Islamský štát posilňuje svoju propagandu prostredníctvom internetu a vytvára nové globálne bezpečnostné výzvy

Úvod: „Virtuálny kalifát“ v digitálnom veku

V posledných rokoch, hoci organizácia „Islamský štát“ (ISIS) stratila svoje fyzické územia v Sýrii a Iraku, predstavuje vážnu hrozbu pre globálnu bezpečnosť budovaním svojho „digitálneho kalifátu“ v online priestore. Do roku 2026 vstúpila online propaganda tejto organizácie do komplexnejšej, skrytejšej a vplyvnejšej fázy. Systematicky využívajú moderné technológie na prekrúcanie posvätných pojmov islamu, zavádzanie mládeže a vyvolávanie nenávisti v celosvetovom meradle. Táto situácia predstavuje veľkú skúšku pre jednotu ummy (moslimskej komunity), duchovné zdravie mladej generácie a medzinárodný obraz moslimov [Bezpečnostná rada OSN](https://www.un.org/securitycouncil/ctc/content/isis-propaganda-and-recruitment-online).

Umelá inteligencia a nárast viacjazyčnej propagandy

Podľa pozorovaní z konca roka 2025 a začiatku roka 2026 dosiahol „Islamský štát“ významný prielom v produkcii vysokokvalitných propagačných materiálov s využitím technológie umelej inteligencie (AI). Pomocou AI pripravujú náboženské videá v rôznych jazykoch (ujgurčina, arabčina, angličtina, ruština, tadžičtina atď.), pričom kvalita prekladu sa približuje prirodzenému jazyku [Europol](https://www.europol.europa.eu/publications-events/main-reports/online-jihadist-propaganda-2025-report).

Tento technický pokrok umožnil ich propagande prekonať geografické obmedzenia a zasiahnuť mládež v ktoromkoľvek kúte sveta. Najmä technológia „Deepfake“, ktorá sa používa na šírenie falošných fatiev (náboženských dekrétov) v podobe známych náboženských osobností, sa stala najnebezpečnejším nástrojom na zavádzanie bežných moslimov. Takéto činy sú v úplnom rozpore s islamskými princípmi „pravdivosti slova“ a „dôvery“ (amanah) a sú urážkou posvätnosti nášho náboženstva.

Decentralizované platformy a výzva „osamelých vlkov“

Telegram, Rocket.Chat a ďalšie šifrované komunikačné platformy sa stali hlavnými základňami „Islamského štátu“. Nespoliehajú sa na jednu centrálnu webovú stránku, ale pôsobia prostredníctvom tisícok malých skupín a spontánne organizovaných digitálnych sietí. Táto decentralizovaná štruktúra sťažuje medzinárodným bezpečnostným orgánom ich úplnú elimináciu [Global Terrorism Index 2025](https://www.economicsandpeace.org/reports/).

Najznepokojujúcejším aspektom je schopnosť tejto propagandy podnecovať útoky typu „osamelý vlk“. Jednotlivci radikalizovaní prostredníctvom internetu vykonávajú teroristické činy v krajinách, kde žijú, na základe online pokynov, aj keď nemajú žiadne formálne organizačné prepojenie. Táto situácia zvyšuje bezpečnostný tlak nielen v krajinách s moslimskou väčšinou, ale aj v moslimských komunitách na Západe, čo vedie k nárastu islamofóbie.

Zneužívanie bolestivých bodov ummy

„Islamský štát“ vo svojej online propagande zneužíva útlak, nespravodlivosť a politické krízy, ktorým čelia moslimovia v rôznych častiach sveta. Tragédie v Gaze, Kašmíre a iných regiónoch využívajú na ospravedlnenie svojej radikálnej ideológie a vštepujú mládeži mylnú predstavu, že „jedinou cestou von je ozbrojený boj“ [Human Rights Watch](https://www.hrw.org/).

V skutočnosti islam vyžaduje spravodlivosť, ale prísne zakazuje prelievanie krvi nevinných ľudí, vyvolávanie rozvratu (fitna) a narúšanie spoločenského mieru. Činy „Islamského štátu“ nie sú odporom proti útlaku, ale ďalšou formou útlaku. Ich online propaganda kradne zmysel pre spravodlivosť moslimskej mládeže a mení ich na zbraň proti vlastnej spoločnosti a ľudstvu.

Islamská perspektíva: Boj proti rozvratu a ochrana viery

Z hľadiska islamského práva (šaría) sú názory šírené skupinami ako „Islamský štát“ moderným prejavom „Cháridžitov“ (extrémistickej sekty). Rozosievajú rozvrat medzi moslimami a rozbíjajú jednotu ummy. Verš z Koránu, ktorý hovorí, že „rozvrat (fitna) je horší ako zabíjanie“, plne zodpovedá dnešnému digitálnemu terorizmu.

Moslimskí učenci a intelektuáli musia byť v digitálnom svete aktívnejší a poskytovať zdravé, umiernené a vedecké vyvrátenia prekrútených interpretácií „Islamského štátu“. Vysvetľovať mládeži, že islam je skutočným náboženstvom mieru, spravodlivosti a milosrdenstva a že každá výzva videná na internete nemá náboženský základ, je najväčším „džihádom“ dnešnej doby. Zvyšovanie digitálnej gramotnosti a preverovanie zdrojov informácií (tabayyun) je islamskou povinnosťou.

Medzinárodná spolupráca a budúce výzvy

Do roku 2026 boli krajiny sveta nútené užšie spolupracovať pri ochrane kybernetickej bezpečnosti. Samotné technické blokovanie alebo cenzúra však nestačia. Na boj proti online propagande „Islamského štátu“ je potrebné zničiť ideologický základ, o ktorý sa opierajú. Na tento účel musia moslimské krajiny posilniť vzájomnú výmenu informácií, vytvárať pracovné príležitosti pre mládež a odstraňovať politické nespravodlivosti [International Crisis Group](https://www.crisisgroup.org/).

V budúcnosti, so vznikom kvantových výpočtov a pokročilejších šifrovacích systémov, sa môže schopnosť týchto organizácií skrývať sa na internete ešte zvýšiť. Preto je pri budovaní digitálnych obranných systémov kľúčové spojiť náboženské, politické a technické sily.

Záver

Posilňovanie propagandy „Islamského štátu“ prostredníctvom internetu nie je len bezpečnostným problémom, ale výzvou pre budúcnosť islamskej ummy. Snažia sa využiť internet ako zbraň na pošpinenie nášho náboženstva a obetovanie našej mládeže. My ako moslimovia musíme zvýšiť svoju ostražitosť v digitálnom svete, nadobudnúť vedomosti na odlíšenie pravdy od falošnej propagandy a pevne chrániť cestu umiernenosti ummy. Mier a spravodlivosť neprídu s propagandou v temných kútoch internetu, ale dodržiavaním skutočného ducha islamu.