Tri andalúzske slonovinové schránky v Louvri a Metropolitnom múzeu

Slonovinová schránka vyrobená pre al-Mughíru má v Louvri inventárne číslo OA 4068. Na jej zachovanom viečku je jeho meno a rok 357 podľa islamského kalendára; múzeum dielo datuje do roku 968. Metropolitné múzeum umenia v New Yorku uchováva dve iné andalúzske schránky s číslami 30.95.175 a 1970.324.5. Ich pôvodné viečka sa nezachovali. Všetky tri predmety sú dôležité pre výskum dvorskej kultúry desiateho storočia, no nápis z Louvru nemožno použiť ako údaj o pôvode ďalších dvoch diel.

Titulná ilustrácia je samostatná historická rekonštrukcia vytvorená pomocou AI. Nie je to fotografia zachovanej schránky, doloženej dielne ani konkrétnej archeologickej lokality.

Čo znamená označenie pyxida v múzejnom katalógu?

Pyxida je malé puzdro alebo schránka, spravidla valcovitého tvaru, ktorá sa pôvodne uzatvárala viečkom. Tento názov označuje najmä formu. Nie je to zoznam vecí, ktoré sa naozaj našli vo vnútri konkrétneho predmetu. Pri andalúzskych rezbách zo slonoviny pomáha pomenovať podobné diela, ale bez inventárnych čísel môže čitateľ ľahko zameniť niekoľko samostatných schránok. Tvar a materiál sú užitočné východiská, nie úplná identifikácia.

Metropolitné múzeum v karte menšej schránky spája tento typ s osobným používaním v prostredí elít a uvádza cenné vonné látky či kozmetiku. Karta predmetu v oddelení Cloisters hovorí o šperkoch a kozmetike. Ide o navrhované použitie druhu schránok; neznamená to, že múzeum našlo tieto veci v každom z troch predmetov. Formuláciu „mohla slúžiť na uloženie“ preto netreba meniť na „našli sa v nej“. Pri poznávaní jednotlivého diela má takéto rozlíšenie veľký význam.

Dôležité je aj to, či sa zachovalo viečko. Na viečku schránky OA 4068 sa zachoval čitateľný nápis. Obe schránky Metropolitného múzea o pôvodné viečka prišli. Podľa podobných predmetov si možno predstaviť ich pravdepodobný tvar, no nemožno z nich odčítať dnes neexistujúce meno ani dátum. Podobnosť valcovitých tiel nerobí z troch samostatných prameňov jediný predmet a neodstraňuje rozdiel medzi zachovaným textom a domnienkou.

Prečo je dôležitá Córdoba a Madínat az-Zahrá?

Córdoba bola politickým centrom umajjovskej vlády v al-Andaluse. Abd ar-Rahmán III. prijal titul kalifa roku 929. V polovici desiateho storočia vzniklo neďaleko palácové mesto Madínat az-Zahrá. Prehľad Metropolitného múzea o umení španielskych Umajjovcov zasadzuje slonovinové schránky do prostredia luxusných dvorských objednávok. UNESCO opisuje Madínat az-Zahrá ako súbor ciest, vodných stavieb, budov, výzdoby a predmetov každodennej potreby. Prenosná schránka a celé mesto majú rozdielnu mierku, spolu však pomáhajú skúmať hmotnú kultúru kalifátu.

Tento historický rámec nedokazuje, že všetky tri schránky vyrobil jeden konkrétny známy rezbár. Louvre uvádza Madínat az-Zahrá ako miesto pôvodu OA 4068. Metropolitné múzeum pri 1970.324.5 uvádza výrobu v Córdobe, kým pri 30.95.175 používa širšie geografické označenie Španielsko. Záznamy majú rôznu presnosť. Z podobných ozdôb nemožno bez ďalších dôkazov vytvoriť príbeh o jedinej doloženej dielni, rovnakom zadávateľovi ani jednej sérii darov.

Mesto kalifov pomáha vysvetliť rozsah mecenášstva. Palácové stavby, architektonická výzdoba a drobné luxusné predmety patrili do kultúry moci, no neslúžili tomu istému účelu. UNESCO skúma zachované mestské pozostatky, zatiaľ čo zbierkové karty opisujú konkrétne prenosné veci. Ak sa objaví nová hypotéza o dielni, bude potrebné overiť jej podklady osobitne pre každý predmet, namiesto toho, aby spoločná éra nahradila dôkaz o konkrétnom pôvode.

