Kam sa podelo približne 1 400 obrazov Akbarovej Hamzanamy?

Akbarova Hamzanama bola rozsiahla ilustrovaná rozprávačská kniha v perzštine, vytváraná na mughalskom dvore v druhej polovici 16. storočia. Často citovaných približne 1 400 malieb je rekonštrukciou rozsahu pôvodného projektu, nie počtom obrazov, ktoré si dnes môže návštevník prezrieť v jednom múzeu. Zachoval sa len malý zlomok. Londýnske Victoria and Albert Museum hovorí o menej než 200 zachovaných maľbách; viedenské MAK používa číslo 200. Tieto údaje treba pripisovať konkrétnym inštitúciám a nepredstierať, že existuje jediný nesporný celosvetový súpis. Celá pôvodná sústava zväzkov sa tiež nedochovala.

Obrazy sa maľovali na bavlnenú tkaninu a spájali s papierom, na ktorom bol perzský text. Nešlo iba o malé ilustrácie priamo na bežnej papierovej strane. Pri skúmaní diela je užitočné rozlíšiť tri vrstvy: dobrodružný príbeh Amíra Hamzu, fyzické vlastnosti zachovaného predmetu a historikovu rekonštrukciu Akbarovej objednávky. Metropolitan Museum of Art, V&A a Cleveland Museum of Art ponúkajú pre tieto vrstvy rôzne dôkazy. Skutočný list je dokladom práce mughalskej dielne; scéna na ňom pritom môže byť výmyslom literárneho rozprávača.

Je rozprávkový Amír Hamza totožný s historickým strýkom proroka?

Meno hrdinu odkazuje na Hamzu ibn Abd al-Muttaliba, historického strýka proroka Muhammada. Dlhý cyklus o Amírovi Hamzovi však nie je overeným životopisom tejto osoby. Objavujú sa v ňom bojovníci, prefíkaní pomocníci, nebezpeční protivníci aj nadprirodzené bytosti. V&A vysvetľuje, že príbehy sa najprv šírili ústne a Akbar neskôr dal na svojom dvore vytvoriť ich prozaickú podobu v perzštine. MAK tiež opisuje, ako sa historické meno po stáročia spájalo s fiktívnymi dobrodružstvami.

List Met s princeznou Mihrdukht ukazuje rozdiel veľmi názorne. Princezná vystrelí šíp cez kruh zavesený pri zlatom vtákovi. Podľa múzejného výkladu skúšku zvládne Hamid, Hamzov syn v príbehu, a získa jej ruku. Samotná maľba, bavlna a farby sú historickým predmetom. Katalóg ale nedokazuje, že takáto súťaž alebo postava princeznej patrila do života prorokovho strýka v 7. storočí. Dátum vzniku obrazu nie je dátumom zobrazovaného deja.

Podobnú presnosť si zaslúži náboženské čítanie. Moslimské mená a perzsky hovoriace prostredie dvora patria k dejinám cyklu, no fantastické skutky hrdinov nie sú automaticky teologickým učením. Čitateľ získa viac, keď si najprv overí, aký výjav múzeum opisuje a aké miesto má v rozprávaní. Až potom možno skúmať širšie kultúrne súvislosti. Tak sa z umeleckého diela nestane mylná kronika, ale jeho obrazová sila zostane zrozumiteľná.

Ako vznikol údaj 1 400 a prečo sa spomína 12 alebo 14 zväzkov?

Clevelandský katalóg opisuje tradičnú schému štrnástich zväzkov po sto ilustrácií. Násobenie dáva číslo 1 400, ktoré pri veľkej Akbarovej objednávke uvádza aj Met. V&A však pripomína, že staršie svedectvá hovoria o dvanástich alebo štrnástich zväzkoch, zvyčajne po sto obrazoch, a približne pätnástich rokoch práce. Keďže úplný súbor zviazaných zväzkov dnes nemáme, jednotlivé strany nemožno jednoducho prepočítať. Preto je 1 400 rekonštrukciou pôvodnej škály, nie súčasným počtom zachovaných objektov ani nezvratným dôkazom, že presne toľko obrazov bolo dokončených.

