet riadkov potom možno porovnať na úrovni jedného listu.
Určte okraj a neskoršie doplnky
List QUR 520 zo zbierok Khalili je priradený k severnej Afrike a datovaný približne do rokov 1250–1350. Meria 29 × 22,6 centimetra. Záznam uvádza atrament, zlato a kryciu vodovú farbu na jemnom pergamene označenom ako vellum. Neskoršie okraje z ružového papiera a tmavomodrého papiera so zlatými škvrnkami pochádzajú z 19. storočia. Zlaté písmená majú čierny obrys. Záznam rozlišuje značky ukončenia verša a zložitejšie okrúhle medailóny na okraji, ktoré označujú skupiny piatich a desiatich veršov.
Nájdite hranicu pôvodnej plochy s písmom a začiatok rámu alebo pripojeného papiera. Na fotografii môžu spolu pôsobiť ako jeden obdĺžnik. Katalóg im priraďuje samostatné materiály a dátumy. Zbierka uvádza pravdepodobnú kráľovskú objednávku v Maroku alebo prípadne v Granade Nasrovcov. Rozdiely medzi zachovanými listami môžu naznačovať prácu viacerých pisárov. Pri každej možnosti zachovajte odkaz na inštitúciu a jej doklady. Sprievodca kolofónmi a vlastníckymi poznámkami v rukopisoch ukazuje, ako môže list zachovať stopy viacerých období v dejinách zväzku.
Katalóg pri QUR 520 uvádza deväť riadkov na stranu, maghribské písmo v hlavnom texte a kúfické písmo v niektorých vedľajších častiach. Počet riadkov pomáha nájsť pole hlavného textu. Potom si možno všimnúť okrúhle značky na okraji a rozhranie neskoršieho papiera.
Sledujte rôzne písma a funkcie v jednom zväzku
Rukopis W.556 vo Walters Art Museum je pergamenový zväzok z 12. storočia, ktorý vlastný kolofón označuje ako deviaty zväzok. Katalóg uvádza výšku 16 a šírku 15 centimetrov. Hlavný text je písaný tmavohnedým maghribským písmom s viacfarebnými samohláskovými znakmi. Pre nadpisy kapitol a nápisy v iluminovaných poliach uvádza záznam rané abbásovské, teda kúfické písmo. Záverečná výzdoba s kolofónom na zadnej strane listu 133 (133b) je opísaná ako mashriqi, v tomto zázname aj thuluth maghribi.
Katalóg opisuje značky v tvare trojlístka na koncoch veršov a iné tvary pre skupiny piatich a desiatich veršov. Riadok hlavného textu, zdobený nadpis a záverečný záznam sa dajú nájsť na rôznych listoch. Každý druh písma a značky má svoju úlohu. Pri každom znaku ponechajte odkaz na list. Kolofón uvádza číslo zväzku. Podľa katalógu v ňom nie je dátum dokončenia ani meno pisára. Tmavočervená väzba z kozej kože je pravdepodobne zo 16. storočia a bola neskôr opravovaná.
Keď je k dispozícii digitalizovaný zväzok, postupujte podľa poradia listov. Ozdobný začiatok a strana hlavného textu môžu na samostatných výrezoch pôsobiť nesúrodo. Čísla listov ukazujú ich poradie. Záznam spomína, že orezanie zasiahlo časť ozdoby na okraji strany, na ktorej sa začína hlavný text. Súčasné okraje tak môžu dokladať neskoršie zásahy aj stopy skoršieho rozvrhnutia.
Walters eviduje jeden stĺpec, sedem vodiacich čiar a plochu písma vysokú 12,5 a širokú 10 centimetrov. Ide o rozmery napísanej časti, kým rozmery zväzku opisujú širší celok. Pri pohľade na výrez sa tieto údaje dajú použiť na určenie hranice medzi písmom a okrajom.
Porovnajte starší list s neskorším rukopisom
List AKM482 v Múzeu Aga Khan je v katalógu ukážkou kúfického písma z 10. storočia. Múzeum upozorňuje na klesajúce oblúky, ktoré sa neskôr stali typickou črtou maghribského písma. Na každej strane pergamenu sú tri riadky písma. Červené a zelené značky majú v zázname vlastné vysvetlenie. List ponúka starší príklad na porovnanie tvaru. V popise zachovajte názov kúfického písma podľa katalógu.
Rukopis W.568 vo Walters Art Museum je datovaný do 18. storočia. Záznam uvádza veľké maghribské písmo na talianskom papieri, so samohláskovými znakmi v červenej, zelenej a žltej farbe. Väzba z kozej kože zdobená slepotlačou je pravdepodobne z 19. storočia. Záznam prináša neskorší príklad podkladu a farebných značiek. Názov písma zahŕňa dlhšie obdobie ako papier a väzba tohto rukopisu.
Na talianskom papieri W.568 je podľa múzea vodoznak s tromi polmesiacmi. Katalóg uvádza ako miesto vzniku rukopisu Maghrib. Pôvod papiera a miesto, kde sa písalo, sú dva samostatné údaje. Ak vodoznak na fotografii nevidno, pomenujte ho s odkazom na záznam o materiáli.
Napíšte popis, ktorý spojí črty listu s dokladmi
Začnite zbierkou, číslom, dátumom v katalógu a uvádzaným miestom. Určte, ktorú stranu alebo list vidno na fotografii. Zapíšte podklad, rozmery, hlavné písmo a pomenované značky. Ak vidno okraj, overte, či ho katalóg považuje za súčasť listu alebo za neskorší doplnok. Detail písmena doplňte snímkou jeho polohy v riadku. Pri porovnaní dvoch listov ponechajte každé číslo vedľa údajov o jeho materiáli a dátume.
Riaďte sa opisom písma v konkrétnom zázname. Na liste Met 21.28 označuje zlatý uzol koniec verša. Smithsonian uvádza pre sedemriadkový list osobitný zoznam farieb a funkcií. Vo W.556 sú jednotlivé črty rozložené na viacerých listoch. V Ružovom Koráne hľadajte päť riadkov a ružový papier. Každý údaj spojte s konkrétnym obrázkom alebo poľom katalógu.
Katalógy múzeí a štúdie
- Met, list 21.28 uvádza hnedé písmo, farebné značky, pergamen a zlatý uzol.
- Národné múzeum ázijského umenia Smithsonian, F1929.69 opisuje sedem riadkov a viac druhov značiek.
- Alain George, štúdia farebných bodiek opisuje porovnávací základ výskumu regionálneho pôvodu.
- Múzeum Aga Khan, AKM258 eviduje farbený papier a priradenie k Valencii.
- Met, dvojlist 2017.232 z Ružového Koránu dokumentuje papier, rozvrhnutie a značky.
- Zbierky Khalili, QUR 520 opisujú jemný pergamen, okrajové značky a neskoršie papierové okraje.
- Walters Art Museum, W.556 uvádza usporiadanie zväzku, druhy písma, väzbu a čísla listov.
- Múzeum Aga Khan, AKM482 poskytuje starší príklad kúfického písma.
- Walters Art Museum, W.568 poskytuje neskorší príklad na talianskom papieri.