Čo presne dokladá schránka al-Mughíru v Louvri?

Louvre eviduje predmet pod číslom OA 4068 a označuje ho ako pyxidu s menom al-Mughíru. Prepis nápisu uvádza jeho meno, označenie syna „veliteľa veriacich“ a rok 357 islamského kalendára. Nápis sa nachádza na spodnom okraji zachovaného viečka. Múzeum dielo datuje do roku 968 a v časti venovanej prepočtu kalendára uvádza aj rozsah 967–968. Obe formulácie je vhodné zachovať s uvedením, čo presne katalogizačný záznam hovorí, a nevytvárať z kalendárneho prepočtu falošnú presnosť.

Katalóg udáva výšku 18 centimetrov a priemer 11,8 centimetra. Materiálom je slonovina, spracovaná rezbou a rytím. Inventárne číslo, viečko s nápisom a meno v texte vytvárajú súbor overiteľných znakov, podľa ktorých sa dielo dá odlíšiť od iných andalúzskych schránok. Samotná fotografia bohato zdobeného valca nestačí: rôzne veľké predmety sa na obrazovke často zobrazujú v podobnej šírke a môžu byť odrezané od popisnej etikety.

Nápis je silný prameň pre datovanie a určenie osoby, ktorej sú venované želania. Nie je však úplným výkladom každej scény vyrezanej na korpuse. Z údajov o adresátovi nemožno automaticky odvodiť pôvodný obsah schránky ani správanie jej neskorších majiteľov. Miesto dočasného vystavenia tiež nie je totožné s inštitúciou, ktorá predmet vlastní; výstavné zápisy sa môžu meniť. Pri uvádzaní týchto informácií je dôležité rozlišovať medzi vlastníctvom, pôvodom a aktuálnou expozíciou.

V čom sa líši menšia schránka Metropolitného múzea?

Predmet 30.95.175 v katalógu Metropolitného múzea má názov „Cylindrical Box (Pyxis)“. Múzeum ho rámcovo datuje do desiateho storočia a ako miesto pôvodu uvádza Španielsko. Je vysoký 6,7 centimetra a má priemer 8,3 centimetra. To nie sú rozmery pyxidy al-Mughíru, ktorá má podľa Louvru výšku 18 centimetrov. Zhodná široká kategória materiálu a tvaru nesmie vymazať tento výrazný rozdiel.

Pôvodné viečko newyorského predmetu sa stratilo. Múzeum na základe porovnania s ďalšími príkladmi predpokladá, že mohlo byť klenuté. Ide o odhad podoby chýbajúcej súčasti, nie o popis zachovaného viečka s čitateľným textom. Ak na ňom kedysi bolo meno alebo rok, dnes ich z predmetu nemožno prečítať. Preniesť z Louvru dátum 968 a meno al-Mughíru na 30.95.175 by znamenalo doplniť do zbierkového záznamu údaje, ktoré tento predmet neposkytuje.

Zavádzajúci popis odkazu môže nazvať kartu 30.95.175 „Pyxis of al-Mughira“. Odkaz potom síce otvorí skutočný múzejný záznam, jeho viditeľný názov však sľubuje iný predmet. Pri kontrole treba porovnať inventárne číslo, inštitúciu, zachované časti, rozmery a základ datovania. Karta Metropolitného múzea pomáha pochopiť podobu menšej schránky. Nepotvrdzuje text zachovaného viečka, ktoré patrí dielu v Louvri.

Čo vieme o ďalšej pyxide v Met Cloisters?

Druhý newyorský predmet má číslo 1970.324.5 a patrí do zbierky The Met Cloisters. Katalóg uvádza výrobu v Córdobe v Andalúzii a približné datovanie na roky 950–975. Celkové rozmery sú 11,7 × 10,5 centimetra. Ide o tretí samostatne evidovaný predmet, nie o iné meranie malej schránky 30.95.175 alebo louvrskej OA 4068. Spoločný materiál neznamená spoločnú inventárnu identitu.