Met píše takmer o stovke umelcov zapojených počas dlhej výroby. Z toho nevyplýva, že na každom liste spoločne pracovalo sto maliarov. Návrh kompozície, farby, zlato, prepisovanie textu a spájanie vrstiev mohli vyžadovať rôzne ruky a zručnosti. Jednotlivý list zriedka nesie úplný pracovný záznam. Ak katalóg pripisuje dielo menovanému maliarovi, treba si všimnúť, či má podpis alebo ide o opatrný záver založený na štýle a porovnaní.

Na predstavu o spolupráci pri veľkom rukopise pomôže Šáhnáme šáha Tahmáspa. Tento príklad spája maľbu s dlhým textom, vznikol však na inom perzskom dvore a má osobitný pôvod aj neskoršiu históriu. Porovnanie je vhodné na otázku organizácie dielne, nie na vyplnenie chýbajúcich zväzkov Hamzanamy. Nemôže potvrdiť ani úplný pôvodný počet jej dokončených ilustrácií.

Kedy sa maľovalo a čo presne datujú jednotlivé katalógy?

Met uvádza objednávku v roku 1562 a bojový list 18.44.2 datuje približne do rokov 1564–1569. V&A kladie veľký projekt zvyčajne do obdobia 1562–1577. MAK pracuje so širším rozpätím 1557–1577. Nemusí ísť vždy o spor o rovnaký okamih. Rozhodnutie panovníka, nábeh dielne, písanie textu a dokončenie konkrétneho obrazu sú rôzne udalosti. Pri múzejnom „približne“ sa navyše stretávame s odborným odhadom, nie s dochovaným účtom s presným dňom.

Met datuje list s Mihrdukht približne k roku 1570. To zapadá do predstavy viacročnej práce, no neudáva rok vzniku každého zväzku. Rozprávanie bolo potrebné spísať, text prepísať, malby vytvoriť na bavlne a vrstvy potom spojiť. Niektoré činnosti sa mohli prekrývať. Bez úplných pôvodných väzieb nemožno z jednej strany zostaviť súvislý harmonogram celej zákazky.

Nemenej dôležité je neprekladať dátumy týchto listov priamo do dejín iných rozhodnutí panovníka. Akbarova náboženská politika, sulh-i kull a diskusia o Dín-i Iláhí majú vlastné pramene a časovú postupnosť. Maľba literárneho hrdinu s moslimským menom sama nedokazuje cisárovo stanovisko v neskorších náboženských rozhovoroch. Dvorská kultúra a politické dejiny môžu spolu súvisieť, ale ich konkrétne tvrdenia potrebujú odlišné dôkazy.

Z čoho sa skladal list a ktoré rozmery možno porovnávať?

V&A opisuje vrstvenú stavbu: perzský text na papieri, obraz na bavlne a časti prilepené k sebe. To sa líši od malej ilustrácie namaľovanej priamo na papierovú stránku. Pri predmete 18.44.2 Met uvádza atrament, krycie vodové farby a zlato na tkanine upevnenej na papieri, s rozmermi 68,6 × 54 centimetrov. Cleveland pri liste 1976.74 uvádza gumovú temperu, atrament a zlato na bavlne s papierom a výslovne označuje rozmer strany 83,7 × 67 centimetrov. Sú to rôzne fyzické predmety a katalógy nepopisujú meranie celkom rovnako.

Met pri liste 2022.170 s Mihrdukht osobitne oddeľuje rozmer samotného obrazu 67,8 × 52 centimetrov od rozmerov rámu. Ak by sme čísla pre obraz, stranu a rám dali do jednej tabuľky bez pomenovania, získali by sme falošné porovnanie. Z niekoľkých preživších exemplárov tiež nemožno určiť jednu záväznú veľkosť všetkých predpokladaných 1 400 obrazov. Neskoršie orezanie, opravy a rámovanie menia to, čo sa dnes meria.

Fotografia uľahčuje skúmanie kompozície, ale nevysvetlí vždy rub listu, vlákna alebo hranicu lepených vrstiev. Na také otázky je potrebný samotný predmet a jeho konzervátorský záznam. Met pri liste o Misbahovi a Parranovi opatrne pripúšťa, že veľké obrazy sa možno ukazovali publiku pri ústnom rozprávaní. Veľkosť robí túto predstavu vierohodnou, ale hypotéza nie je dokladom pevného spôsobu používania každého listu.

