
Ako čítať islamské pečatidlá a ich odtlačky
Rozlíšte pečatidlo od odtlačku, porovnajte pečatné prstene s pečatidlami s rúčkou a zistite, čo prezrádzajú mená a dátumy v rukopisoch.
Pečatidlo je nástroj, ktorý nesie predlohu. Odtlačok pečate je stopa, ktorá zostane po prenesení vzoru na podklad, napríklad na papier, hlinu alebo vosk. Pečatný prsteň je jedným zo spôsobov uchytenia pečatidla. Písmená na pracovnej ploche môžu byť vyryté zrkadlovo, aby sa na odtlačku zobrazili v obvyklom smere. V múzejnom katalógu môže krátke označenie „pečať“ znamenať nástroj aj stopu. Začnite materiálom a tvarom a všimnite si, ktorú stranu zobrazuje fotografia.
Niekoľko zbierkových predmetov umožňuje porovnať rôzne znaky. Metropolitné múzeum umenia má pečatný prsteň so zrkadlovo vyrytým menom. V Ashmolean Museum je egyptský odtlačok v hline s ťažko čitateľným okrajovým nápisom a mosadzné pečatidlo s pevnou rúčkou. Štúdia knižnice Michiganskej univerzity ukazuje, ako odtlačok v rukopise pomáha identifikovať osobu, keď sa rovnaké meno nachádza aj v iných dokladoch.
Prečo môže byť rytina zrkadlová
Predstavte si malý vzor so stonkou a listom na jednej strane. Ak pri priamom pohľade na plochu pečatidla špička listu smeruje doľava, na odtlačku smeruje doprava. Rovnako sa obracia poloha a tvar písmen. Meno preto nemusí byť ľahké rozpoznať aj na dobre zachovanom pečatidle. Múzeum môže k fotografii rytiny priložiť zobrazenie vzoru v orientácii odtlačku. Z popisov zistíte, ktorú z dvoch podôb práve vidíte.
Prsteň 41.160.280 v Metropolitnom múzeu má v osadení rytý kameň lapis lazuli. Obrúčka je z opracovaného pozláteného striebra s čiernou inkrustáciou. Múzeum na modrom kameni číta meno Hajji Muhammad ibn Mahmud a uvádza, že bolo vyryté zrkadlovo. Prsteň pravdepodobne pochádza zo 16. storočia a múzeum ako miesto výroby uvádza Strednú Áziu alebo Irán. Sú to dve možnosti v katalógu. Prečítané meno samo osebe neumožňuje rozhodnúť, kde prsteň vyrobili.
Na detailnej fotografii hľadajte najprv obrys kameňa, potom písmená vnútri. Záber celého prsteňa ukáže, ako je kameň uchytený k obrúčke. Na detaile osadenia možno sledovať rozloženie písmen. Keď sa plocha pri odtláčaní nedotýkala podkladu rovnomerne, obvod odtlačku môže byť menej zreteľný ako stred. Skupina písmen môže zostať čitateľná aj vtedy, keď časť vonkajšieho obrysu chýba.
Pečatné prstene, pevné rúčky a otočné osadenia
Obrúčka obopína prst. Osadenie drží pracovnú plochu alebo ju priamo tvorí. Pevná rúčka vyčnieva nad základňu. Rúčku a spodnú plochu možno prezerať oddelene. Takéto usporiadania umožňujú pritlačiť rytinu k ďalšiemu materiálu. Oddelený kameň si môže zachovať rytinu i materiál bez dokladu o pôvodnom osadení. Záber zboku pomáha zistiť, ktoré časti sa ešte zachovali.
Mosadzné pečatidlo EAX.3445 v Ashmolean je ryté. Má oválnu základňu a malú ozdobnú pevnú rúčku. Katalóg opisuje jeden riadok kurzívneho písma a dátum pod ním. Obrys rúčky patrí k bočnému profilu predmetu. Pri porovnávaní s odtlačkom sa pozerajte na oválnu spodnú plochu a na rytinu. Na zábere zhora môže rúčka zaberať viac priestoru než malá plocha, ktorá nesie vzor.
Osmanské pečatidlo M.2002.1.561 z konca 19. storočia v Los Angeles County Museum of Art má iný mechanizmus. Zlaté osadenie nesie horský krištáľ, ktorý sa otáča okolo osi. Do polohy na pečatenie možno nastaviť jednu z troch rytých plôch. Múzeum predmet pripisuje sultánovi Abdülhamidovi II. a opisuje rozličné podoby jeho mena v písme nastaʿliq na troch plochách. Horné očko vysvetľuje ako náznak, že sa pečatidlo pravdepodobne nosilo na retiazke. Každá plocha môže dať odlišný odtlačok pri tom istom osadení a očku. O tvaroch písmen hovorí sprievodca štýlmi arabskej kaligrafie.