Aj pôvodné viečko tejto pyxidy chýba. Podľa múzea mohlo mať, podobne ako na príbuzných príkladoch, nápis s menom vlastníka a dátumom. Slovo „mohlo“ je podstatné: nápis na viečku tohto konkrétneho predmetu sa nezachoval. Širší interval okolo rokov 950–975 preto nemožno nahradiť rokom 968 odčítaným zo schránky v Louvri. Takéto stotožnenie by vytváralo dojem, že chýbajúce viečko niekto našiel a prečítal.

Na zachovanom korpuse múzeum rozoznáva vtáky, levy a gazely medzi hustými rastlinnými úponkami. Kurátorský text uvádza aj formálne vzťahy k neskoršiemu európskemu románskemu rezbárstvu a rukopisnej výzdobe. Porovnanie podobných vzorov nedokazuje, že konkrétny neskorší umelec videl práve túto schránku. Rozmanité figurálne diela z rôznych období rozoberá náš článok o ľuďoch a zvieratách v múzejných zbierkach islamského umenia. Pri porovnaní sa musia zachovať odlišnosti času, prostredia a účelu.

Ako porovnávať dátumy, rozmery a zachovanie bez zámeny?

Najprv si treba zapísať tri inventárne čísla: Louvre OA 4068, Metropolitné múzeum 30.95.175 a Met Cloisters 1970.324.5. Potom je možné skontrolovať zachované časti. Prvý predmet má viečko s nápisom a rokom 357 islamského kalendára. Druhý je menšia anonymná schránka bez pôvodného viečka. Tretí takisto nemá originálne viečko, ale jeho korpus umožňuje podrobný opis zvieracích a rastlinných motívov. „Andalúzska slonovinová pyxida“ pomenúva typ, nie vlastné meno jedinej pamiatky.

Výška 18 centimetrov a priemer 11,8 centimetra v karte Louvru sa nedajú zameniť za 6,7 centimetra a 8,3 centimetra pri 30.95.175. Pri 1970.324.5 múzeum uvádza 11,7 × 10,5 centimetra. Fotografie môžu byť orezané či zväčšené a dva predmety bez viečka pôsobia inak ako úplnejší exemplár. Skutočné veľkosti sa preto nesmú odvodzovať z počtu pixelov. Výšku, priemer a celkový rozmer treba čítať presne tak, ako ich jednotlivé múzeá zapisujú.

Odlišná je aj sila dôkazov o dátume. Rok 357 je súčasťou zachovaného nápisu OA 4068. „Desiate storočie“ pri 30.95.175 je široké katalogizačné obdobie. „Približne 950–975“ pri 1970.324.5 je odhadovaný interval. Táto nerovnaká presnosť neznižuje hodnotu dvoch newyorských diel. Ukazuje, čo možno tvrdiť, keď sa viečko stratilo. Výrazy „približne“ alebo „pravdepodobne“ sú potrebné na presnosť a nemali by sa odstraňovať len preto, aby opis znel rozhodnejšie.

Čo prezrádza slonovina a vyrezávaná výzdoba?

Slonovina poskytovala rezbárovi malú zaoblenú plochu vhodnú na jemné spracovanie. Divák musí valcovitú schránku otáčať, aby sledoval jednotlivé časti reliéfu. Louvre pri OA 4068 zaznamenáva rezbu a rytie; Met Cloisters opisuje zvieratá a rastlinné úponky na 1970.324.5. Sú to overiteľné údaje o materiáli a viditeľnej výzdobe. Samy osebe však neodhaľujú mená všetkých remeselníkov, presný postup práce ani jednotné kovové závesy na každom predmete.

Victoria and Albert Museum predstavuje inú pyxidu z Madínat az-Zahrá, datovanú približne do rokov 969–970. Je to ďalší samostatný predmet vhodný na porovnanie, nie alternatívny názov jednej z troch hlavných schránok. Jej existencia potvrdzuje, že louvrska pyxida nebola jediným príkladom luxusného slonovinového rezbárstva tejto kultúry. Nedokazuje však rovnakého vlastníka, konkrétnu trasu obchodu ani totožnú príležitosť darovania pre všetky diela.

Rastlinné úponky možno porovnať s naším výkladom arabesky a rastlinného ornamentu. Pomáha to vysvetliť usporiadanie plochy, no nevytvára univerzálny slovník, v ktorom by každá gazela alebo liana mala vždy ten istý politický význam. Výklad konkrétnej scény musí vychádzať z konkrétneho diela, jeho dátumu a porovnateľných prameňov. Vizuálna podobnosť je začiatkom otázky, nie jej definitívnou odpoveďou.