Čo možno vyčítať zo štyroch konkrétnych malieb?

Na bojovom liste Met 18.44.2 zápasia Hamzovi spojenci Kásim a Badi'uzzamán pod pavilónom uprostred mnohých ďalších postáv. Múzeum datuje predmet asi do rokov 1564–1569 a predbežne ho pripisuje Šravanovi, Dasavantovi a Tarovi. Vidíme dramatickú, husto osídlenú kompozíciu. Atribúcia však neurčuje, kto urobil prvú kresbu či posledný ťah zlata, a bez ďalšieho dôkazu sa nesmie preniesť na ostatné listy cyklu.

List 2022.170 ukazuje Mihrdukht pri skúške so šípom a kruhom. Podľa Met patrí do príbehu Hamida a princeznej. Pripomína, že cyklus nepozostával iba z bitiek: vzťahy, zručnosť a napätie mohli byť rovnako dôležitými námetmi. Techniku možno porovnať s bojovou scénou z toho istého múzea, no súčasné uloženie oboch predmetov na jednom mieste nedokazuje, že kedysi stáli vedľa seba v pôvodnom zväzku.

Na liste Cleveland 1976.74 je Álamšáh pri prudkom vodnom prúde. Podľa múzea nepriateľ zdvihol mohutnú bronzovú zátku priehrady, aby zaplavil tábor Álamšáhovho otca Hamzu, a hrdina protivníka zabil. Cleveland priraďuje list k jedenástemu zväzku a upozorňuje, že titulok pri spodnom okraji pokračuje v texte z predchádzajúcej strany. Ide o konkrétnu stopu následnosti príbehu, silnejšiu než vizuálna podobnosť dvoch obrazov. Sama však nestačí na obnovenie celého poradia strateného zväzku.

List Met 24.48.1 zobrazuje kupca Misbaha a špióna Parrana pri plánovaní záchrany uneseného Hamzovho syna. Múzeum dielo kladie asi k roku 1570 a pripisuje Dasavantovi a Mithrovi. Štyri listy spolu ukazujú šírku rozprávania: boj, lukostreleckú skúšku, hrozbu záplavy aj tajný plán. Sú hmotnými svedkami maliarstva a literatúry Akbarovho dvora, nie štyrmi nezávislými historickými správami o skutočnom Hamzovi.

Prečo sa časť listov spája so Šrínagarom v Kašmíre?

V&A podrobne opisuje jednu overiteľnú epizódu neskoršieho osudu svojich obrazov. V zime 1880–1881 navštívil Caspar Purdon Clarke, nákupca pre vtedajšie South Kensington Museum, obchod v Šrínagare v Kašmíre. Uvidel tam veľké maľby a kúpil ich. Podľa múzea niektoré predtým slúžili ako ochrana okien obchodu pred zimným chladom. Ide o príbeh časti londýnskych listov v 19. storočí, nie o pôvod všetkých preživších listov roztrúsených po svetových zbierkach.

Múzeum spomína poškodenie ohňom a dažďom, vyblednuté farby i tváre neskôr zotreté z obrazov. Keď dnes porovnávame londýnske a viedenské digitálne snímky, sledujeme zároveň pôvodné maliarske rozhodnutia aj následné zaobchádzanie s predmetmi. V&A považuje lepšie zachovanú skupinu MAK za pomôcku pri predstave niekdajšej farebnosti. Ani výborne zachovaný jednotlivý list však neukazuje celý cyklus v dobe, keď ešte držali všetky zväzky spolu.

Pôvod konkrétneho listu treba skladať z dokladov o výrobe, rozptýlení celku, zmenách majiteľov, nákupe a konzervácii. Medzery v tejto reťazi sa nedajú oprávnene vyplniť hladkým príbehom o ceste priamo z Akbarovej dielne do vitríny. Číslo v inventári a dokumenty o nadobudnutí môžu povedať viac než všeobecný názov Hamzanama. Iný list rovnakého cyklu mohol mať úplne inú cestu.