Čo uchovávajú hlina a papier
Odtlačok v hline má vlastný tvar a hrúbku. Na líci sa môže zachovať časť preneseného vzoru. Okraj a rub môžu niečo prezradiť o materiáli, ktorý odtlačok prijal. Odtlačok na papieri je časťou strany s vlastným rozložením. Značku pri okraji možno skúmať spolu s okolitými poznámkami, prvými či poslednými riadkami a ďalšími značkami na strane. Zväčšenie ukáže podrobnosti vzoru. Záber celej strany ukáže miesto odtlačku.
EAX.3463 v Ashmolean je egyptský odtlačok vo vypálenej hline, ktorý múzeum datuje do 8. alebo 9. storočia. Má šírku asi 1,5 centimetra, takmer kruhový oválny obrys a vypuklý rub. Katalóg opisuje kúfické písmo po obvode okolo stredovej hviezdy a uvádza, že čítanie je neisté. Hviezdu možno opísať aj pri nejasnom texte. Záznam uvádza odtlačok a podklad bez určenia ďalšej zachovanej časti, ktorá by k predmetu bola pripojená.
Atrament na papieri zanecháva iný druh stopy. Môžete opísať svetlé a tmavé miesta a označiť, kde sú ťahy zreteľné, nevýrazné alebo prerušené. Farbu na digitálnom zábere môže ovplyvniť osvetlenie, povrch a stav odtlačku. Na určenie zloženia atramentu sú potrebné ďalšie doklady. Rozdiel medzi viditeľnou farbou a určeným materiálom približuje sprievodca atramentmi v islamských rukopisoch.
Ku ktorej udalosti patrí dátum?
Ashmolean datuje mosadzné pečatidlo s pevnou rúčkou podľa rytiny na spodnej ploche do roku 1331 hidžry, teda 1912–1913. Múzeum uvádza aj údaje zo starého štítka pripevneného k predmetu, kde sa spomína kúpa v júni 1916. Prvý dátum pochádza zo vzoru na základni. Druhý patrí k neskorším dejinám predmetu. Štítok pečatidlo spája aj s členom pobrežnej stráže v okolí Bodrumu. Katalóg predkladá toto spojenie ako údaj zo štítka.
Záznam islamskej galérie Britského múzea opisuje 1878,1220.10 ako pečať z karneolu s rozmermi 2,60 krát 3,00 centimetra. Múzeum ju získalo v roku 1878. Verejný záznam neuvádza dátum výroby. Keď predmet porovnávate s datovaným pečatidlom z Ashmolean, zapíšte pri každom dátume názov príslušného poľa. „Získané v roku 1878“ a „na ploche vyrytý rok 1331 hidžry“ sú dva rôzne údaje. Na datovanie konkrétneho odtlačku treba iný doklad.
Dátum môže byť aj súčasťou vzoru preneseného do odtlačku. Dátum dokončenia odpisu môže byť uvedený na inom mieste, napríklad v záverečnom kolofóne. Pri opise strany nechajte oba údaje oddelene. Ak katalóg uvádza prepočet, zapíšte ho vedľa dátumu v pôvodnom kalendári. Výrazy „pravdepodobne“ alebo „približne“ ponechajte pri udalosti, ktorej sa týkajú.
Ako odtlačok pomáha sledovať dejiny rukopisu
Evyn Kropf v štúdii pre knižnicu Michiganskej univerzity porovnáva doklady z dvoch perzských rukopisov. Podľa kolofónu michiganského Isl. Ms. 350 odpis dokončili v Dillí približne vo februári 1744, v roku 1156 hidžry, na príkaz Šíra Džanga Bahádura. Ďalší rukopis, Suppl. pers. 288 z Francúzskej národnej knižnice, má na líci prvého listu odtlačok pri inventárnej poznámke. Kropf v odtlačku číta meno Muʿizz al-Dawlah Shīr Jang Bahādur a rok 1172 hidžry, ktorý zodpovedá rokom 1758–1759.
Súlad dátumov a kontextu umožňuje prepojiť osobu z francúzskeho odtlačku so zadávateľom uvedeným v michiganskom kolofóne. Záver sa opiera o dva odlišné doklady. V Michigane je to kolofón. Vo francúzskom rukopise je to odtlačok s poznámkou vedľa. Podrobnejšie životopisné určenie Šíra Džanga označuje štúdia za pravdepodobné. Ktoré pečatidlo odtlačok zanechalo a ako rukopisy menili držiteľov pri jednotlivých presunoch, zostáva otvorené.