Majú zvieracie motívy jedno politické posolstvo?

Meno a rok na OA 4068 sa dajú prečítať, ale význam mnohých zobrazení zostáva predmetom výskumu. Pri predmete z Cloisters múzeum identifikuje vtáky, levy a gazely; chýbajúce viečko neposkytuje ďalší text. Zodpovedný výklad najprv určí, čo je na predmete skutočne viditeľné. Až potom môže predstaviť argumenty o vzťahoch k dynastii, dvoru či iným umeleckým dielam. Bez priameho vysvetľujúceho textu ostáva politická interpretácia interpretáciou, nie nápisom vyrytým pod každou postavou.

Figúry na svetských dvorských predmetoch zároveň ukazujú, prečo je tvrdenie „islamské umenie nikdy nezobrazovalo živé bytosti“ príliš všeobecné. Funkcia malej luxusnej schránky sa líšila od funkcie modlitebného priestoru. Užitočné je porovnanie s mozaikami v Chirbat al-Mafdžar, vytvorenými v inom regióne, čase a médiu. Podobný motív nedokazuje prácu toho istého majstra. Porovnanie zostáva hodnotné iba vtedy, keď nezakryje rozdiely medzi dielami.

Podobne rezané štukové dekory Samarry pomáhajú rozmýšľať o opakovaní a abstrakcii v inom materiáli. Metropolitné múzeum opisuje širšie umelecké kontakty córdobského dvora s abbasovskými centrami. Taký rámec však nedokazuje, že rezbár každej schránky kopíroval konkrétnu stenu v Samarre. Na tvrdenie o presnej ceste vplyvu by boli potrebné ďalšie chronologické a historické dôkazy.

Ktoré otázky zostávajú otvorené?

Nevieme s istotou, či na dvoch stratených viečkach Metropolitného múzea stáli mená alebo roky. Zo samotného tvaru nepoznáme ani pôvodný obsah každého puzdra. Schránka v Louvri poskytuje vzácnu kombináciu zachovaného mena a dátumu, no jej nápis neobjasňuje automaticky všetky zvieratá v reliéfe ani celú neskoršiu cestu medzi vlastníkmi. Prázdne miesto v dejinách jedného predmetu sa nesmie vypĺňať údajmi z biografie známejšieho diela.

Ak obrázok nesie popis „pyxida al-Mughíru“, pomôžu štyri kontroly: uvádza sa číslo OA 4068, opisuje sa viečko s nápisom, súhlasí rozmer a ide o zbierku Louvru? Ak je číslo 30.95.175 alebo 1970.324.5, východiskom má byť príslušná karta Metropolitného múzea. Takto ostanú tri skutočné predmety odlíšiteľné aj tam, kde ich niekdajší obsah a chýbajúce časti nechávajú otázky bez definitívnej odpovede.

Zdroje

• Louvre, „Pyxide au nom d'al-Mughira“, OA 4068 — primárny záznam o nápise s rokom 357/968, materiáli, rozmeroch a pôvode z Madínat az-Zahrá.
• Metropolitné múzeum, „Cylindrical Box (Pyxis)“, 30.95.175 — primárna karta menšej anonymnej schránky, jej širokého datovania a rozmerov.
• Metropolitné múzeum, „Pyxis“, 1970.324.5 — primárna karta predmetu v Cloisters, atribúcie ku Córdobe, odhadovaného obdobia a výzdoby.
• Metropolitné múzeum, „The Art of the Umayyad Period in Spain“ — kontext dvorskej kultúry a luxusných výrobkov, nie dôkaz totožnosti vlastníka konkrétnej schránky.
• Centrum svetového dedičstva UNESCO, Madínat az-Zahrá — inštitucionálne údaje o palácovom meste z desiateho storočia a jeho archeologických pozostatkoch.
• Victoria and Albert Museum, „Islamic Middle East“ — iná pyxida z Madínat az-Zahrá datovaná približne do rokov 969–970, použitá iba na porovnanie.
• Smarthistory, „Pyxis of al-Mughira“ — interpretácia obrazových motívov na diele v Louvri, ktorú treba odlíšiť od zachovaného nápisu.