
Fátimovské sitká z Fustátu: ako čítať nálezy z hrdiel džbánov
Kde bolo sitko vo fátimovskom džbáne? Nálezy z Fustátu ukazujú spoj s hrdlom, rozdiel medzi otvormi a rytými líniami aj motívy zvierat.
Najprv si ujasnite, akú časť nádoby máte pred sebou. Na celom džbáne sa dajú sledovať ústie, hrdlo a plece. Na odlomenom kuse sa pozrite na keramický pás okolo otvorov, zakrivenie prípadného zvyšku steny a hrany lomu. Záber zhora dobre ukazuje kompozíciu, bočný pohľad zasa napojenie sitka na stenu. Katalógový názov môže v oboch prípadoch obsahovať slovo sitko, hoci na fotografiách vidno odlišné časti.
Kde v hrdle bolo sitko osadené
Džbán EA1974.34 v Ashmolean Museum je egyptská neglazovaná keramická nádoba z 10. storočia, ktorú vykopali vo Fustáte. Je vysoká 18,2 centimetra a najväčší priemer má 11 centimetrov. Katalógový názov uvádza stopy po sitku vo vnútri hrdla. Rozmer 11 centimetrov sa vzťahuje na celý džbán v jeho najširšej časti. Priemer ústia ani sitka z neho nemožno odvodiť. Podľa katalógu nádobu vykopalo výskumné centrum American Research Center in Egypt a v roku 1974 ju darovalo múzeu.
Zlomok 1921,0301.12 v British Museum obsahuje sitko osadené v časti hrdla. Slon na sitku je vytvorený kombináciou otvorov a rytých čiar. Záznam uvádza neglazovanú keramiku so svetlohnedou engobou, teda naneseným ílovým povlakom. Za miesto výroby označuje Egypt a pri nálezisku vo Fustáte odkazuje na múzejný register vykopávok. Predmet datuje do 10. až 12. storočia. Zachovaný spoj priamo ukazuje polohu sitka. Tvar celého džbánu sa na tomto zlomku nezachoval.
Pri porovnaní začnite obrysom nádoby z Ashmoleanu a potom si pozrite stenu hrdla pri kotúči v British Museum. Jeden záznam ukazuje profil džbánu so stopou po sitku, druhý zdobený prvok so susediacou stenou. Podobný postup využíva prehľad pútnických fliaš, kde sa typ nádoby posudzuje podľa vzťahu tela, ústia a zachovaných úchytov. Pri fustátskom džbáne leží rozhodujúci spoj vnútri otvoru.
Čomu mali zabrániť otvory v sitku
Sitko prechádza naprieč hrdlom a čiastočne prehradzuje priestor medzi ústím a telom nádoby. Otvory umožňujú prietok tekutiny pri napĺňaní i vylievaní. Katalóg stockholmského sitka NM 00428/1921 umiestňuje mierne vypuklý perforovaný kotúč do prechodu medzi hrdlom a plecom. Jeho účel vysvetľuje ako prekážku proti hmyzu a nečistotám. Zlomok zaraďuje do 11. storočia, ako provenienciu uvádza Fustát a udáva priemer 6,5 centimetra.
Ochrannú funkciu pripíšte výslovne výkladu múzea. Otvory možno pozorovať a merať, k určeniu pôvodného obsahu konkrétneho džbánu treba ďalšie doklady. Bez mierky sa veľkosť otvoru na obrázku odhaduje ťažko. Tieň za kotúčom môže otvor stmaviť a podobne tmavá môže byť aj rytá línia. Sledujte, či je viditeľná vnútorná hrana priechodného otvoru, alebo stopa končí na povrchu. Tento rozdiel pomáha aj pri otvore porušenom na hrane zlomku.
Keď je k dispozícii viac záberov, otvorte si najprv celkový profil a až potom detail. Pri pohľade cez ústie sa otvor v hrdle a otvory v sitku môžu prekrývať. Záber zboku ukáže rozdiel medzi okrajom ústia, stenou a miestom, kde do nej kotúč vstupuje. Ak záznam ponúka len kolmý pohľad na samostatný kotúč, pôvodnú polohu ilustrujte doloženým príkladom z inej nádoby s vlastnou popiskou.
