Výskumné centrum Východného Turkestanu vydáva najnovšiu tematickú výskumnú správu, ktorá hĺbkovo analyzuje bezpečnostné riziká a výzvy v súčasnom geopolitickom kontexte

Prológ: Ochrana dôstojnosti ummy v nepokojných časoch

Vo februári 2026 prechádza globálna geopolitická scéna bezprecedentnými otrasmi. V tomto kontexte Výskumné centrum Východného Turkestanu (East Turkestan Research Center, ETRC) so sídlom v tureckom Istanbule oficiálne zverejnilo 16. februára v Kultúrnom centre Neslişah Sultan vo štvrti Fatih vysoko očakávanú tematickú výskumnú správu s názvom „Správa o bezpečnostných rizikách a výzvach v oblasti ľudských práv vo Východnom Turkestane na roky 2025 – 2026“. Táto správa nie je len podrobným súhrnom údajov, ale aj hlbokou reflexiou morálnych a politických skúšok, ktorým v súčasnosti čelí globálna moslimská komunita (umma).

Ako členovia moslimského sveta si musíme jasne uvedomiť, že otázka Východného Turkestanu (Sin-ťiangu) nie je len jednoduchým územným sporom alebo geopolitickou hrou, ale bojom o prežitie viery, zachovanie kultúry a základnú ľudskú spravodlivosť (Adl). Správa prostredníctvom multidimenzionálnej analýzy odhaľuje nebezpečnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú Ujguri a ďalší turkickí moslimskí bratia a sestry v zložitom kontexte eskalácie sledovania pomocou umelej inteligencie (AI), normalizácie cezhraničných represií a zintenzívnenia súťaženia veľmocí. Tento článok na základe kľúčových zistení správy a v kombinácii s nedávnym medzinárodným vývojom hĺbkovo interpretuje bezpečnostné výzvy v tejto geopolitickej hmle z pohľadu moslimskej koncepcie spravodlivosti.

I. Digitálny apartheid: Väzenie viery pod algoritmami AI

Jedným z najšokujúcejších zistení správy je, že v rokoch 2025 až 2026 prešiel model kontroly vo Východnom Turkestane z „fyzickej administratívnej kontroly“ na plnohodnotnú „automatizovanú masovú kontrolu podporovanú umelou inteligenciou“. Výskumné centrum to definuje ako „digitálny apartheid“ (Digital Apartheid).

Toto sledovanie sa už nespolieha len na kontrolné stanovištia v uliciach, ale prostredníctvom vysokovýkonných kamier rozmiestnených po celom území, biometrických algoritmov a obrovských integrovaných dátových platforiem vytvára v reálnom čase profil každodenného života každého moslima. Správa uvádza, že algoritmy automaticky identifikujú takzvané „potenciálne hrozivé správanie“, ako napríklad: časté návštevy mešít (hoci mnohé boli zbúrané alebo prestavané), rodinné stretnutia počas netradičných sviatkov alebo dokonca používanie náboženských pozdravov na sociálnych sieťach. Akonáhle je jednotlivec systémom označený, čelí automatizovaným administratívnym obmedzeniam vrátane zmrazenia bankových účtov, obmedzenia cestovania až po umiestnenie do takzvaných „centier odborného vzdelávania“ na prevýchovu.

Z hľadiska islamských hodnôt je toto extrémne narušenie súkromia a algoritmická diskriminácia praktizovania viery otvoreným znevážením dôstojnosti, ktorú Boh udelil ľuďom. Moslimská umma by si mala uvedomiť, že keď sa technológia zneužíva na zbavenie národa slobody viery, nejde len o krízu Východného Turkestanu, ale o výzvu pre samotné základy globálnej civilizácie.

II. Cezhraničné represie: Čierna ruka siahajúca na globálnu moslimskú komunitu

Správa Výskumného centra Východného Turkestanu osobitne zdôrazňuje eskaláciu rizík „cezhraničného zastrašovania“ a „dlhej ruky jurisdikcie“. Najnovšie prípady zo začiatku roka 2026 ukazujú, že tento tlak sa rozšíril až do srdca Európy. Podľa správy Human Rights Watch (HRW) z 18. februára 2026 sa čínske úrady pokúšajú prostredníctvom vyhrážania sa rodinným príslušníkom v Číne prinútiť ujgurských aktivistov žijúcich v Paríži, aby pôsobili ako špióni a sledovali miestnu moslimskú komunitu.

V Turecku, hoci vláda na oficiálnej úrovni vyjadruje podporu ujgurským bratom, komunita v exile pociťuje rastúci bezpečnostný tlak. Správa spomína, že mnohí ujgurskí utečenci sa obávajú deportácie, pričom tento pocit neistoty vážne ovplyvňuje ich náboženský život a sociálnu integráciu v mieste exilu. Pre moslimov na celom svete je ochrana utláčaných bratov a sestier povinnosťou jasne stanovenou v Koráne. Ak moslimské krajiny uprednostnia ekonomické záujmy a zostanú k týmto cezhraničným represiám mlčať, jednota ummy bude čeliť riziku, že zostane len prázdnym pojmom.