Pri odkaze na odtlačok zapíšte signatúru a číslo listu spolu. Výrez okolo odtlačku môže uľahčiť čítanie. Číslo listu umožní nájsť celú stranu. Kontext je dôležitý, ak sa v inom zväzku objaví podobné meno alebo publikácia ponúka viacero čítaní. Ďalšie spôsoby sledovania dejín knihy nájdete v sprievodcovi provenienciou islamských rukopisov.
Čo možno doložiť menom, písmom alebo znakom
Keď katalóg uvádza meno, pýtajte sa, čo bolo presne identifikované. Čítanie určuje písmená na pracovnej ploche alebo v odtlačku. Pripísanie predmetu alebo stopy historickej osobe si vyžaduje ďalšie doklady. Kto mal nástroj v konkrétnom čase alebo ho používal, je samostatná otázka. Kurátor sa môže pri čítaní oprieť o tvar písmen, pri výklade stopy o kontext dokumentu a pri opise dejín predmetu o záznamy o získaní či používaní.
Metropolitné múzeum uvádza meno vyryté v kameni lapis lazuli a ponecháva výhrady k času a miestu výroby. Na egyptskom odtlačku z Ashmolean možno rozpoznať druh písma a motív, kým znenie textu zostáva neisté. Michiganský príklad ukazuje, ako meno získava kontext, keď sa datovaný odtlačok číta popri samostatnom doklade o objednaní odpisu. Krátky popis môže zachovať mieru istoty každého údaja a uviesť vlastníka, ak to doklady umožňujú.
Vlastný názov môže mať aj vzor. Osmanská tugra je kaligrafický znak vládcu. Keď katalóg rozozná tugru na dokumente, identifikuje vzor. Materiál a opis techniky pomáhajú vysvetliť, ako sa znak dostal na dokument. Podobne pomenovanie písma nastaʿliq určuje tvary písmen na pečatidle. Čítanie identifikuje slová. Príklady zamerané na samotný znak obsahuje sprievodca osmanskou tugrou.
Ako porovnať dve katalógové fotografie
Najprv si pozrite celý predmet alebo stranu a potom zväčšite nápis. Zapíšte múzeum alebo knižnicu, inventárne číslo alebo signatúru, materiál a rozmery. Uveďte, či fotografia zobrazuje pečatidlo, odtlačok, neskorší odliatok alebo zrkadlovo prevrátený obraz na čítanie. Pri pečatidle s viacerými plochami identifikujte konkrétnu plochu číslom fotografie alebo popisom. Zaznamenajte aj každé otočenie alebo prevrátenie obrázka pri porovnávaní.
Vyberte znaky, ktoré sa dajú nájsť na oboch fotografiách. Vonkajší okraj a nesúmerný ozdobný prvok pomôžu nastaviť rovnakú orientáciu pred porovnaním tvarov a rozstupov písmen. Sledujte aj polohu textu voči okraju. Chýbajúci roh odtlačku môže súvisieť so stavom podkladu alebo s nerovnomerným dotykom. Podobné mená sa môžu nachádzať v rôznych rámikoch. Podobnosť obrazu je presvedčivejšia, ak ju podporujú rozmery a katalógové záznamy.
Opis obmedzte na pozorovania, ktoré môžete doložiť. Osobitne zachovaný predmet sa dá opísať ako rytý kameň s čítaním z katalógu a neznámym pôvodným osadením. Pri odtlačku v rukopise možno uviesť list, dátum uvedený knižnicou a poznámku na okraji. Príručka Archives and Records Association vysvetľuje, prečo sa opis odtlačku zaznamenáva spolu s fotografiou celého dokumentu, ak sa zachoval. Ďalší čitatelia si potom môžu výklad overiť.
Múzejné a archívne pramene
- Ashmolean Museum, úvod ku katalógu islamských pečatí a talizmanov
- Metropolitné múzeum umenia, pečatný prsteň s lapisom lazuli 41.160.280
- Ashmolean Museum, oválne mosadzné pečatidlo EAX.3445
- Los Angeles County Museum of Art, otočné osmanské pečatidlo M.2002.1.561
- Ashmolean Museum, odtlačok v hline EAX.3463
- Islamská galéria Britského múzea, karneolová pečať 1878,1220.10
- Knižnica Michiganskej univerzity, štúdia Evyn Kropf o Isl. Ms. 350
- Archives and Records Association, príručka katalogizácie a evidencie pečatí