Priechodný otvor a rytá čiara sú odlišné stopy
Rytie zanecháva v povrchu ryhu, perforácia vytvára otvor cez hrúbku keramiky. Na sitku v British Museum tvoria oba druhy stôp jeden obraz slona. Svetlo vedené popri povrchu môže zvýrazniť ryté línie. Pohľad zboku či šikmo odhalí stenu otvoru a hrúbku okolitého materiálu. Ak píšete opis, najprv uveďte, ktoré prvky sú perforované a ktoré ryté. Potom vysvetlite, ako sa ich kombináciou vytvorila postava.
Sitko M.2002.1.129 v Los Angeles County Museum of Art je egyptská keramika z 10. až 12. storočia s priemerom 5,24 centimetra. Katalóg uvádza vyrezávanie, rytie a perforovanie a motív opisuje ako rybu plávajúcu vo vode. Keď vo verzii záznamu, ktorú používate, nie je fotografia, uveďte ako zdroj určenia ryby kurátorský opis. Ďalšie spôsoby, ako sa identifikuje zviera na doložených predmetoch, prináša sprievodca zvieracími motívmi v islamskom umení.
Slon, možná gazela a ryba
British Museum identifikuje slona. Stockholmský záznam opisuje štvornožca smerujúceho doľava, ktorý môže predstavovať gazelu. LACMA určuje rybu. V každom prípade spojte názov motívu s názvom zbierky a inventárnym číslom. Pri výreze obrázka si ponechajte aj celkový pohľad na rozloženie motívu. Neprerazené plochy medzi otvormi môžu vymedzovať chrbát alebo nohy rovnako zreteľne ako samotné otvory. Stockholmský katalóg na porovnanie uvádza iný zlomok s gazelou datovaný pomocou mincí. Toto porovnanie nemožno preniesť do popisu ako priamu mincovú datáciu zobrazeného kusu.
Postavy vypĺňajú vymedzenú kruhovú plochu. Okraj, sled opakujúcich sa otvorov a stredovú figúru možno opísať osobitne. Sprievodca geometrickými vzormi ukazuje, ako si všímať stred a opakovanie ešte pred pomenovaním vzoru. Odborná štúdia Fatimid Period Jug Strainers of Fustat porovnáva predmety z Metropolitného múzea a ďalších zbierok a rozoberá geometrické, rastlinné, figurálne a nápisové motívy. Takéto porovnanie umožňuje čítať podobné detaily na viacerých predmetoch. O konkrétnom kuse však vypovedá predovšetkým to, čo sa na ňom zachovalo.
Rozmery aj materiál zapisujte ku konkrétnemu zlomku
Smithsonian National Museum of Asian Art zaraďuje sitko FSC-P-1025.501 do Egypta a datuje ho od konca 10. do 11. storočia. Celková výška je 2,9 centimetra, šírka 6,1 centimetra a hĺbka 6 centimetrov. Porovnajte tieto tri rozmery s priemerom uvádzaným pri kusoch z Los Angeles a Štokholmu. Ide o odlišné spôsoby merania. Zvyšok lemu či steny alebo chýbajúca časť po odlomení môžu zmeniť celkové rozmery, aj keď sa samotná plocha vzoru javí podobne veľká.
Keramické telo a úpravu povrchu zapíšte oddelene. Zlomok v British Museum má svetlohnedú engobu a záznam ho označuje ako neglazovaný. Džbán v Ashmoleane je tiež z neglazovanej keramiky. Iný typ nádoby môže mať glazúru alebo inú výzdobu. Pre porovnanie vysvetľuje sprievodca keramickým lustrom osobitnú povrchovú úpravu. Pri sitkách z Fustátu sledujte samostatne konštrukciu otvorov, keramické telo a každý doložený povlak.
Pri porovnávaní obrázkov si všimnite, či je mierka v rovnakej rovine ako kotúč. Pohľad do hrdla môže opticky zväčšiť ústie a vzdialenejšie sitko zmenšiť. Bočný záber ukáže, koľko zo steny zostalo pri okraji. Ak katalóg poskytuje iba celkové rozmery, označte ich tak aj v popiske. Pri čiastočne zachovanom kotúči má zmysel uviesť tiež to, či je na obrázku vidieť celý okraj alebo len jeho úsek. Fotografia a katalógové čísla rozmerov potom odpovedajú na jasne odlíšené otázky.