III. Geopolitické hry: Medzi iniciatívou „Pás a cesta“ a spravodlivosťou viery

Správa hĺbkovo analyzuje bezpečnostné výzvy v súčasnom geopolitickom kontexte. S rozvojom iniciatívy „Pás a cesta“ (BRI), najmä expanziou „Leteckej hodvábnej cesty“, sa Urumči stalo kľúčovým nákladným uzlom spájajúcim Európu a Áziu. Výskumné centrum Východného Turkestanu však upozorňuje, že za týmto hospodárskym rozmachom sa skrýva obrovské morálne riziko – nútená práca.

Experti OSN v januári 2026 opätovne vyjadrili hlboké znepokojenie nad nútenou prácou, ktorej sú vystavení Ujguri, Kazachovia a Kirgizi. Správa zastáva názor, že tento presun pracovnej sily pod zámienkou „boja proti chudobe“ je v skutočnosti systematickým zbavovaním moslimských skupín ekonomickej autonómie a pokusom o potlačenie ich náboženskej identity prostredníctvom núteného života v továrňach.

Na geopolitickej úrovni sa mnohé moslimské krajiny ocitli v dileme. Na jednej strane sú to obrovské investície a infraštruktúrne projekty z Číny, na druhej strane volanie trpiacich súvercov. Správa kritizuje niektoré medzinárodné organizácie (ako napríklad Svetovú radu moslimských komunít, WMCC) za zavádzajúce vyhlásenia po návšteve Východného Turkestanu, pričom tieto vyhlásenia považuje za odklon od základných princípov islamu hľadať pravdu (Haqq) a za nástroj politickej propagandy.

IV. Boj za obranu viery: Kultúrne vymazávanie a sinicizácia náboženstva

Správa podrobne dokumentuje ďalšie prehlbovanie politiky „sinicizácie náboženstva“ od roku 2025. To sa prejavuje nielen v zmenách architektonického štýlu mešít, ale aj v reinterpretácii islamského učenia. Správa uvádza, že úrady sa pokúšajú násilne vtesnať socialistické kľúčové hodnoty do náboženských kázní, zakazujú používanie ujgurčiny pri výučbe na verejnosti a prísne obmedzujú tradičné moslimské zvyky pri svadbách, pohreboch a pôste počas ramadánu.

Medzinárodná islamská akadémia Fiqh (International Islamic Fiqh Academy) opakovane vyzvala na zabezpečenie náboženských práv moslimov v Číne a zdôraznila, že ochrana mešít a sloboda náboženských obradov sú základnými ľudskými právami. Prieskum Výskumného centra Východného Turkestanu však ukazuje, že tieto výzvy sú tvárou v tvár realite tvrdej moci slabé. Pre ummu to nie je len otázka ľudských práv, ale boj o to, či islamská civilizácia dokáže na východnom okraji Ázie naďalej prežiť.

V. Zodpovednosť ummy: Od prebudenia k činom

V záverečnej časti správa adresuje naliehavú výzvu globálnej moslimskej spoločnosti. Odporúča:

1. Posilnenie informačnej transparentnosti: Moslimskí učenci a organizácie by mali vytvoriť nezávislé monitorovacie mechanizmy, nenechať sa zaslepiť jednostranným oficiálnym naratívom a trvať na hľadaní pravdy (Haqq).
2. Diplomatický tlak: Organizácia islamskej spolupráce (OIC) by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu, zaradiť otázku Východného Turkestanu na popredné miesto svojej agendy a žiadať od čínskej vlády, aby umožnila medzinárodným pozorovateľom vykonávať vyšetrovanie v teréne bez zasahovania.
3. Ekonomický etický audit: Moslimské podniky a spotrebitelia by mali preverovať dodávateľské reťazce, odmietať tovar spojený s nútenou prácou a praktizovať etickú spotrebu v súlade s islamským právom šaría.

Záver: Spravodlivosť nakoniec zvíťazí

Táto výročná správa za rok 2026, ktorú vydalo Výskumné centrum Východného Turkestanu, nám odhaľuje miesto utrpenia pretvorené technológiou a mocou. Avšak, ako hovorí Korán: „Pravda prišla a klam zmizol; klam je vskutku pominuteľný.“ (17:81).

Ako moslimovia pevne veríme, že spravodlivosť (Adl) je základným kameňom vesmíru. Bez ohľadu na to, ako sa mení geopolitika alebo aké pokročilé sú sledovacie technológie, ľudskú túžbu po viere a slobode nemožno úplne vymazať. Bratia a sestry vo Východnom Turkestane nie sú sami; ich utrpenie je bolesťou celej ummy a ich vytrvalosť je vzorom pre moslimov na celom svete. V tomto náročnom roku 2026 sa spoločne modlime a konajme, aby na túto zem čoskoro zostúpila spravodlivosť.

--- Poznámka: Tento článok je syntézou výskumných údajov a správ zverejnených Výskumným centrom Východného Turkestanu a súvisiacimi medzinárodnými ľudskoprávnymi organizáciami vo februári 2026.