Koľko malieb prežilo a kto ich tvoril?

V&A uvádza menej než 200 zachovaných obrazov. Vo vlastnej zbierke má podľa svojho opisu 28 celých listov a dva fragmenty a najväčšiu skupinu pripisuje MAK s 60 listami. Zbierková stránka MAK, aktualizovaná v septembri 2026, naopak používa celosvetový údaj 200 listov a potvrdzuje svojich 60 vo Viedni. Inštitúcie neposkytujú spoločné pravidlo počítania, ktorým by sme rozdiel s istotou vysvetlili. Najpoctivejšie je uviesť „približne dvesto alebo menej“ a pri presnom čísle pomenovať konkrétny zdroj i dátum jeho stránky.

V&A opisuje vedenie dvorskej knižnej dielne dvojicou majstrov vyučených v iránskej tradícii, ktorí pracovali s umelcami z indického subkontinentu. Podieľali sa aj kaligrafi, iluminátori a knihári. Esej Met o mughalskom umení pred rokom 1600 zasadzuje perzských a indických, moslimských aj hinduistických maliarov do Akbarovho prostredia. To podporuje obraz spolupracujúcej dielne, no neurčuje ruky, ktoré sa dotkli každého konkrétneho dochovaného listu.

V&A spomína na porovnanie neskoršie nápisy v Akbarnáme, ktoré vedia rozlíšiť návrh kompozície a prácu s farbou. Je to užitočná analógia pre dvorskú spoluprácu, nie úplný výrobný denník Hamzanamy. Ak múzeum autora len predbežne pripisuje, má takáto opatrnosť zostať aj v článku. Z názvu veľkého projektu nemožno automaticky vyvodiť autora jednej maľby.

Postavy ľudí a zvierat, budovy a rastlinné vzory vypĺňajú veľké plochy rôznymi spôsobmi. Širšie porovnanie ponúka článok o ľuďoch a zvieratách v islamskom umení. Text o arabeske a rastlinných ornamentálnych líniách zasa pomáha odlíšiť rozprávačský výjav od opakujúceho sa dekoru. Takéto súvislosti usmerňujú pozorovanie, neurčia však samy meno neznámeho maliara ani miesto listu v stratenej väzbe.

Titulný obrázok je pôvodná historická rekonštrukcia vytvorená s pomocou AI. Nie je fotografiou zachovaného listu Hamzanamy, doloženej konkrétnej dielne ani diela menovaného maliara.

Zdroje

1. Metropolitan Museum of Art, bojový list 18.44.2 — Dokladá rok zadania, rekonštruovaný rozsah, datovanie, materiál, rozmery a opatrnú atribúciu tohto predmetu; nie úplný súpis všetkých zachovaných listov.
2. Victoria and Albert Museum, „The arts of the Mughal Empire“ — Zdroj k ústnej tradícii, 12/14 zväzkom, rokom 1562–1577, spojeniu bavlny s papierom, vlastnému počtu a nákupu v Šrínagare 1880–1881.
3. Cleveland Museum of Art, Álamšáh a priehrada, 1976.74 — Uvádza schému 14 × 100, jedenásty zväzok, rozmer strany, materiál, bronzovú zátku a nadväznosť titulku na predchádzajúcu stranu.
4. MAK Wien, zbierkový záznam Hamzanama — Uvádza širšie datovanie, 60 viedenských listov a celosvetových 200; tento údaj sa nezamieňa s odlišnou formuláciou V&A.
5. Metropolitan Museum of Art, Mihrdukht, 2022.170 — Scéna skúšky so šípom, materiál a datovanie, výslovné rozlíšenie rozmeru obrazu od rámu.
6. Metropolitan Museum of Art, Misbah a Parran, 24.48.1 — Plán záchrany, datovanie, materiál, atribúcia a opatrná hypotéza o ukazovaní malieb pri ústnom podaní.
7. Metropolitan Museum of Art, „The Art of the Mughals before 1600“ — Kontext spolupráce perzských a indických umelcov na Akbarovom dvore; nie inventár celého cyklu.