Pri opise engoby sa držte toho, čo zaznamenáva zbierka. Odtieň fotografie závisí aj od osvetlenia a nastavenia snímky. Svetlejšie miesto na hrane môže odhaliť podklad, samo však neurčuje zloženie povlaku. Užitočné je zapísať si, či sa povrchová úprava uvádza pri celom predmete alebo len pri zachovanom zlomku. Pri porovnávaní katalógov tak možno rozlíšiť rozdiel v opise od viditeľného rozdielu medzi povrchmi dvoch kusov.
Nálezové okolnosti a história zbierky
British Museum spája nálezisko vo Fustáte s poznámkou v múzejnom registri. Ashmolean uvádza organizáciu, ktorá nádobu vykopala, a zvlášť zaznamenáva dar z roku 1974. Queensland Museum v správe o predmetoch de Tournouëra opisuje skupinu z Fustátu na základe listu spojeného s darovaním. Rozoberá keramické sitko na vodu, ktoré bolo kedysi v prechode medzi hrdlom a plecom džbánu. List sa zmieňuje o výkope domu a o ceste zberu spojenej s Alím Bejom Bahgatom. Citujte ho ako list. Archeologickú vrstvu konkrétneho zlomku možno uviesť iba vtedy, ak je preň samostatne doložená.
Do poznámok si samostatne zaznačte datovanie, predpokladané miesto výroby, nálezisko a spôsob, akým sa predmet dostal do múzea. Katalóg môže uviesť Egypt ako miesto výroby aj vtedy, keď nepozná archeologické nálezisko. Rok darovania hovorí o nadobudnutí do zbierky. Stredoveké datovanie v tom istom zázname sa týka obdobia vzniku predmetu. Pri prepisovaní záznamu si preto ponechajte aj názov príslušnej položky, nielen rok či názov miesta.
Popiska má zodpovedať tomu, čo sa zachovalo
Uveďte názov predmetu, inštitúciu a inventárne číslo. Spresnite, či obrázok ukazuje džbán so stopou, zlomok hrdla s osadeným sitkom alebo samostatne evidovaný kotúč. Keď to záznam dovoľuje, označte konkrétnu stopu ako perforáciu alebo rytú líniu. Pripojte datovanie a rozmer s jednotkou aj názvom meranej veličiny. Ak zdroj uvádza možnú gazelu, zachovajte v popiske tento stupeň istoty. Rovnaký postup sa hodí pri opise poškodeného okraja, keď časť obrazu ostáva mimo zachovaného povrchu.
V dvojici obrázkov môže bočný pohľad ukázať miesto sitka a pohľad zhora samotný vzor. Celkovým pohľadom objasnite, odkiaľ pochádza detail. Džbán z Ashmoleanu zachováva profil nádoby, zlomok z British Museum ukazuje vlastné sitko stále v hrdle. Záznamy z Los Angeles, Štokholmu a Smithsonianu dopĺňajú rozmery a určenia ďalších kusov. Ak sú vedľa seba predmety z rôznych zbierok, ku každej snímke uveďte jej vlastné číslo a opíšte, ktorú otázku pomáha zodpovedať. Čitateľ tak môže pôvod každého pozorovania skontrolovať v príslušnom zázname.
V tabuľke porovnaní si vyhraďte samostatný stĺpec pre to, čo na obrázku vidíte, a ďalší pre to, čo určuje múzeum. Pri LACMA môžete zapísať rybu ako katalógové určenie, pri Štokholme ponechať otáznik pri gazele. Pri Ashmoleane zaznamenajte stopy po sitku. Takáto tabuľka zachová rozdiely medzi tromi druhmi dokladu aj pri krátkom sprievodnom texte.
Záznamy múzeí a ďalšie čítanie
- Ashmolean, EA1974.34 uvádza džbán na vodu a stopy v hrdle.
- British Museum, 1921,0301.12 dokumentuje slona na sitku v zlomku hrdla.
- Medelhavsmuseet, NM 00428/1921 opisuje možnú gazelu a predpokladanú funkciu.
- LACMA, M.2002.1.129 uvádza techniky spracovania a motív ryby.
- Fatimid Period Jug Strainers of Fustat porovnáva vzory v niekoľkých zbierkach.
- Smithsonian, FSC-P-1025.501 uvádza celkové rozmery a zaradenie zlomku.
- Queensland Museum, predmety de Tournouëra opisuje zberateľské okolnosti a polohu sitka v džbáne.





